Prvá dáma Ameriky Melania Trumpová: Som emigrant. Ako to vyzerá s prvou dámou USA?

Prvá dáma Ameriky Melania Trump sa narodila 26. Apríla 1970 v Slovinsku.

Som emigrant. A hovorím Vám, nikto nemôže hodnotiť slobodu a možnosti Ameriky viac ako ja. Obidve ako nezávislá žena a ako niekto, kto emigroval do Ameriky.“

Začala s modelingom ako 16–ročná. Bola na obálkach hlavných módnych magazínov. Vydala sa za Donalda Trumpa v roku 2005. Je Trumpovou treťou ženou. Majú spolu jedno dieťa, Barron Trump sa narodil v roku 2006. Melanie rozpráva 5 jazykmi: slovinsky, anglicky, francúzsky, srbsky a nemecky. Je ľudomilka (filantropka) v spojení s tancom (Martha Graham dance company), dobrou povesťou a mnohými organizáciami.

„Bude mi cťou a privilégiom slúžiť tejto krajine. Budem zástankyňou pre ženy a deti.“

Jean Wahl Harris, ktorý študoval role prvých dám na Scrantonskej univerzite sa vyjadril takto:

„Vidím, že v období evolúcie svoju funkciu nová prvá dáma posunie späť do tradičnejšej role. Tradičná a spoločenská pani domu je myslím to v čom sa cíti pohodlne. Ona je očakávanou prvou dámou, ktorá bude vpredu a centrom, nie hanblivá a nenápadná ako Bess Truman v 1940. Bola súčasťou kampaňového sprievodu, tak čo ju môže zastaviť robiť neočakávanú prvú dámu? Táto úloha nie je len o tom, byť dobrou ženou a matkou ako u Kennedyovcov. Američania očakávajú prvú dámu, ktorá bude osobnosť a bude videná ako podpora pre prezidenta v projektoch , ktoré sú dobré pre krajinu. A my očakávame, že Vás uvidíme.“ Dodáva Jean Wahl Harris.

Elizabeth Mehren, profesorka žurnalistiky a expertka na prvej dámy na Bostonskej Univerzite ešte pridala:

„Bude bezpochyby stúpať nahor aj napriek výčitkám a kritike, ktoré vlastne odporujú dnešnej dobe a sú zastaralé. Pani Trumpová signalizuje, že jej „lebo“ bude bezpečné pre matky desaťročných, ale menej bezpečné pre ženy, ktoré budú zlomyselne čvirikať.

Video – Tu je to, čo vieme o budúcej prvej dáme a čo ona dúfa, že prinesie do Bieleho domu:

zdroj: usatoday.com

Poslankyňa Simona Petrík má strach o svoju dcéru v súvislosti so zvolením Trumpa

Nezávislá poslankyňa Simona Petrík, ktorá sa do parlamentu dostala za stranu Sieť, ktorú jej predseda Procházka vymenil za funkciu sudcu v Luxemburgu, sa vyjadrila na sociálnej sieti obavu o budúcnosť svojej dcéry

Dôvodom jej obáv je zvolenie Trumpa za prezidenta USA, Brexit a vstup Borisa Kollára do parlamentu.

“Naša dcéra má dnes prvé narodeniny. A keď sa na ňu pozerám, a popri tom pozerám na nového prezidenta USA, začínam mať strach o jej budúcnosť. Napriek tomu verím, že zdravý rozum nevymizol z tejto planéty a aj “vďaka” takým rozhodnutiam, ako je brexit, zvolenie Trumpa, alebo vstup Borisa Kollára do slovenského parlamentu, si občania uvedomia, že toto v skutočnosti nechcú. Asi je treba nechať ich konať, a vyžrať si to, aby naše deti mohli robiť lepšie rozhodnutia.”

Na jej vyjadrenie zareagoval aj jeden z dotknutých, a to Boris Kollár:

“Milá pani poslankyňa, drahá kolegyňa SIMONA PETRÍK. Vďaka aj môjmu vstupu do politiky otváram ľudom oči, hovorím im pravdu, nezavádzam ich vyjadreniami politickej korektnosti, Sorosovymi peniazmi a naivnou hlúposťou. Tým že chcem chrániť rodiny a naše deti pred zlodejmi, politickými sponzormi, oligarchami, ale aj imigrantami a nástupom moslimskej viery do priestoru kde nepatrí, tak milá kolegyňa, týmto chránim aj vašu dcéru, ktorá ma 1 rok a ja jej želám, aby zažila taký život ako jej mama, krásny, bezstarostný, bez obáv z napadnutia teroristom, bez obavy prejsť večer parkom, bez znásilnenia keď vyrastie.”

Ďalej pokračoval ostrejšie:

“A na záver, keď už ste si na mňa spomenula, spomeniem si aj ja. Pani kolegyňa, ak Vám tak záleží na Vašej milovanej dcérke, tak ju nezneužívajte na Vaše trápne mediálne vystúpenia v parlamente a neťahajte ju ako 6 mesačnú do pléna. Také malé dieťa má byť asi niekde inde, toto ohrozuje Vašu dcérku viac, ako brexit, Trump, či Kollár v parlamente.”

Politička tiež spustila iniciatívu “V mojom mene”. V záujme presadzovania cieľov iniciatívy k nej prizvala ďalšie aktívne osobnosti na celoštátnej, ale aj regionálnej a miestnej úrovni, odborníkov, a tiež ľudí, ktorí presadzujú verejný záujem cez občianske aktivity osobne alebo prostredníctvom mimovládnych organizácií.

“Nesúvisí to nijako s Trumpom a pritom, samozrejme, súvisí. Každým dňom sa presviedčame, že ľudia prestali veriť politike ako spôsobu riešenia spoločných problémov. Ak sa však nemáme stať klaunami a populistami, musíme ľuďom ponúknuť niečo iné – skutky, pokoru a službu, ktorá nie je v rečiach. Namiesto bombastických marketingov nových strán treba ukázať skutočné hmatateľné a merateľné výsledky. Preto sme sa s kolegami poslancami, ale aj s viacerými ľuďmi mimo politiky rozhodli, že budeme robiť konkrétne veci, ktorá táto krajina potrebuje. Pretože pociťujeme potrebu verejnosti angažovať sa vo veciach verejných, ktoré nás všetkých dennodenne ovplyvňujú. A tak chceme prepojiť svet politiky s občanmi tejto krajiny”, predstavila svoju iniciatívu poslankyňa Simona Petrík.

zdroj: hlavnespravy.sk

Teroristi sa hrôzou začali modliť. Tereza Spencerová informovane vykladá, čo teraz Donald J. Trump urobí so svetom

Tereza Spencerová Asada zrovna nemusí, ale keď bojuje proti teroristom, tak je vlastne OK. Ukrajinci potešení nebudú a zdá sa, že krysy opúšťajú loď. O úlohe svetového policajta už nestojí, môže vytvoriť úplne nový svet. Podporuje ho prezident Egypta, hrozné veci naopak čakajú elity Európskej únie, ktoré nepochopili, že končia. Tak odhaduje najbližšiu budúcnosť po zvolení Donalda J. Trumpa prezidentom USA editorka Literárnych novín a analytička Tereza Spencerová. Tá sa v rámci svojho pravidelného zhrnutia týždenných udalostí na ParlamentníchListech.cz tiež hlasno vysmiala spolku Európske hodnoty.

Tak teda, čo sa to, preboha, stalo? Ako je možné, že Donald Trump vyhral? Napriek všetkým médiám, prieskumným agentúram, celebritám, „osobnostiam“, akademikom, veľkým sponzorom … Niečo sa pokazilo, alebo to skrátka títo páni už nedržia v ruke a moc „elít“ je v skutočnosti papierový drak? V USA, ale aj v Európe?

Však viete, že som bola presvedčená, že zvíťazí Hillary Clintonová. Nie preto, že by bola lepšia kandidátka, ale pretože bola establishmentom, stovkami miliónov dolárov, médiami aj propagandou k víťazstvu jednoznačne „odsúdená“. Pri pohľade na tú silu som neverila, že by mohla prehrať. Ale stalo sa. Značné množstvo ľudí už malo dosť sociálnej nerovnosti, politickej korektnosti, ktorá obmedzuje slobodu slova a svojim spôsobom zahmlieva realitu, globalizácia, na ktorej štedro zarába pár ľudí, zatiaľ čo väčšina zostáva bez práce, a nad tým všetkým hlavne udržiavanie politiky, ktorá to všetko len petrifikovala . Trumpa, ktorý miluje filmy, za najlepšieho herca vraj považuje Clinta Eastwooda a podľa všetkého sa prinajmenšom niektoré jeho tvrďácké role snaží – či už vedome alebo nie – predvádzať aj v realite, pritom nevolili len rasisti, ako sa snažila podsúvať protistrana, pretože si u černochov alebo Hispáncov viedol lepšie, než jeho „politicky korektný“ republikánsky kolega Mitt Romney. Zdá sa, že v jeho reči o potrebe zmien uverili hlavne „zabudnutí“ robotníci a pracujúci. V súbežných referendách v štyroch štátoch voliči odhlasovali aj navýšenie minimálnych miezd …

Výsledok volieb súčasne značí, že silne preceňujeme význam mainstreamových médií, ktoré pre obyčajných ľudí nepredstavujú takú autoritu, akú by chcela byť, a možno dokonca pre protežovaných politikov alebo politiku pôsobí ako akýsi „bozk smrti“. A niečo podobné platí aj pre rôzne aktivistické spolky, think-tanky alebo mediálne „expertné hovoriace hlavy“, ktoré si žijú v akomsi svojom svete vlastnej pravdy, úplne mimo svet skutočný, pričom platí, že síce chcú vytvárať vlastnú realitu pre všetkých, ale veľa ľudí žijúcich v skutočnom svete nezaujímajú. Čo budú ona médiá, zástupy konkrétnych novinárov, komentátorov, propagandistov, aktivistov, skrátka ľudí, ktorí z Trumpa urobili „Putinovho agenta“, robiť teraz? Ospravedlnia sa? Spáchajú čestne harakiri? Alebo pôjdu ďalej, ako by sa nechumelilo, a len si k výpadom proti Rusku a Číne priberú ešte Biely dom a začnú obhajovať právo na zvrhnutie demokraticky zvoleného prezidenta nielen tu u nás, ale aj v Amerike? A keď k tomu pridajú ešte Orbána, Wildersa, Le Penovú a ďalších, premenia si „svoju realitu“ v totálny blázinec obkľúčený hrozbami snáď zo všetkých strán … Ako dlho s tým môžu asi tak vydržať?

Pre značnú časť politického establishmentu je Trumpovo zvolenie tvrdou ranou, ale nemyslím si, že moc „elít“ už je len akýmsi papierovým drakom, ako hovoríte. Preskupením sa, vymyslia nejakú novú agendu, a zase to rozbehnú, prinajmenšom do posledného sorosovského dolára. Avšak, po Brexite je to už druhý príklad, kedy voliči prehlasovali establishmentom predkreslenú líniu. Bez toho aby som prepadala nejakému nadšeniu z toho, že bol zvolený jeden z dvoch neuveriteľných kandidátov, je pre mňa Trumpovo víťazstvo príjemným prekvapením. Mám na mysli skutočnosť, že „to ide“. Na staré kolená snáď začnem veriť, že demokracia ako „vôle ľudu“ tvárou v tvár oligarchii a korporáciám ešte stále môže fungovať.

Čo sa teraz pre svet zmení? Niektorí hlásia, že teraz sa určite Trump dohovorí s Ruskom a Čínou. Iní však upozorňujú, že nastupujúci viceprezident Mike Pence má voči Rusku omnoho drsnejšie postoje, než sama Clintonová. Navyše Trumpa podporuje cez 200 generálov a admirálov, ktorí asi holubičiu povahu mať nebudú. Bushovi jastraby sú späť, zaznieva dokonca. Do akej miery je teda naivné myslieť si, že vzťahy USA s Ruskom teraz budú lepšie? Na druhú stranu tiež zaznieva, že Trump sa sústredí na domáce záležitosti a na rolu „svetového policajta“ sa vykašle … Tak teda ako?

Z pohľadu medzinárodnej politiky americkí voliči, všeobecne vzaté, uprednostnili odchod z globálnej arény, hlasovali za záchranu toho, čo im ešte doma zostáva, pred politikou globálnej dominancie. A ak nový prezident tento sľúbený trend udrží, tak sme svedkami začiatku konca unipolárneho sveta. Je to dôležité v čase, keď sa oddiely NATO hromadia na ruskej hranici a teoretická „ruská hrozba“ sa stala súčasťou každodenného slovníka a myslenia. A je to veľa dôležité pre nás, ktorí žijeme vlastne len kúsok vzdušnou čiarou od miest, kde konflikt s Ruskom mohol prepuknúť. Čiže, veleopatrne by som si tipla, že tretia svetová vojna snáď môže byť na nejaký čas zažehnaná. Súčasne ale platí, že – bez ohľadu na Trumpové sľuby ohľadom premeny americkej ekonomiky – bude zbrojný priemysel ešte dlho chrbticou tamojšej produkcie, takže vývoz vojen a zabíjanie zrejme hneď tak neskončí.

Avšak, predpokladaný ústup Spojených štátov z pozície „svetového policajta“ prichádza v čase, keď neexistuje žiadna iná sila, ktorá by vzniknuté vákuum mohla vyplniť. Preto je pravdepodobné, že do priestoru by mohli vstúpiť regionálne zoskupenia typu Šanghajskej organizácie pre spoluprácu, BRICS, ASEAN, GCC a v neposlednom rade aj Európska únia. Teda, ak sa pokračujúcim tlakom na prehĺbenie integrácie naopak nemieni rozsypať. Svet by mohol byť skutočne multipolárny, teda fakticky úplne nový, a „zdravá“ EÚ by v ňom mohla hrať zaujímavú úlohu.

Máte ale pravdu, že s Trumpom, ktorý sa zdá byť až superpragmatický a ochotný so všetkými štátmi riešiť problémy rokovaním, vystúpilo k moci veľa radikálov, a ešte len uvidíme, čo všetko to konkrétne bude znamenať, nehovoriac o jasnej republikánskej dominancii v Senáte a Snemovni reprezentantov , odkiaľ by mohli začať padať naozaj šialené nápady.

A propos, veľmi, veľmi nešťastní sú strojcami „boja proti ruskej propagande“. Vraj Putin zmanipuloval voľby v USA, vraj USA nebudú mať záujem uvedomelo brániť nešťastnú Európu pred ruským vplyvom a čo je najhoršie, Trumpová administratíva nebude chcieť pomáhať Ukrajine a pripustí ohrozenie ako Ukrajiny, tak Pobaltia. Jakub Janda bedáka, že teraz bude mať Putin chuť ich okupovať. Majú chlapci dôvod byť tak smutní?

Na Európskych hodnotách obdivujem ich výdrž – už pár rokov každým dňom očakávajú ruskú agresiu tam či tam a ono stále nič. Dokonca už aj Jehovisti dávno zrušili čakanie na konkrétny súdny deň, ale EH nepoľavujú. Podľa môjho by mali byť všeobecne frustrovaní predovšetkým z toho, že Putin neútočí, a nie že mu to teraz Trump akoby uľahčí, pretože na fakte neútočenia sa tým vlastne nič nemení.

To ukrajinské vedenie má na skutočné obavy právo, pretože „novému“ Washingtonu neverí – Trump vraj pred časom dokonca vyhlásil, že Krym je ruský, alebo tak niečo neslýchané. Ukrajinskí oligarchovia pritom nastrkali do Clintonovej nadácie viac miliárd než saudskí monarchovia, a zbytočne. Pochybujem totiž, že to sú peniaze vratné.

Neviem, či kto – a ak vôbec – prevezme úlohu Joe Bidena ako hlavného mentora „kyjevských“, ale zdá sa, že časy prísunu miliárd výmenou za samotné plamenné protiruské vyhlásenie pomaly končí. Neviem, do akej miery je len zhodou náhod, že sa svojej funkcie gubernátora Odesy aktuálne vzdal importovaný bývalý gruzínsky prezident Michail Saakašvili, ktorý sa nikdy netajil skvelými väzbami na americký establishment, ale robí to dojem krýs, ktoré opúšťajú potápajúcu sa loď. Tož uvidíme, ale v každom prípade platí, že prežitie / neprežitie Ukrajiny teraz ešte väčšou váhou dopadne na vrecká európskych daňových poplatníkov. Jupí!

Mimochodom, na Ukrajine teraz zvažujú nápad, že by občanom Ruska umožnili vstup na svoje územie len za podmienky, že hneď na hranicou a pekne na kameru opľujú Putina. To je fakt ale partia zúfalcov!

Blízky východ a Afrika. Zničená Sýria, zničený Irak, nestabilná Saudská Arábia, rozložená Líbya, zdevastovaný Afganistan. Čo s týmito dôsledkami minulej politiky bude chcieť Trump robiť? A čo Irán, keď dohodu s ním označil opakovane za príšernú? A potom tu máme Turecko, ktoré predtým spoliehalo na totálne zastanie USA, ale teraz sa neštíti prichylovať sa k Putinovi.

Neviem, čo bude Trump robiť s dôsledkami doterajšej americkej politiky na Blízkom východe, ale z jeho doterajších vyjadrení – náhodne – vyplýva, že si veľa považuje egyptského prezidenta Sísího, ktorý mu včera tiež gratuloval ako vôbec prvý z celého Blízkeho východu, že sa mu nepáči mierová zmluva s Iránom, ale nechápem presne prečo, že Saudskú Arábiu nepovažuje za neoceniteľný pilier americkej regionálnej politiky, ako skôr len za „balík peňazí“, že stojí na strane Izraela proti Palestínčanom, alebo že Asada síce nemá rád, ale pretože bojuje proti terorizmu , tak je vlastne dobrý. Inými slovami, zatiaľ čo v Damasku včera búchalo šampanské, teroristi z al-Kájdy vo východnom Aleppe sa zrejme hromadne a hekticky vrhli na modlenie. Keď sa hlavný ochrancovia „umiernených rebelov“ strácajú z obzoru, nič iného už im vlastne ani nezostáva.

Trump pred časom Blízky východ označil za „jeden veľký zmätok“, do ktorého by sa USA radšej vôbec nemali miešať. Po dekádach amerických vojen a udržiavania rôznych diktatúr to môže byť pre občanov mnohých blízkovýchodných krajín vítaná zmena. A nielen pre nich, koniec koncov. Menej deštrukcie, viac radosti zo života – a menej potreby migrovať. Trebárs do Európy.

Uvoľňuje sa tým aspoň teoreticky väčší priestor pre ostatných, predovšetkým potom pre Rusko, a sme znovu u multipolárneho sveta – Trump je ochotný s Putinom rokovať ako rovný s rovným, Putin chce dialóg „s rešpektom, aj cez prípadné nesúhlasy“ a dosiahnuť spoločnej zodpovednosti za Blízky východ, pretože predpokladá, že by sa tým do budúcnosti eliminovali mnohé riziká. Tým skôr za situácie, keď Rusko na prevzatie americkej „strážiacej“ role nad Blízkym východom nemá kapacity. Uvidíme. Veľa bude záležať na tom, do akej miery Trump myslel svoje reči vážne, a ak áno, či sa mu podarí „zlomiť“ mechanizmy nastavené po dekády jedným smerom. Teda, či bude urobí v americkej zahraničnej politike „revolúciu“, alebo či to vo finále neskončí ako s tým neustále zatváraným Guantánamom.

V televízii nám defiluje celá rada zdrchaných tvárí európskych politikov. Angela Merkelová je zhrozená, zástupcovia EÚ vyzerajú na umretie, generálny tajomník NATO je tiež trochu nepokojný. Uvedomili si západoeurópske elity, že potopa dosiahla až k nim a že „extrémisti“ môžu zvíťaziť? Ako teraz predikujú výsledky volieb vo Francúzsku a v Nemecku? Čo by teraz mala urobiť Európska únia, čo v skutočnosti v reakcii na voľby v USA urobí?

Je príznačné, že väčšina európskych politikov bedáka, že „nás“ Trumpov Washington nechá na holičkách. Dlho boli zvyknutí prijímať rozkazy, skrývať sa Amerike za chrbtom a nechodiť na trh s vlastnou kožou, a teraz sa zdajú byť stratení. A bez povelov aj zmätení. A platí to napokon pre celé to spektrum, teda od pražskej kaviarne až po Brusel. Je neuveriteľné, na ako bezduchých „robotoch“ celý „systém“ stojí. Je to vlastne veľmi smutný pohľad.

Môj skepticizmus mi zabránil „trafiť“ Brexit aj Trumpa, tak po mne, prosím, nechcite prognózy ďalších volieb alebo toho, čo bude EÚ robiť. Avšak, nejaké záchytné body by tu snáď boli. Tento rok v apríli Holanďania – v rámci svojho pidibrexitu – v referende odmietli asociačnú dohodu s Ukrajinou. Vláda sa teraz pokúša „hlas ľudu“ obísť a nebrať ho do úvahy. Nebolo by to nič divné, pretože Brusel od roku 2003 referenda, ktorá pre neho dopadnú zle, ignoruje, alebo ich necháva opakovať dovtedy, až skončia tak, ako „majú“. Avšak, teraz by niečo podobné viedlo k tomu, že parlamentné voľby v budúcom roku v Holandsku zaručene vyhrajú Wildersovi protibruselskí pravičiari. V Taliansku radšej neustále odsúvajú referendum, ktoré podľa všetkého zvrhne vládu, ktorá pritom ale sama prehru v ľudovom hlasovaní zviazala s demisiou. Budúci rok sa má hlasovať aj v Nemecku a vo Francúzsku, pričom bavorská CSU už Angelu Merkelovú nepozýva na svoje zjazdy, pretože „nepotrebuje hrať divadlo“, zatiaľ čo Marine Le Penová má nakročené k volebnému víťazstvu v krajine na pokraji skutočnej občianskej / migračnej vojny. Čiže, s nadsádzkou povedané, ak niekto bude chcieť uchovať aspoň súčasný status quo, bude musieť všetky hlasovania pre istotu zrušiť, pretože „kauza Trump“ jasne ukázala, že „systém“ prestal byť všemocný, zlosť a zúfalstvo obyčajných ľudí je oveľa silnejšie, než si systém pripúšťa, a tak dostáva jednu ranu za druhou.

EÚ by pre svoju záchranu potrebovala šíky sebavedomých a inteligentných politikov, ktorí by pomenovali súčasný stav bez akýchkoľvek príkras, a na tomto základe navrhla racionálne riešenie. Nikoho takého ale nevidím. Možno sa len blbo pozerám, ale mám pocit, že „elity“ stále ešte netušia, že doviedli EÚ a jej členské štáty na hranicu zlomu.

Tie nešťastné tváre vidíme aj u nás. Počnúc redaktorov Českej televízie, pokračujúc cez ich hostí a končiac našimi politikmi. Ako vnímate to, že 99% týchto ľudí vsadilo na blbú kartu a teraz sa s tým musia vyrovnávať? Bolo šťastné, keď premiér Sobotka včera odsúdil Trumpa ako populistu? Ako veľmi teraz posilní Miloš Zeman, keď má „svojho muža“ v Bielom dome? Bude teraz silnejší, potom, čo sa celá krajina bavila útokmi na neho? A je tu ešte faktor fungovania ambasády USA v SR: Špekuluje sa, či sa veľvyslankyňou nestane Ivana Trumpová …

Každé nešťastie časom prebolí, chce to hlavne zhlboka dýchať, pretože žiadny koniec sveta nenastáva. A začať myslieť. Trebárs onen výrok o Trumpovom populizme je z kategórie tých „nemysliacich“, lebo všeobecne platí, že za „demokraciu“ naše „elity“ považujú len to, čo sa hodí onomu 0,1 percenta „tam hore“, zatiaľ čo „populizmus“ je všetko , z čoho by mohli mať prospech aj obyčajní ľudia. Ak to takto vidí aj premiér českej vlády, vypovedá to čosi nepekného skôr o ňom ako o Trumpovi.

No, neverím, že by mal Miloš Zeman „svojho muža“ v Bielom dome. Oboch spája len to, že vedia oslovovať davy a hovoriť, ako keby patrili k „tým dole“, čo je obzvlášť v prípade miliardára Trumpa veľa cynické. Možno ale Zemanovi Trumpovo zvolenie predsa len pomôže, prinajmenšom tým, že sa do neho bude jeho kritikom horšie triafať – vždy sa zastrešovala „demokraciou“, ale tá ich vlastne „zradila“ a vygenerovala im za morom „Zemana 2.0“. A asi takých bude pribúdať, ako už sme spomenuli. Takže na Zemana im proste ostane len menej energie, nehovoriac o tom, že sa nebezpečne scvrkáva onen „Západ“, ku ktorému chcú zemanovi kritici toľko patriť.

Čo sa týka tých amerických veľvyslancov: Už sme tu mali okrem iného zostarnutú detskú televíznu star, experta na estetiku a stolovanie alebo predajcu ojazdených áut a vy teraz ešte hovoríte o bývalej lyžiarke? Neviem, ja by som možno konečne uprednostnila nejakého kariérneho diplomata, ktorý by chápal náš región v súvislostiach a nesprával sa tu ako namyslený, zato amatérsky miestodržiteľ. Skutočný diplomat v čele americkej ambasády v Prahe by pre mňa bol dôkazom, že nás a strednú Európu Washington berie vážne, a nie len ako nejakú trafiku pre kohokoľvek, kto prispeje nejakému prezidentovi na kampaň, alebo s ním nejaký čas zdieľa stôl i lôžka.

Trump volebne profitoval zo zchudobnenia priemyselných oblastí, z ktorých výroba odkráčala do Číny. O tom spieval už v 80. rokoch Bruce Springsteen:

Now Main Street’s whitewashed windows and vacant stores
Seems like there ain’t nobody wants to come down here no more
They’re closing down the textile mill across the railroad tracks
Foreman says these jobs are going boys and they ain’t coming back to your hometown.

Čo s tým teraz, keď sa globalizácia javí ako základ fungovania svetovej ekonomiky? A čo s tým, keď „Čáááájna“ drží tak gigantické množstvo amerických dlhopisov? Čo bude tým ľuďom, ktorí ho volili napr. v Pensylvánii, schopný Trump splniť z toho, čo im v tomto smere sľúbil?

Fakt netuším, ako chce vrátiť výrobu späť do USA. Zbadala som potrebné akési nápady s dvojitým clom pre americkú produkciu dovážanú z Ázie späť do USA, ale … Faktom však je, že Trump musí čeliť extrémne polarizovanej spoločnosti, a situácia by sa mu najlepšie upokojila nejakými hmatateľnými úspechmi. Pritom čísla sú naozaj zvláštne a vypovedajú o podstate problému – od roku 2014 v USA pribudlo 547 tisíc pracovných miest barmanov a čašníkov, ale ubudlo 36 tisíc miest vo výrobnej sfére, pričom od roku 2000 je to dokonca strata viac ako piatich miliónov „produktívnych“ miest . Tento rok v auguste vzrástla miera podnikových bankrotov medziročne o 29 percent a len 48 percent Američanov má prácu na plný úväzok. Štátnych / vládnych zamestnancov je dnes o 10 miliónov viac než ľudí pracujúcich v priemysle, 47 percent občanov USA si nemôže dovoliť návštevu na pohotovosti, kde sa platí 400 dolárov … Bude fuška s tým pohnúť a „Make America Great Again“ …

Záverom tradičná otázka. Čo ďalšie by sme mali počas budúceho týždňa sledovať?

Svet bude Trumpovi visieť na perách, aby si aspoň trochu ujasnil, čo ho vlastne čaká. Možno sa tiež dozvieme niečo zaujímavé.

zdroj: parlamentnilisty.cz

Oľga Pietruchová: Za víťazstvo Trumpa je zodpovedný “biely odpad”. Sú to nevzdelaní, rasistickí a sexistickí bieli muži

Oľga Pietruchová: Za víťazstvo Trumpa je zodpovedný “biely odpad”. Sú to nevzdelaní, rasistickí a sexistickí bieli muži

Bojuje proti rasizmu a sexizmu a sama je rasistka a sexistka? Alebo sa to dá lepšie nazvať nenávisť k vlastnej rase a nenávisť voči mužom? Riaditeľka odboru pre rodovú rovnosť a rovnosť príležitostí na Ministerstve práce sociálnych vecí a rodiny, Oľga Pietruchová, tvrdí, že Donalda Trumpa na post prezidenta USA zvolili nevzdelaní bieli muži , ktorým je blízky rasizmus a sexizmus. Je to vraj takzvaný fenomén “White Trash” (Biely odpad)

Oľga Pietruchová svoje kontroverzné tvrdenie napísala v debate na sociálnej sieti facebook . Jej ideologický “kamoš” Michal Havran zverejnil status, v ktorom sa zamyslel nad príčinou víťazstva Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách. Podľa Havrana za to môže zlá sociálna situácia chudobných Američanov.

Pietruchová však so svojím slniečkárskym “kolegom” tentokrát nesúhlasila. Preto napísala nesúhlasný komentár :

“Mišo, lenže práve tí Trumpovi voliči sú hrdí na americký kapitalizmus a individualizmus, oni sú tí, čo protestovali proti Obamacare ako zavádzaniu socializmu. Nemyslím si, že na realitu amerického bieleho nevzdelaného muža môžeš používať túto optiku, oni sú tí prví, čo kričia proti konceptu rovnosti príležitostí”.

Podľa Pietruchovej je za všetko zodpovedný rasizmus a sexizmus :

“Tam hral podľa všetkého oveľa väčšiu úlohu rasizmus a sexizmus, od Trumpa počuli nahlas to, čo si rozprávajú s kamošmi v krčmách.”

Následne odkazuje na článok , v ktorom sa bližšie rozoberá fenomén s kontroverzným až rasistickým názvom :

“Tu si môžete prečítať dobrý článok, vychádzajúci z analýz fenoménu “bielej lúzy” – teda akémusi “odpadu” spomedzi bielych ľudí.


[clear]

Na Pietruchovú zareagoval ďalší diskutujúci, ktorému sa jej neúctivé pomenovanie bielych ľudí vôbec nepáčilo:

“Určite existuje niečo, ako biela lúza. Rovnako ako čierna lúza, ženská lúza, či mexická lúza. Ale polka USA? To po prvé. Po druhé, toto ideme do debaty vnášať? Biela lúza? White trash?” , spýtal sa rozhorčene.

Feministka a “bojovníčka proti rasizmu” sa ale bránila :

“Treba si prečítať ten článok, sú k tomu rôzne analýzy, je to jednoducho zaužívaný pojem, ja som si ho nevymyslela.” odpovedala Pietruchová.

Iný diskutujúci zas vyvrátil Pietruchovej výmysly o rasistoch voliacich Trumpa:

“Ono predovšetkým ak by boli motivovaní rasizmom, dosť ťažko by sa potom vysvetľovalo, prečo černocha Obamu volilo o vyše 1,5 milióna bielych mužov viac, ako Hillary Clintonovú. A než sa dočkáme vysvetlenia, že majú väčšie predsudky voči ženám ako černochom (čo je v kontexte USA dosť uletené, ale to nechám bokom), tak by som ešte poukázal, že Hillary rovnako volilo aj menej bielych žien, ako Obamu – aj keď rozdiel ani zďaleka nebol taký dramatický – a vlastne vo všeobecnosti menej žien ako takých.”

Pietruchová si však stála za svojím a v odpovedi použila aj vulgárny výraz :

” Čo sú to – s prepáčením – za chu*oviny? Je predsa faktom, že Trump vyhral hlavne vďaka podpore bielych nevzdelaných mužov (72%) a sčasti ich žien (62%)… nie sme predsa v politickej diskusii, bavíme sa na FB.”, napísala Pietruchova akoby netušiac, že sociálna sieť facebook je verejný priestor a jej názory si môže prečítať ktokoľvek


[clear]

Oľga Pietruchová je známa podporou takzvanej juvenilnej justície tj. odoberanie detí biologickým rodičom, často za rôzne banality. Je taktiež zástankyňou potratov a podporuje aj LGBTI extrémistov, ktorí každoročne polonahí pochodujú po uliciach slovenských miest. Je preto otázne či je táto osoba hodná zastupovať Slovensko prostredníctvom postu na ministerstve, navyše po týchto kontroverzných vyjadreniach na adresu mužov bielej rasy.

zdroj: hlavnespravy.sk

Ukrajinské vedenie sa obáva zastavenia financovania zo strany USA po víťazstve Trumpa

Ukrajinské vedenie nebolo pripravené na to, že vo voľbách prezidenta USA zvíťazí republikán Donald Trump. Podľa slov zdroja RT v kancelárii ukrajinského prezidenta Petra Porošenka sú „kontakty Kyjeva so štábom nového prezidenta veľmi slabé“.

Zdôrazňuje sa, že iba niektorí ukrajinskí podnikatelia poznajú tím Donalda Trumpa, pritom 45. americký prezident nebol nikdy na návšteve na Ukrajine. „Kontakty so štábom nového prezidenta sú veľmi slabé, proste tu s ním vôbec nepočítali“, povedal RT zdroj v kancelárii ukrajinského prezidenta.

Po Trumpovom víťazstve sa ukrajinskí politici obávajú možného zrušenia protiruských sankcií a zastavenie finančnej podpory poskytovanej americkými partnermi. Predtým sa už potvrdilo tom, že ukrajinskí politici začali vymazávať urážlivé slová zo svojich účtov na sociálnych sieťach po tom, čo bolo oznámené, že vo voľbách v USA zvíťazil republikánsky kandidát Donald Trump.

zdroj: sputniknews.com