Eduard Chmelár: Európe hrozí vojna oligarchov. EÚ sa už nedá zachrániť. Cieľ? Možno globálna vojna

USA si vyprosili v Rusku pauzu, pretože všetko sa rozpadá. Súčasná situácia na Ukrajine, kde oligarchovia ovládajú územie ako feudáli s vlastnými armádami, sa môže stať predobrazom budúceho vývoja v Európe. ParlametnímListům.cz to povedal slovenský vedec, analytik a rektor Akadémie médií docent Eduard Chmelár. Sám seba síce označuje za priaznivca zjednotenej Európy, ale nie v súčasnej podobe. Terajšia EÚ je podľa Chmelára nereformovateľná a projekt Únie sa vraj už nedá zachrániť. Rozoberá tiež zmluvu TTIP alebo cestu Zemana a Fica do Moskvy.

Ako hodnotiť celoeurópske dopady výsledkov britských volieb, kde David Cameron jednoznačne zvíťazil? Podľa pozorovateľov existuje približne 60 jeho poslancov, ktorí si „postrážia“, aby ich premiér skutočne vypísal referendum o vystúpení z EÚ, hoci sám Cameron z EÚ vystúpiť nechce.

Tu nejde len o vystúpenie Veľkej Británie z EÚ. Takýto krok by totiž nevyhnutne viedol k rozpadu samotnej Veľkej Británie, pretože súčasné moderné Škótsko nechce mať s terajším ekonomicky neoliberálnym a politicky extrémne konzervatívnym Londýnom, ktorý dokonca pripravuje pod zámienkou boja proti terorizmu zákony obmedzujúce slobodu prejavu a zhromažďovania, nič spoločné. Je mimoriadne znepokojujúce, že Cameronova vláda sa chystá zrušiť zákon o ľudských právach, že nový minister spravodlivosti Michael Gove ho nazýva „darebáckou chartou“, ktorá vraj uľahčuje život kriminálnikom. Nechce sa mi veriť, že si konzervatívci neuvedomujú kam to smeruje – k oslabeniu až popretiu univerzálnych ľudských práv, na ktorých sa svetové spoločenstvo zhodlo po druhej svetovej vojne. Je viac ako isté, že extrémisti v celej Európe sa budú týmto krokom inšpirovať. A hoci Brusel pred referendom o nezávislosti Škótska vyhrážal, že v prípade odtrhnutia by sa dostali Škóti mimo Európskej únie, realita po prípadnom úspešnom referende o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ by vyzerala inak. Brusel bude ešte rád, keď bude môcť eurooptimistické Škótsko prijať ako náhradu za Británii.

Ja sám predpokladám, že skôr alebo neskôr sa Británia rozpadne. Pozrite sa, čo sa deje v Katalánsku, Baskicku, Flámsku, na severe Talianska, o východnej Európe ani nehovoriac. Smerujeme k akémusi neofeudalismu, ktorý bude charakteristický štiepením územia a fragmentácie regiónov. To, čo sa deje na Ukrajine – nefunkčný, rozložený štát, oligarchovia ovládajúci regióny ako feudálne léna a disponujúci vlastnými silovými zložkami, ktoré len neochotne a svojvoľne poskytujú centrálnej vláde, sa môže stať nočnou morou, predobrazom budúcich pomerov v Európe.

Bude britský volič chcieť preč z EÚ? Čo by to pre Úniu znamenalo? Môže ešte Cameron vyjednať na EÚ nejaké ústupky, ktorými by zvýšil šancu, že Briti v EÚ budú chcieť zostať?

Dôležitejšiou otázkou je, do akej miery bude EÚ ochotná ustupovať Británii a či je privilegované postavenie s množstvom výnimiek dlhodobo udržateľné. Podľa môjho názoru bola Veľká Británia vždy trójskym koňom európskej integrácie. Brzdila ju, komplikovala a bránila európsku emancipáciu tým, že bola vždy najprv tlmočníkom postojov USA ako piliera európskej moci. Podľa môjho hlbokého presvedčenia by Európa za súčasnej situácie dokázala lepšie definovať svoje záujmy bez Veľkej Británie.

Švédsky exminister zahraničia Carl Bildt sa obáva toho, že vystúpenie Británie z EÚ vyvolá aj v ďalších krajinách podobné tendencie, čo rád podporí Vladimír Putin usilujúci o rozdelenie Európy. Bude mať Putin v najbližších rokoch dôvod na radosť? V ktorej z krajín EÚ by mohla úspešne vyvrcholiť tendencia pre vystúpenie z únie?

Vy si skutočne myslíte, že Putinovým záujmom je rozložiť EÚ? Prečo by to robil? Severoatlantickú alianciu, to áno, pochopiteľne, ale Európa je pre Rusko výhodným obchodným partnerom a vítaným prirodzeným spojencom, Moskva nemá logický dôvod oslabovať svoje vzťahy týmto smerom. Silná Európa je hrozbou skôr pre USA ako pre Rusko. Médiá často navodzujú paranoidne dojem, akoby za gréckym pokukovaním po iných možnostiach stál Kremeľ. Sú to však neznesiteľné podmienky vo vnútri samotnej EÚ, ktoré nútia nielen niektoré členské štáty, ale aj niektoré kandidátske, ako napríklad Srbsko, stále viac uvažovať o alternatíve. Naša vlastná politika je nebezpečenstvom pre európsku integráciu, nie Rusko.

Rovnako tak vzbudzuje obavy možnosť vystúpenia Grécka z eurozóny, ktoré by mohlo vrcholiť dokonca v rozdelení eurozóny na dve menové únie. Hrozí takýto rozpad eura?

Pozrite sa, postavím problém inak a teraz budem mimoriadne tvrdý: Som čím ďalej tým viac presvedčený, že súčasná Európska únia je nereformovateľná. A to hovorím ako vášnivý priaznivec zjednotenej Európy. Zjednotená Európa bola pre mňa vždy ideou, na ktorej je možné postaviť zmysel nášho spoločenstva, dôstojnosť jeho obyvateľov a hrdosť na jeho predkov. Vždy som premýšľal o Európe, ktorá bude naplnením humanistického sna Danteho a Erazma, Komenského a Kanta, Kollára a Schillera. Ale dnešná integrovaná Európa nie je mojou Európou. Jedným z hlavných argumentov, ktorými sa zdôvodňovala existencia Európskej únie, bol predpoklad, že len toto zoskupenie dokáže krotiť a vôbec regulovať agresívne nadnárodné korporácie, ktoré už dnes majú väčšiu moc ako národné štáty. Dnes už vieme, že sa to nedarí, a otázkou je, či ide o chybu vo vývoji, ktorú je ešte možné zvrátiť, prípadne korigovať, alebo je to charakteristický konštrukčný prvok samotnej EÚ. Obávam sa, že bližšie k skutočnosti je druhá možnosť.

Niekoľko generácií Európanov sa učí, že moderná európska integrácia sa zrodila z túžby prehlbovať mier a priateľstvo medzi národmi. Lenže tieto ušľachtilé ciele neboli motorom integračného procesu. Od začiatku diktoval pravidlá hry záujem európskeho kapitálu. A hoci sa pravidelne objavujú návrhy na reformu EÚ, najmä z pohľadu jej demokratického deficitu a stále výraznejšieho zaostávania politickej integrácie za ekonomikou, v skutočnosti je reforma Európskej únie ešte väčšou utópiou ako reforma OSN: Základné smerovanie tejto integračnej štruktúry nie je možné reformovať. Sú to samotné štruktúry EÚ, ktoré bránia akejkoľvek veľkej reforme. Európska komisia sa vymyká tlaku občanov ešte viac ako národné vlády. Menová únia neslúži občanom EÚ, ale európskym korporáciám. A sú to práve koncerny a banky, ktoré majú najväčší záujem na zachovanie eura, lebo práve jeho súčasná podoba im umožňuje presúvať účinky krízy, ktorú sami spôsobili, na najzraniteľnejšie obyvateľstvo. Práve tejto logike povedali grécki voliči DOSŤ. Snaha o „zásadnú reformu“ takejto Únie je mýtus. Tento projekt sa už nedá zachrániť, a čím skôr to pochopíme, tým menej to bude bolieť.

Česko navštívila šéfka francúzskej krajny pravicovej Národnej fronty Marine Le Penová. Tá sa ostro dištancuje od svojho otca, známeho antisemitskými a pronacistickými postojmi. Bude jej tento dištanc stačiť na to, aby sa stala francúzskou prezidentkou? Alebo aby aspoň FN zaujala stabilné miesto jednej z troch silných strán vo Francúzsku?

To si v tejto chvíli ešte netrúfam odhadnúť, ale jej šance sú veľké, podporované rastúcim nacionalizmom v Európe a módnym odporom ku klasickým politickým stranám.

Agenda Le Penovej, teda odmietanie imigrácia, varovanie pred islamom a obrana tradičných hodnôt má odozvu napríklad v Holandsku, Fínsku, Taliansku či Rakúsku. Kam sa podľa vás táto politika v nasledujúcich rokoch posunie? Čo z toho, čo predtým bolo nemysliteľné, sa o islame a migrácii bude hovoriť bežne? Stanú sa strany typu Národného frontu súčasťou mainstreamu, alebo im mainstreamové strany vyzobú ich agendu?

Tu je potrebné povedať jednu zásadnú vec. Hoci považujeme súčasný projekt EÚ za neudržateľný, inú racionálnu voľbu v dnešnom svete, ako sa zjednotiť, nemáme – toto zjednotenie musí vychádzať z úplne iných princípov, musí prísť zdola a musia byť založené na spoločnom odpore voči súčasnej oligarchii. Toto hnutie odporu musí byť založené na vzájomnej solidarite ľudí a národov, nie na nacionalistických a rasistických fóbiách, ktoré nás už neraz v histórii priviedli do pekla. Ten, kto dnes ešte blúzni o čistých rasách a suverénnych národoch, nevníma realitu sveta, v ktorom žijeme. Hlavná príťažlivosť týchto strán je však v niečom inom. Ich voliči majú pocit, že títo politici sú jediní, ktorí hovoria o problémoch otvorene, hoci často ich len vulgarizujú. Keď vidím ich kritiku neoliberálnej globalizácie, tak nemôžem takmer nič namietať, lebo to by som presne chcel vidieť od ľavice. Problémom týchto strán však nie je ich kritika súčasných pomerov, ale riešenie, ktoré navrhujú. A tie sú stále častejšie fašistické. To je jeden z dôvodov, prečo držím palce gréckej SYRIZE. Syriza nie je žiadna extrémna ľavica – to sú hlúposti polovzdelaných tárajov, ktorí opakujú prežité ideologické floskule. Syriza v skutočnosti ponúka to, čo už roky sľubuje európska sociálna demokracia – na rozdiel od nej to však myslí vážne. Navrhuje to, čo sa pravidelne objavuje v analýzach najprestížnejších ekonomických periodík, The Economist počínajúc a Financial Times končiac, a čo podporuje viac nositeľov Nobelovej ceny za ekonómiu: namiesto politiky úspor politiku investícií. Pokiaľ je v niečom Syriza radikálna, tak je to len demokracia.

Grécka vláda vyslala signál, že demokracia pre ňu znamená viac ako „fiškálna konsolidácia“, že vplyv Nemecka na politiku EÚ je nezmyselný a deštruktívny. A práve v tomto bode zasiahla finančné kruhy najtvrdšie. Toto nie je o dlhoch, ktoré sú mimochodom nesplatiteľné a fakticky väčšie ako pred zavedením drastických úspor. Toto je o skoncovanie s oligarchickou podstatou politiky, s diktovaním zákonov zo strany finančných inštitúcií, s ignorovaním vôle ľudu. Ak sa to podarí, Syriza zapáli iskru, z ktorej môže vzplanúť skutočná európska revolúcia. A ak sa to nepodarí, Grécko môže dopadnúť ako Weimarská republika a uvoľniť cestu fašistickým silám. V tom je najväčšie riziko tohto projektu. To platí aj o iných európskych krajinách, kde sú na vzostupe extrémne pravicové sily na úkor štandardnej ľavice.

Ruský prezident Putin vyzval na Červenom námestí na vytvorenie nového systému globálnej bezpečnosti, ktorý bude bez účasti vojenských blokov. Dlhodobo kritizuje svetovú hegemóniu USA, Putinovi európski priaznivci bojujú proti obchodnej dohode TTIP a namiesto toho chcú pozitívnejší vzťah s Ruskom. Čo k týmto úvahám povedať?

Že zjednodušuje. Po prvé, obchodnú zmluvu medzi EÚ a USA kritizujú nielen Putinovi prívrženci, ale aj jeho odporcovia. Čím ďalej viac nezávislých expertov, medzi nimi aj nositelia Nobelovej ceny za ekonómiu, ako Joseph Stiglitz či Paul Krugman, poukazujú na zavádzajúce argumentáciu podporovateľov Transatlantického obchodného a investičného partnerstva (TTIP). Jeho výhody pre obchod sú viac než pochybné a oprávnené sú aj obavy ľudskoprávnych, ekologických, spotrebiteľských a odborových organizácií zo zníženia európskych štandardov v určitých oblastiach. Kľúčový je však geopolitický zámer tejto zmluvy, ktorú bývalá šéfka americkej diplomacie Hillary Clintonová trefne označila za „ekonomické NATO“. Skutočným cieľom TTIP nie je odstrániť prekážky obchodu, ale odrezať Európsku úniu ekonomicky od Ruska. Podobné ciele sleduje aj pripravovaná zmluva TPP (Transpacifické partnerstva), kde Spojené štáty usilujú odrezať jedenásť štátov pacifického regiónu od Číny. Rusko veľmi rýchlo pochopilo, o čo tu ide, a urýchlilo vznik eurázijskej únie. A reakciou Číny bolo oznámenie zámeru obnovenia Hodvábnej cesty. Okrem iného v ňom ide aj o vytvorenie nového obchodného uzla z Afganistanu, z ktorého by sa mohlo stať prekladisko indických a čínskych výrobkov pre štáty Perzského zálivu a Európy. To sa, prirodzene, nebude páčiť Američanom, ktorí si chcú zachovať v tomto strategickom priestore medzi Ruskom, Čínou a Iránom dominantné postavenie. Putinova výzva na vytvorenie nového systému svetovej bezpečnosti bez vojenských blokov má teda svoje racionálne jadro. Súčasný trend vytvárania a upevňovanie nielen vojenských, ale aj ekonomických blokov teda môže viesť k jedinému cieľu: ku globálnej vojne. Tomuto sa snaží zabrániť aj medzinárodná mierová iniciatíva Zjednotenie za mier, ktorá pripomína záväzok z Parížskej charty pre novú Európu a upozorňuje, že bezpečnosť je nedeliteľná. Otázkou zostáva, do akej miery to myslí Putin úprimne a do akej sleduje len rozšírenie vlastnej sféry vplyvu.

Aspoň významnejšie náznaky podpory pre takéto vyhlásenia vidíme u českého prezidenta, u slovenského a maďarského premiéra, v Taliansku, samozrejme vo Francúzsku, v Grécku, na Cypre atď. Kde zmierlivosť voči Rusku ešte vzrastie? Budú niektoré krajiny dlhodobo Putinovým trójskym koňom?

V prvom rade by som rozlišoval medzi zdravým rozumom a kolaboráciou, medzi mierovým a proruským uvažovaním. Nevidím žiadne významnejšie náznaky, že by sa Česko, Slovensko alebo Francúzsko chceli stať Putinovým trójskym koňom. To je pomerne nudná propaganda, ktorá vidí za každým priateľským gestom smerom na východ zradu. Takéto paranoidné uvažovanie rázne odmietam, dôležité sú činy a tie sú jednoznačné. Naša krajina sa v ničom neodklonila od jednotného postoja Európskej únie, hlasovali vždy v súlade s postojmi iných členských štátov a v prípade Slovenska, ktoré poskytlo Kyjevu reverzný tok plynu, si dokonca dovoľujeme tvrdiť, že nikto tak nepomohol Ukrajine ako my, a to nad rámec našich ekonomických možností. Trochu iný prípad je Grécko a Srbsko, ale tam je treba vidieť aj vplyv kultúrnych tradícií, najmä pravoslávia. Rusko nie je totalitný štát a neohrozuje Európsku úniu, aby sme museli považovať umiernený tón voči Moskve za neprípustné správanie. To je choré, to je mentalita päťdesiatych rokov minulého storočia – a ja sa jej odmietam prispôsobiť.

Mimochodom, Miloš Zeman odhaduje, že do konca roka budú zrušené protiruské sankcie. Putin naliehavo žiadal za naplnenie minských dohôd „do posledného písmena“. Je zrušenie sankcií do konca roka reálna? Bude teda mier na Ukrajine?

Sankcie jednoznačne zlyhali, na čo som upozorňoval od začiatku. Rusi pod tlakom nikdy neustupujú, skôr ich to zomkne a nakoniec, sankcie v dejinách prakticky nikdy neviedli k úspechu a mali by byť odstránené z medzinárodnej politiky ako kontraproduktívne a nefunkčné nástroje. Niektorí analytici u nás sa už tešili, že ruská ekonomika ide ku dnu, ale toto malo byť cieľom sankcií? Ponížiť ruský ľud? Spomeňte si na Saddáma Husajna, sankcie uvalené na iracký režim v deväťdesiatych rokoch spôsobili, že státisíce ľudí zomrely od hladu, ale pozíciu diktátora to nijako neoslabilo. Je to absolútne nehumánny spôsob, ktorý nás nectí. A je tu ešte jeden závažný dôvod. Vojenská prehliadka v Moskve pri príležitosti Dňa víťazstva nad fašizmom demonštrovala, že Putin má silných spojencov od Číny a Indie až po latinskoamerické štáty. Ak sa bude Európa správať ako rozmaznané dieťa, môže sa stať, že ju Rusko potrebovať nebude – ani politicky, ani ekonomicky. Putinov výrok na Červenom námestí („Každý, ktorého som chcel vidieť, tu bol“) je v tomto smere príznačný. Aj Angela Merkelová naznačovala v Moskve oživenie hospodárskej spolupráce. Počet členských štátov EÚ, ktoré tlačia na zrušenie sankcií, preto rastie, dnes ich je približne tretina. Odhad Miloša Zemana je realistický, nespájal by som ho však s ukončením vojny.

V európskej politickej agende zabúdame na dohodu TTIP. Bude nakoniec schvaľované len EÚ ako celkom, alebo národnými parlamentmi? Pre ktorú z týchto možností ste vy? Čo sa ešte počas procesu schválení dohody ešte stane?

Formálne nič nebráni tomu, aby sa o dohode hlasovalo len na úrovni Európskeho parlamentu, preto je potrebné ju zastaviť už tam a zhodiť ju zo stola podobne ako zmluvu ACTA. Prirodzene, že vzhľadom na závažnosť a dôsledky TTIP by som si prial, aby ju schvaľovali aj národné parlamenty, ale netreba sa na to spoliehať, najväčšie úsilie je potrebné vyvinúť smerom k Európskemu parlamentu.

Vladimír Putin sa vo svojom prejave na Červenom námestí vyslovil pre systém rovnoprávnej bezpečnosti všetkých krajín, čeliace súčasným hrozbám, vybudovaný na regionálnom a globálnom základe mimo vojenských blokov. Ako tomu máme rozumieť? A dá sa očakávať, že na to v budúcnosti západný svet počuje? Ostatne čo sa týka Ukrajiny, Putin vraj hodlá vyžadovať dodržanie minských dohôd do posledného písmena, takže by sa situácia mohla upokojovať …

Tak, že bezpečnosť v dnešnom svete je nedeliteľná a budovať ju na princípe exkluzívneho vojenského bloku, je fatálna omyl. Vojenské aliancie zapríčinili prvú svetovú vojnu a ochromili Európu po druhej svetovej vojne, je to historicky primitívna forma bezpečnosti, ktorú môžeme pozorovať už v časoch starovekého Grécka. Preto by sme mali zdokonaľovať moderné formy kolektívnej bezpečnosti, ktoré v súčasnosti predstavuje zámerne oslabené OSN a OBSE. Putinové požiadavky, aby Rusko nebolo vynechávané z bezpečnostného systému, sú absolútne legitímne. Treba však dávať pozor, aby sa za týmito požiadavkami neskrýval len zámer prerozdelenie sfér vplyvu a oživenie konceptu „koncertu veľmocí“ známeho z 19. storočia a na globálnej úrovni.

Ak to Rusko myslí vážne, potom je treba hľadať úplne novú bezpečnostnú architektúru, ktorá bude zodpovedať potrebám a skúsenostiam súčasnosti a ktorá bude zaväzovať všetky národy k spoločnej práci v prospech posilňovania globálneho mieru, spolupráce a spravodlivosti. Práve o to sa usilujeme v medzinárodnej iniciatíve Zjednotenie za mier. Vojna sa nedá odvrátiť zmluvnými dohodami medzi suverénnymi štátmi, suverenita v bezpečnostných otázkach ponechávala rivalizujícím mocnostiam vždy svojvôľu, v dôsledku ktorej sa medzinárodné právo uplatňuje len voči malým a slabým štátom. Mier si vyžaduje organizáciu a mierové medzinárodné vzťahy, vyššiu reguláciu.

Pokiaľ ide o návštevu Miloša Zemana a Roberta Fica v Moskve a ich výsledky, predovšetkým rokovania s prezidentom Putinom, ako to hodnotíte?

Ako úplne štandardný prejav úcty voči národu, ktorý obetoval desatinu svojej populácie, aby nás zbavil skazy fašizmu a aby sme si tú vôbec mohli takto rozprávať. Pre Rusko, v ktorom nie je rodiny, ktorá by nemala padlého v druhej svetovej vojne, je to najposvätnejší sviatok a kultúrny človek by to mal pochopiť. Nikto z tých moralizátorov a Apologetikov izoláciu Ruska nežiadal, aby sme sa v roku 2004, uprostred zúriacej vojny v Iraku, nezúčastnili 60. výročia vylodenia spojencov v Normandii, lebo tam bol George Bush, ktorý, keby sme žili v spravodlivom svete, by bol súdený ako vojnový zločinec. Každý chápal, že toto nie je o súčasnej politike.

Rovnako by sme mali pristupovať k oslavám Dňa víťazstva nad fašizmom. Navyše, je niečo úplne iné, keď Putinovo pozvanie odmietne Veľká Británia, ktorú nikto nemusel oslobodzovať, neutrálne Švédsko alebo Francúzsko, ktorých oslobodzovali západní spojenci. Od nás by to bola hrubá nezdvorilosť a neúcta nielen voči padlým, nielen voči žijúcim veteránom, ale voči celému ruskému ľudu, ktorý vníma tieto veci veľmi citlivo. Som rád, že tam naši štátni predstavitelia boli, a myslím, že väčšina obyvateľov tiež. Nič viac to neznamená.

Rokovania s ruským ministrom zahraničia Sergejom Lavrovom v Soči absolvoval jeho americký náprotivok John Kerry. Analytici hovoria o zásadnej schôdzke, kde sa navyše stala doteraz úplne nevídaná vec. Kerry kritizoval ukrajinského prezidenta Porošenka, za čo už zožal kritiku v americkej tlači. Ako máme túto schôdzku podľa vás vnímať? Môže znamenať nejaký prísľub dôležitých zmien?

Bolo by naivné si myslieť, že obe strany sa dohodli na ukončení vojny. Nič také, bohužiaľ, nie je na programe dňa, geopolitický boj o Ukrajinu bude trvať aj naďalej. Nakoniec, ukrajinský parlament v prvom čítaní schválil návrh zákona, ktorý legalizuje pôsobenie zahraničných žoldnierov v ukrajinskej armáde. Pre režim v Kyjeve je to nevyhnutnosť, lebo Ukrajinci proti svojim bratom bojovať nechcú a vyhýbajú sa odvodom, ako len môžu. Niečo sa však predsa len zmenilo. Kerryho varovanie určené Porošenkovi znamená, že Kyjev nemá povolenie pre ďalší útok. Mnohí budú určite namietať, že sú to predsa suverénne štáty, ale to je prostoduchá ilúzia, americká moc voči európskym štátom je stále imperiálna a v impériu platí princíp podriadenosti. Američania si uvedomili, že spoluprácu s Ruskom potrebujú. Aspoň dočasne. Či už pri riešení krvavého konfliktu v Sýrii či pri riešení problémov v strednej Ázii alebo na juhu Európy, kde sa nám začal pred očami opäť rozkladať Balkán.

V Macedónsku bez záujmu našich médií fakticky prebehol štátny prevrat, bosnianski Srbi vyhrážajú vystúpením z federácie, Albánsko destabilizuje okolité štáty a Srbsko sa čím ďalej viac zbližuje s Ruskom. V Jemene sa zase zrútilo krehké prímerie. Ak k tomu prirátame sobotňajšiu demonštráciu v Kišiňove, na ktorej tisícky obyvateľov Moldavska žiadali pripojenie k Rumunsku, lebo neveria vlastnému rozkládajúcemu sa štátu, vidíme, že množstvo problémov tak enormne narastá, že USA už dávno nezvládajú úlohu svetového policajta. Spojené štáty si jednoducho museli vyprosiť „time out“. Znamená to, že konflikt na Ukrajine síce pokračuje, ale jeho vyriešenie nie je momentálne pre USA prioritou. Prvé ovocie tejto dohody je potrebné vidieť aj v sobotňajšom útoku amerických špeciálnych jednotiek na pozície Islamského štátu vo východnej Sýrii, voči ktorému Moskva neprotestovala a výnimočne mlčala. Konkrétny obsah rokovania v Soči síce nepoznáme, ale zo zmeny rétoriky je jasné, že bolo dôležitejšie, než väčšina ľudí tuší. Dôsledky pocítime v najbližších týždňoch.

Kto je Doc. Mgr. Eduard Chmelár, PhD. (* 1971)

Slovenský historik, politický a mediálny analytik, vysokoškolský učiteľ, publicista a občiansky aktivista. Rektor Akadémie médií, vysoké školy mediálnej a marketingovej komunikácie v Bratislave.

zdroj: parlamentnilisty.cz

Zákulisie politiky na Slovensku s príchuťou ŠTB

Zákulisie politiky na Slovensku s príchuťou ŠTB

Analytický pohľad do zákulisia vysokých politických hier prezidentských volieb

Ľudia dnes sledujú veľmi dobre a strategicky premyslené politické divadlo. Jednoduchým analytickým vyhodnotením sa dá dokázať, že ľavica má v kampani nasadených hneď niekoľko prezidentských kandidátov, ktorí systematicky pracujú v prospech Róberta Fica s jediným cieľom. Nepriamo zmanipulovať pravicového voliča v prospech strany Smer.

Praktiky ŠTB fungujú aj dnes, len pod inou hlavičkou

Na Slovensku sme svedkami taktickej politickej hry s podobnými praktikami, aké v dávnej minulosti používala komunistická ŠTB. Tá cielene ´´rozleptávala´´ demokratické sily v päťdesiatych rokoch minulého storočia a neskôr to robila v čase normalizácie. My starší si na toto obdobie živo pamätáme. Dnes sa rovnaké praktiky objavili opäť, len pod inou hlavičkou. Tichá a nenápadná normalizácia spoločnosti podobná tej z rokov minulých prebieha znovu v plnom prúde.

Rozklad vnútorného nepriateľa

Na prvý pohľad je veľmi zložité spozorovať hru, ktorá sa s pravicovým voličom na Slovensku už dlhodobo hrá. ŠTB to kedysi nazývala „Rozklad vnútorného nepriateľa“. Náhodne vyzerajúce udalosti vôbec nie sú náhodné, ako by sa na prvý mohlo pohľad zdať. Sú cieľom dobre premyslenej taktiky, ktorej výsledkom má byť rozsiahla a podvedomá manipulácia pravicového voliča v prospech kandidáta strany Smer. Túto hru s pravicovým voličom hrajú taktici pracujúci v prospech Smeru už niekoľko rokov a doteraz sa im táto stratégia vždy oplatila. Neveríte? Aby sme mohli pochopiť súčasnú prezidentskú hru a aby ju pochopilo aj malé dieťa, musíme sa vrátiť do nedávnej minulosti. V skratke si pripomenieme vtedajších hráčov ´´Trójskych koňov´´, ktorí priamo aj nepriamo pomáhali strane Smer. Zaujímavé je aj pozadie týchto vtedajších aj dnešných Trójskych koní.

Zuzana Martináková – politická ´´prostitútka´´ pracujúca v prospech Smeru

Jej manžel Marián Bednár pracuje pre prezidenta Ivana Gašparoviča. Zuzana Martináková úspešne rozložila SDKÚ, následne založila stranu Slobodné Fórum. V roku 2009 bola ´´účelovo nasadená´´ ako kandidátka za prezidentku, kde veľmi negatívne konfrontovala vtedajšiu najväčšiu súperku Gašparoviča – Ivetu Radičovú. Prakticky nepretržite na Radičovú útočila a bola nositeľom negatívnej kampane namiesto Gašparoviča. Chvíľu si oddýchla a v roku 2010 opäť kandidovala, tentoraz za stranu Únia, ktorú založil Branislav Záhradník. Aj v roku 2010 bolo zadanie rovnaké a jej kampaň sa zameriavala na špinenie pravice. Navonok pravičiarka v službách ľavice pravicu cielene rozkladala zvnútra. Posledný krát túto ´´politickú štetku´´ taktici pracujúci v prospech Smeru využili vo voľbách v roku 2012, keď kandidovala za obnovené Slobodné fórum s dodatkom ´´robíme to pre deti´´. Aj vtedy ostala verná svojej úlohe a cielene znechucovala pravicových voličov. Celé jej politické divadlo sa dialo za výraznej mediálnej podpory Kmotríkovej TA3. image [clear]
Na obrázku večná kandidátka a call girl Zuzana Martináková v akcii

Branislav Záhradník a Milan Cílek – dnešní susedia Róberta Fica

Obaja páni boli zakladateľmi strany Únia – strana pre Slovensko. Založeniu strany predchádzala výzva „Nastal čas na zmenu“, ktorou sa snažili vyvolať puč v najsilnejšej opozičnej strane SDKÚ a ovládnuť ju. Celá ich volebná kampaň v roku 2010 bola postavená výlučne na  účelovom kritizovaní svojej materskej strany, čo pomáhalo najmä strane Smer. Bývalí bratislavskí komunálni politici si dnes žijú na ´´vysokej nohe´´ v luxuse a úplnou náhodou sú obaja susedmi Róberta Fica. Odkiaľ na svoj luxusný život zobrali peniaze ostáva záhadou. Aj títo politici mali značný priestor v televízii TA3.
image[clear] Bilbord Záhradníka a Cíleka s jediným posolstvom. Útočili na SDKÚ a nepriamo pomáhali svojmu dnešnému susedovi a jeho strane Smer.[clear] image [clear]
Obaja pučisti dnes bývajú v luxuse a sú susedmi Róberta Fica. Odkiaľ na luxus a prepych bývalí komunálni politici zobrali peniaze?

Ján Budaj – „Zmena zdola“, ktorú pravdepodobne nariadili zhora

Spomeňme si na dobre premyslenú hru, ktorú zahrali taktici pracujúci v prospech Smeru pred voľbami bratislavského primátora v roku 2010. Kamarát Kňažka a tribún Ján Budaj vtedy ´´štiepil´´ hlasy na pravej časti politického spektra. Účelovo a cielene odoberal hlasy Magde Vašáryovej, vyrábal konflikty a znechucoval pravicových voličov v Bratislave. Zvolená taktika sa oplatila a Smeráci prvý krát v histórii umiestnili svojho primátora do pravicovej Bratislavy. Za odmenu dostal Ján Budaj funkciu viceprimátora hlavného mesta. Aby sa tak mohlo stať, Smer účelovo aj kvôli Budajovi zmenil zákon v parlamente, čo len potvrdzuje vyšší politický záujem. Už o dva roky neskôr kandidoval Ján Budaj v parlamentných voľbách 2012 za stranu „Zmena zdola“ a vytváral želaný folklór pri kauze Gorila. V budajke zvolával tlačovky, chcel vyhnať mafiu z politiky a napomáhal k celkovému chaosu v spoločnosti. Vyzýval všetkých na odstúpenie a cielene opäť vnášal konflikty medzi pravicu. Z celej tejto jeho hry profitoval najmä Smer. Aj Jána Budaja veľmi výrazne  podporovala televízia TA3. image[clear] Na obrázku bilbord, ktorým Budaj vysiela verejnosti signál, že v politike je mafia. Negatívnou kampaňou znechucuje a odrádza pravicového voliča. Bilbordmi olepil Slovensko a dodnes verejnosť nevie, kto mu to celé platil. [clear] image [clear]
Na obrázku bilbord, ktorý dokazuje, že Jána Budaja sa dá použiť úplne na všetko.

Čo spája vyššie spomínaných ľudí? Rozkladajú nepriateľa zvnútra.

Ich kampaň je zväčša drahá, masívna, s výraznou podporou televízie TA3 a bilbordov. Všetci cielene štiepia pravicu a prinášajú účelové konflikty na pravú časť politického spektra. Pôsobia ako Trójske kone, ktoré sa zásadne aktivizujú vždy pred nejakými voľbami, čo je ich najväčšou spoločnou črtou. Olepujú Slovensko negatívnymi bilbordami a znechucujú voličov. Ich kampane mali znaky agresivity. Po voľbách sa v tichosti vyparia a nie je o nich nič počuť. Kto im celú zábavku za stovky tisíc EUR platil, to je dodnes veľkou neznámou. Nikto sa ich to ani nepýta, lebo sú to vlastne outsideri. Splnili cieľ, z ktorého ťažili najmä predstavitelia strany Smer a to ostatné už nie je podstatné.

Viliam Fischer – uznávaný kardiochirurg sa môže hodiť

Známy kardiochirurg pre zmenu nie je Trójskym koňom, ktorý má pôsobiť negatívne. Jeho úloha je úplne iná, ako bola úloha Martinákovej, Budaja či Záhradníka. Fischer viaže na seba komunitu lekárov, ktorá sa môže hodiť. Aký význam má jeho kandidatúra, keď sú jeho šance  minimálne? Aj to je vecou premyslenej taktiky. Napríklad Eduardovi Kukanovi pred desiatimi rokmi chýbalo na postup do druhého kola prezidentských volieb presne 3644 hlasov. Aj vďaka takému malému rozdielu je dnes prezidentom Gašparovič, predsedom Najvyššieho súdu Štefan Harabin, predsedníčkou Ústavného súdu Iveta Macejková a Generálnym prokurátorom Jaromír Čižnár namiesto platne zvoleného Jozefa Čentéša. Prečo riskovať a nechávať dnes veci na náhodu? Možno tých zopár hlasov, ktoré na seba naviaže uznávaný kardiochirurg Fischer, bude niekomu chýbať na postup do druhého kola podobne, ako sa to pred rokmi stalo Kukanovi. Spoločným znakom je, že aj Viliam Fischer má výrazný priestor v televízii TA3. image[clear] Bilbord Viliama Fischera zameraný na lekárov. Ich hlasy môžu niekomu chýbať. Aj tieto bilbordy lemovali Slovensko. Kto ich platil je pre verejnosť veľká neznáma.

Súčasná prezidentská hra ide podľa osvedčeného scenára z minulosti.

Ficove voličské limity a polarizácia spoločnosti

Taktici pracujúci v prospech Smeru dávno pochopili, že hrou na kresťana a katolíka sa Fico prezidentom nikdy nestane.  Poznajú jeho limitovaný voličský potenciál, pretože polarizuje spoločnosť podobne, ako ju v minulosti polarizoval Vladimír Mečiar. Disponujú drahými a podrobnými prieskumami. Tie naznačujú neželanú skutočnosť v podobe vážneho súpera pre Róberta Fica.

Čo hovoria prieskumy verejnej mienky?

Nie je prieskum ako prieskum. Prieskumy verejnej mienky, ktoré verejnosť vníma v médiách sú divadlom pre voličov. To, čo volič nikdy neuvidí a o čom hovoríme my sú presné a štruktúrované prieskumy, ktorými disponuje aj centrála Smeru. Tieto podrobné prieskumy sledujú vývoj a nálady voličov do najmenších detailov vrátane ich rozhodovania cez slnečné a daždivé dni. Kombinácia viacerých kandidátov v prieskumoch pre druhé kolo volieb potvrdila víťazstvo Róberta Fica s výnimkou kombinácie s nezávislým kandidátom Andrejom Kiskom. Ten jediný sa vymyká želanému normálu a môže vážne ohroziť Ficove prezidentské ambície.

Volební stratégovia vyriešili problém overeným scenárom z minulosti

Aby mohol Fico vyhrať prezidentské voľby, nevyhnutne potrebuje do druhého kola politika, ktorý by mu nemohol nastaviť žiadne morálne zrkadlo. Jedinou šancou na úspech Fica je znechutiť pravicového voliča a dosiahnuť, aby si ten  nakoniec povedal „veď všetci sú rovnakí“ a nešiel voliť. To je jeho jediná šanca, ako uspieť. Ficov volič je na kauzy imúnny a pravicového voliča dokáže znechuť aj úplne banálna vec. Taktici vedia, že oni pravicového voliča skôr naštartujú proti sebe ako ho znechutia. Majú s tým čerstvú skúsenosť z Banskej Bystrice, keď Fico svojimi siláckymi vyjadreniami naštartoval voličov proti Maňkovi a zabezpečil mu tak potupnú porážku. Začal sa teda hľadať sofistikovaný spôsob, ako voličov znechutiť a zároveň odstaviť  najväčšieho súpera Róberta Fica od druhého kola volieb.

Overená hra z minulosti sa opakuje

Keď je Ficovi ťažko, objaví sa Kňažko

Milan Kňažko je podobný typ  ´´politickej prostitútky´´ ako je jeho kamarát a tribún Ján Budaj a ako boli ešte pred nedávnom Zuzana Martináková a Ficovi ´´náhodní´´ susedia Branislav Záhradník s Milanom Cílekom. Všetkých spája výrazná podpora Kmotríkovej TA3, ktorá Kňažkove ohlásenie  prezidentskej kandidatúry prinášala verejnosti naživo. Len tak na okraj, Kňažko je tvárou golfového rezortu v Skalici, kde je predsedom predstavenstva práve majiteľ TA3 Ivan Kmotrík. [clear]image[clear]
Na fotke Milan Kňažko ohlasuje svoju kandidatúru. K svojmu posolstvu Znovu ide o veľa by mal pridať, že Róbertovi Ficovi.

 Milan Kňažko – ´´Trójsky kôň´´ nasadený na poslednú chvíľu

Svoju kandidatúru nečakane ohlasuje Milan Kňažko, ktorý o sebe tvrdí, že je občiansky kandidát. Občiansky kandidát bez podpisov občanov? Takúto frašku sme tu na Slovensku ešte nemali. Jeho tvrdenia, že  nestihol zbierať podpisy sú logický nezmysel, pretože ak to dokázala na poslednú chvíľu neznáma Helena Mezenská, dokázal by to aj známy Milan Kňažko. Ale načo by zbieral podpisy, keď sa v opozícii vždy nájdu ´´Judáši´´, ktorí oficiálne podporujú Hrušovského, ale zároveň podporujú aj iného. Čo stojí v pozadí toho, že niektorí poslanci podporili Kňažka aj napriek tomu, že odoberá hlasy ich kandidátovi Hrušovskému sa môžeme len domnievať. Jedno je isté. Určite to nie je len tak. Možno splácanie dlhov za nedávne župné voľby v Bratislave môže byť tou správnou odpoveďou.

Kňažko začal útokom na Fica, aby získal pozornosť pravicového voliča

Aby hra a manipulácia s pravicovým voličom nebola nápadná a  pôsobila dôveryhodne,  tak svoju kandidatúru začal Kňažko útočením na Róberta Fica. Jeho úvodné útoky na Fica mali jediný cieľ a to strhnúť na seba pozornosť pravicových voličov a získať si ich dôveru. Podobným spôsobom sa za komunizmu infiltrovali eštebáci do disidentských kruhov.

Akú úlohu zohrá v prezidentských voľbách Ján Čarnogurský?

Má dostatok skúseností na to, aby poznal svoju reálnu šancu na úspech. Prečo aj napriek tomu kandiduje? Aj on svoju kandidatúru začal útokom na Fica, aby si získal dôveru časti pravicových voličov. V kampani bude otvárať nepríjemné radikálne témy a konfrontovať s nimi kandidáta, ktorý má reálnu šancu Fica ohroziť. Cielene vyvolá konflikty na pravej časti politického spektra podobne, ako ich vyvolal v roku 1999, keď sa vtedajšia zložitá koalícia snažila zjednotiť proti Mečiarovi na spoločnom prezidentskom kandidátovi Rudolfovi Schusterovi. Dnes má jeho kandidatúra podobnú príchuť minulosti. Čarnogurský sám priznáva, že v roku 2010 robil sprostredkovateľa medzi Ficovým Smerom a KDH. Natíska sa tu logická otázka, či jeho kandidatúra nemá poslúžiť práve Smeru?

Navonok pravicoví kandidáti sú vlastne skrytí ľavičiari

To, čo verejnosť vníma navonok je obyčajné divadelné predstavenie. Nie je pravdou, že ľavica má jediného kandidáta na prezidenta v podobe Róberta Fica. Ľavica ich má viac, len sa takticky vydávajú za pravicových, aby pravicu rozkladali zvnútra. Štiepia sily, znechucujú voliča a cielene pomáhajú Ficovi dobiť prezidentský úrad. Kňažko? Čarnogurský? Obaja majú výrazný priestor v televízii TA3.  Kto im platí ich kampaň je záhadou.

Namiesto Fica robia negatívnu kampaň ´´Trójske kone´´

Premyslená hra na ´´Trójskeho koňa´´ spočíva práve v tom, že Fico nechce v kampani vystupovať negatívne. Ešte viac by polarizoval a mobilizoval spoločnosť proti sebe. To Fico a ani jeho štáb momentálne nechcú a ich taktika  je logická. Namiesto Fica začnú ´´Trójske kone´´ vyťahovať špinu na protikandidátov, cielene vyvolávať hádky a konflikty na pravej časti politického spektra. Dosiahnu tým dva efekty. Fico sa môže sústrediť na pozitívnu kampaň a Trójske kone znechutia pravicového voliča, čím ho následne odradia od volieb.

Hráči sú aktivovaní a začínajú hrať svoju rolu

Kňažko začal vyvolávať konflikty

Začal útokmi na Fica, ktorý ho odrazu už nezaujíma. Navonok pravičiar Kňažko vyvolal nezmyselný konflikt v tom zmysle, že sa Andrej Kiska vyhýba debatám, aj keď s ním bude diskutovať  hneď niekoľko krát v RTVS, TA3, rádio Expres. Samozrejme dvorná televízia TA3 celú tému ochotne prinášala verejnosti spolu s portálom pravda.sk. Za povšimnutie stojí, že Milan Kňažko vyvoláva úplne identický konflikt, aký cielene vyvolávala Martináková v prezidentských voľbách voči kandidátke Ivete Radičovej. Samozrejme, že nejde o zhodu náhod, ale o oprášený a overený scenár z minulosti.[clear] image[clear]
Bilbord Zuzany Martinákovej, ktorý neprinášal žiadne posolstvo, iba dehonestoval a špinil kampaň Ivety Radičovej. Stačí porovnať s poslednou tlačovkou Milana Kňažka.

Ku Kňažkovi sa pridáva aj Ján Čarnogurský

Už o niekoľko dní sa ku Kňažkovi pridáva ďalší navonok pravičiar Ján Čarnogurský. Spoločne vyzývajú na konfrontáciu nie Fica, ale Kisku. Kmotríkova TA3 nám rýchlo priniesla exkluzívne vyjadrenie  ďalšieho ´´vážneho´´ kandidáta Behýla, ktorý výzvu svojich kolegov ochotne podporil a nezabudol dodať, že Kiska asi niečo skrýva. Divadlo pre národ sa začalo. Navonok pravičiari chcú konfrontáciu s Kiskom a nie s Ficom? To má iba jedinú logiku. Že pravičiari sú v skutočnosti skrytí ľavičiari a idú urobiť špinavú robotu za Róberta Fica. Podobne, ako ju v minulosti robili Martináková, Budaj, Záhradník a ďalší. Skutoční pravicoví kandidáti by nemali nikdy pristáť na debatu bez Róberta Fica, lebo iba diskusia s Ficom má význam a ukáže, kto za koho kope.

 Milan Kňažko na tlačovke medzi riadkami naznačil taktiku

Čítajme vyhlásenie Kňažka na poslednej tlačovke medzi riadkami. Nenápadne začal verejnosti podsúvať tú skutočnosť, že bude mať problém v druhom  kole podporiť nedemokratického kandidáta na prezidenta, čím možno prezradil záver celej manipulačnej hry. ´´Trójske kone´´ sa budú snažiť podvedome zmanipulovať voliča tak, aby  nakoniec volil toho kandidáta, ktorého oni budú ochotní podporiť v druhom kole volieb. Vytvoria dojem, že bez ich podpory v druhom kole Fico porazení nebude.

Modelová situácia

Už o niekoľko dní sa s najväčšou pravdepodobnosťou objavia zmanipulované prieskumy, ktoré na postup do druhého kola vyrovnajú šance troch kandidátov. Napríklad Kisku, Kňažka a Procházku. Kandidáti Kňažko s Čarnogurským tesne pred prvým kolom volieb vyhlásia, že ak náhodou postúpi Kiska, v druhom kole volieb ho nepodporia. Kňažko to na poslednej tlačovke veľmi jasne naznačil. Svoj postoj vysvetlia napríklad tým, že nevysvetlil svoj majetok, je nedemokratický a úmyselne ho pošpinia. Cielene vyvolajú dojem, že Kiska nad Ficom nevyhrá, lebo oni ho nepodporia z vážnych dôvodov. Takýmto svojim vyhlásením sa budú snažiť podvedome spochybniť Kiskových voličov a presmerovať ich k inej alternatíve, ktorá Ficovi otvorí dvere do paláca. Tým vlastne splnia cieľ odstaviť Kisku od druhého kola volieb, respektíve ho pošpinia pred kolom druhým.

Ktoré prieskumy verejnej mienky budú pravdepodobne zmanipulované?

Pripomeňme si, že aj Kňažko musel najprv kritizovať Fica, aby získal dôveru pravicových voličov a až následne mohol začať útočiť na Kisku. Podobné je to aj s prieskumami. Najprv agentúry namotajú voličov na dobré čísla aby volič týmto agentúram uveril. Neskôr toho istého voliča zmanipulujú cez rovnaké agentúry, ktoré však pre zmenu vyhodia zlé čísla, len už budú tieto čísla na voliča pôsobiť dôveryhodne.

Modelová situácia

Najprv sa objaví prvá a druhá séria prieskumov, ktoré budú favorizovať Fica s Kiskom. Dnes už to máme za sebou. To na vytvorenie dôveryhodnosti agentúr stačí a pravicový volič začne dôverovať ich číslam. Už dnes sme svedkami javu, keď sa viacerí komentátori s blogermi predbiehajú v komentároch a analyzujú výsledky prvej a druhej série prieskumov. Podvedome a nevedomky sú všetci vťahovaní do pasce a chytili sa na hodenú udičku. Prečo? Pretože ak dnes tieto prieskumy od agentúr vo svojich komentároch a blogoch citujú, znamená to, že ich sami legitimizujú. Neskôr budú mať problém spochybniť čísla týchto agentúr v budúcnosti. A o to sa predovšetkým taktikom jedná. Už o chvíľu sa môže objaviť tretia séria prieskumov, ktoré vyrovnajú šance kandidátov na postup do druhého kola volieb. Volič bude zmätený, čo sa odrazu stalo. Dnes prinášajú médiá správy o tom, že Kiska dobieha Fica. Neskôr budú tie isté médiá prinášať správy, že Kiskovi popularita odrazu výrazne klesla a bude to predmetom všetkých titulkov a práv. Volič bude zmätený.  Aby nemusel volič rozmýšľať, objednaní politológovia mu rýchlo povedia, čo si má o tom celom myslieť. Náhly pokles popularity sa odôvodní nezvládnutými debatami, úžerou a podobne.

Ako sa manipuluje pravicový volič? Podvedome a z viacerých ´´smerov´´.

Ivan Kmotrík sa v decembri vyjadril pre denník SME a prezradil taktiku

Povedal: Bol by som rád, keby sme mali dobrého prezidenta. Vo Ficovom prípade je to logické vyústenie jeho kariéry. Podľa mňa určite prejde do druhého kola a potom už záleží na tom, kto tam bude s ním. Nemyslím si, že má šancu niekto ako Kiska, podľa mňa má šancu skôr Kňažko, možno Hrušovský.

Denník Pravda prichádza s tendenčným článkom o Kiskovi

Názov článku „Čudné okolnosti zbohatnutia Kisku“ hovorí za všetko. Okatejší a tendenčnejší článok uverejnený na pravda.sk už dlho nebol. Redakcia čitateľovi cielene podsúva informácie o majetku kandidáta, rozoberá jeho minulosť s úmyslom zanechať negatívny dojem u voliča a vyvolať závisť. Diskutéri pod článkom následne masívne podporujú Milana Kňažka.

Michal Horský – dvorný politológ Kmotríkovej TA3 ( call boy )

Porovnajme slová Ivana Kmotríka s tvrdením ´´nezávislého politológa´´, ktorý sa vyjadruje pre portál pravda.sk a podsúva verejnosti, čo si má myslieť: Podľa politológa Michala Horského môže existovať podozrenie, že Kiskov majetok má úžernícke pozadie. “Je to na Slovensku najmenej vhodné odporúčanie na prezidentský úrad. To sa nepodarilo v žiadnej z okolitých krajín,“ poznamenal politológ. Týmto vyjadrením sa politológ Horský úplne diskvalifikoval. A už keď sme pritom, tak si odpovedzme, čo je menej transparentné? Kiskov majetok alebo Ficov okázalý a luxusný život plný káuz v podobe emisií či SPP? O tom náš ´´call boy´´ takticky pomlčal. image[clear]
Na obrázku manipulátor a hráč Michal Horský

 Ján Baránek – dvorný prieskumník Kmotríkovej TA3 ( call boy )

Aj tento ´´seriózny odborník´´ na prieskumy sa vyjadril pre portál pravda.sk a vo svojom vyjadrení podsúva verejnosti názor, že Kiska je neznámy bojí sa diskusie. ´´ Kiska podľa Baránka do diskusie ísť mal, lebo je najmenej známy. Nevie si predstaviť, aký vážny dôvod neúčasti Kiska má. „Iba ak by sa bál, že sa strápni,“ povedal Baránek pre portál. Do pozornosti dávame Baránkovu vetu „Kiska je najmenej známy“. Ako môže byť kandidát, ktorý je druhý v poradí najmenej známy? Logiku v tom nehľadajte, všetko je účelové a tendenčné a slúži na podvedomú manipuláciu s verejnou mienkou. Trójske kone potrebujú Kisku dostať do negatívnej konfrontácie. Uvidíme, aké prekvapujúce prieskumy v súlade so scenárom vyprodukuje na objednávku agentúra Polis ešte pred prvým kolom volieb. O ich serióznosti  môžeme len pochybovať. image[clear]
Na obrázku dvorný prieskumník Ján Baránek

Eduard Chmelár – ľavičiar podsúva pravicovým voličom, koho si majú vybrať

Portál aktualne.sk uverejnil článok s titulkom „Fico si želá do druhého kola Kisku. Natrie si ho na chlieb“. Eduard Chmelár čítajúcim pravicovým voličom prezradil ´´tajomstvo z ľavicovej kuchyne´´. Fico sa údajne bojí Kňažka a najviac si želá práve Kisku, lebo si ho natrie na chlieb. Ide o ukážkovú nenápadnú manipuláciu, nad ktorou sa môžeme len pousmiať. Verejnosť je z ľavicového tábora kŕmená informáciou o tom, že Kiska je slabý kandidát a Kňažko je ten ´´alfa samec´´, ktorého sa Fico údajne bojí. Medzi riadkami usmerňujú pravicového voliča, aby volil Kňažka a podporil tak ich taktiku, ktorou je odstavenie Kisku od druhého kola volieb. Úprimne. Veríte tomu, že Chmelár povie pravicovému voličovi, koho si má vybrať aby porazil jeho ľavicového kandidáta?

Komentár Róberta Huttnera uverejnený na pravda.sk je úplne ´´okatý´´

Článok „Zahmlievanie kandidátov“ je už neprimerane okatý. Akoby Huttnera školil sám Kapusta. Autor sa zamýšľa nad tým, ako prezidentskí kandidáti zahmlievajú. Kiskovi vyčítal samozrejme úžernícke úroky, Ficovi zahmlievanie jeho účasti v byte z Gorily s komickým dodatkom, že sa jedná o kauzu druhej Dzurindovej vlády. Na nedávne emisie so škodou pre štát cez  päťdesiat miliónov eur si autor článku akosi vôbec nespomenul. Najvtipnejšie je, ako autor článku nepriamo podsunul verejnosti Milana Kňažka. Kňažko podľa Huttnera sľubuje, že všetko splní, ale podľa redaktora Pravdy sľuboval otvorenie Národného divadla v roku 2004, pričom otvorené bolo až v roku 2007. U Kňažka našiel najväčší hriech zo všetkých. Huttner sa mohol pri svojej manipulácii aspoň trošku posnažiť a redakcia by mu mala zobrať odmenu za tú okatosť.

Prognóza ďalšieho vývoja

Nechajme sa prekvapiť, čo vymyslia borci v TA3 s verejnoprávnou STV. Osvedčení redaktori z kauzy Gorila Pavol Bielik a Branislav Strižinec, ktorý medzičasom prestúpil do STV určite zvládnu voľby prezidenta k spokojnosti svojich zamestnávateľov. Verejnosť prekvapia na prvý pohľad dôveryhodné, no v skutočnosti objednané a zmanipulované prieskumy, ktoré zamotajú poradím kandidátov. Budú sa nažiť ovplyvniť  uvažovanie pravicového voliča v neprospech najsilnejšieho protikandidáta Róberta Fica. Opäť budú aktivovaní ´´nezávislí´´ politológovia Michal Horský a Ján Baránek, možno ešte niekto iný. Verejnosti budú cielene a účelovo podsúvať názory, aby občan nemusel nad ničím rozmýšľať a vedel od nich, čo si má myslieť. Svoju  pravdu budú podkladať zmanipulovanými prieskumami. Normalizácia v 21 storočí. Aktivuje sa ďalší ´´Trójsky kôň´´ – SMK. Maďarská karta ticho spí a čaká na svoju aktiváciu. Kandidát SMK Gyula Bárdos nemá ani teoretickú šancu vyhrať, ale jeho úloha v týchto voľbách je úplne o niečom inom. Podporí v druhom kole pravicového kandidáta a účelovo vytvorí priestor pre Fica na použitie mobilizujúcej maďarskej karty. Mimochodom, predseda SMK Berényi je čerstvým vicežupanom smeráckeho Tibora Mikuša v Trnave. Prečo by si nepomohli, keď sa im tak darí? Opäť si pripomeňme scenár z minulých prezidentských volieb. Vtedajší ´´Trójsky kôň´´ Zuzana Martináková verejne vyzvala Ivetu Radičovú, aby odmietla peniaze SMK. Fico následne útočil na Radičovú kvôli podpore Pála Csákyho.

Účelové vyjadrenia začnú pribúdať

Začnú pribúdať vyjadrenia zo strany Kňažka, Čarnogurského a iných, koho a prečo v prípade svojho neúspechu nepodporia v druhom kole volieb. To všetko s cieľom, aby presmerovali voličov Kisku k inej alternatíve, ktorá Fica neohrozí. Zároveň budú znechucovať aj svojich voličov. Koniec koncov, ani naoko pravičiarka Zuzana Martináková nepodporila v druhom kole volieb Ivetu Radičovú. Prečo? Lebo v skutočnosti v tichosti pracovala v prospech Smeru podobne, ako dnes Kňažko, Čarnogurský a im podobní.

Čaká nás vyvrcholenie so šťastným koncom?

Pravicoví voliči si vôbec neuvedomujú, že sú vtiahnutí do premyslenej eštebáckej hry a nepriamo pomáhajú Ficovi získať funkciu prezidenta. Pravičiari toľko filozofujú, komentujú a rozoberajú samých seba, že „pre stromy nevidia celý les“. Ak sa nespamätajú, dňa 29. marca ich čaká takýto pohľad. image

zdroj: zakulisiepolitiky.tumblr.com