Ilona Švihlíková: Prídu zmeny, ktoré vo svete nenechajú kameň na kameni. Znovu opakujem, toto nie je bežná kríza

Ilona Švihlíková: Prídu zmeny, ktoré vo svete nenechajú kameň na kameni. Znovu opakujem, toto nie je bežná kríza

Ekonómka Ilona Švihlíková si trvá na tom, že vo svetovej ekonomike prídu zásadné zvraty. Pre prípad zrútenia súčasného systému odporúča investovať do pozemkov, nehnuteľností a zdrojov pitnej vody. „Očakávať, že to tak nejako pôjde ďalej ako vždy, je veľká chyba,“ uvádza pre ParlamentníListy.cz.

Po prasknutí „bubliny“ neudržateľného boomu výstavby a krachu realitného trhu v USA došlo v rokoch 2007 až 2009 k finančnej kríze a k následnej hlbokej ekonomickej recesii. Jeden z mála analytikov, ktorí tú krízu predpovedali, profesor londýnskej Kingston University, Steve Keen teraz vyhliada krízu z Východu a tvrdí, že neuveriteľnou bublinou je čínska burza. Čaká teda svetovú ekonomiku niečo podobné ako pred cca ôsmimi rokmi?

Myslím, že niečo podobné nečaká. Hlavným dôvodom je to, že tzv. veľká recesia proste dodnes nebola vyriešená a len sa rôznymi opatreniami ako je napríklad kvantitatívne uvoľňovanie zmierňujú jej príznaky. Koniec koncov prečo inak by sa vo vyspelých krajinách začali objavovať pojmy ako z 30. rokov, napríklad pretrvávajúca stagnácia. Čína a jej ďalší vývoj má bezpochyby svoje riziká, ale ukazovať na ňu ako na výlučnú hrozbu je skôr politická objednávka. Rozvíjajúce sa ekonomiky sa musia potýkať s tým, že vyspelé krajiny vykazujú veľmi slabý rast, resp. stagnáciu, že sa prepadli ceny primárnych komodít a obrátili kapitálové toky v ich neprospech.

Riziká vo svetovej ekonomike teda neplynú z Číny, ale z celkových systémových nerovnováh: dlhodobé oslabovanie práce v prospech kapitálu, z toho plynúca vysoká nerovnosť, financilizácia, nadvýroba … stručne zhrnuté, „veľká recesia“ neskončila, trvá.

Existujú pre súčasnú svetovú ekonomiku väčšie hrozby ako tá spomínaná čínska?

Samozrejme, obmedzovať sa len na jednu krajinu, ktorá notabene neovláda svetový finančný systém, ale je ním skôr ovplyvňovaná, skutočne vyzerá ako politická objednávka. A to nechcem obhajovať či bagatelizovať niektoré znepokojujúce signály z čínskej ekonomiky. Avšak dokonca aj dosť konzervatívne inštitúcie ako MMF či OECD si začínajú uvedomovať šírku problémov napr. Volaním po silnejšom fiškálnom stimule u vyspelých krajín. Keby bol problém len v Číne, ich reakcie by boli iné.

Hrá vôbec v globalizovanej ekonomike úlohu, či takáto bublina vznikne v Spojených štátoch, v Číne, alebo niekde inde?

Rolu to samozrejme hrá, pretože je u krajín rôzna miera prepojenosti a z toho vyplývajúca sila prelievacich efektov. Bubliny sú znakom dominancie finančného sektora nad reálnou ekonomikou, čo je problém minimálne posledné dve dekády. Bubliny navyše často „suplujú“ nedostatok rastu v reálnej ekonomike. V minulých dvadsiatich rokoch to bolo vo vyspelých krajinách také putovanie od bubliny k bubline – od Japonska po USA či eurozónu.

Nakoniec samozrejme reálna ekonomika vždy zvíťazí, bohužiaľ za katastrofálnych sociálno-ekonomických dopadov. Bohužiaľ u veľkých aktérov poväčšinou platí „bližšia košeľa než kabát“ a neuvedomujú si, že chyby v ich hospodárskej politike sa nielen dotknú ostatných, ale vráti sa im v globalizovanom svete späť ako bumerang.

Ekonomická kríza je braná ako cyklický jav, ale tiež ako stav, na ktorom niektorí ukrutne zarobia. Sú finančné špekulácie „na krízu“ záležitosťou až posledných desaťročí, alebo to tak bolo aj skôr?

Krízy síce sú cyklický jav, ale ja si vôbec nemyslím, že „veľká recesia“ je cyklický jav. Keby to tak bolo, tak sa nebudeme stretávať s pojmami ako pretrvávajúca stagnácia a centrálne banky by neexperimentovali so zápornými úrokovými sadzbami a v tlači hlavného prúdu, ako sú Financial Times, by sa čím ďalej častejšie nepísalo o peniazoch, vyhadzovania z helikoptéry ako o poslednom možnom riešení . Veľká recesia je kríza iného typu, a preto ju nemožno „riešiť“ bežnými ekonomickými nástrojmi. Preto pozorujeme čím ďalej väčšiu bezmocnosť centrálnych bánk a frustráciu z toho, že sa stále nedarí „nakopnúť motor.“ Špekulovať v takomto prostredí má svoje riziká, pretože poruchy tohto typu vykazujú tak veľkú dynamiku, že si s nejakými jednoduchými modelmi a extrapoláciami nevystačíte …

Občas býva zmieňovaný aj vplyv neproduktívneho kapitálu. Aký dopad má, že nejaký kapitál leží ladom a nepoužíva sa?

Sme dnes v situácii, keď vo vyspelých krajinách je možné si vypožičiavať za veľmi nízke úroky, ale napriek tomu je miera investícií rekordne nízka. Firmy sedia na peniazoch, alebo preferujú svoje zisky roztáčať vo finančnej ekonomike. Prečo to tak je? O tom sa vedie celý rad sporov, môj názor sa týka čoraz menej atraktívnej miery ziskov, (blokovanú značnú nadvýrobou a slabým dopytom – čo sú zase tie stagnujúce mzdy väčšiny obyvateľstva) vrátane toho, že oveľa lepší „biznis“ je dnes vytĺkanie renty prisaním sa na verejné zdroje. Nízka miera investícií, ktorá nie je obnovená ani pri rekordne nízkych úrokových sadzbách, ukazuje na to, že niečo je „veľa inak“ a že sú pred nami veľké zmeny. Vo finančnej ekonomike roztáčanie kapitálu destabilizuje reálnu ekonomiku a prispieva k už tak vysokej nerovnosti. Nevyužité kapacity v reálnej ekonomike vedú k nízkemu rastu, stagnácii a samozrejme nezamestnanosti, či pracujúcej chudobe a podobným javom. Nič pekného to nie je.

Je možné sa na krízu pripraviť? Petr Robejšek na besede s občanmi radil hlavne neinvestovať do eura. „To, čo máte, nenechajte elektronicky v banke, ale dajte si to pod slamník, ale musia to byť správne bankovky; alebo ešte lepšie, nakúpiť niečo, čo je stabilnejšie, a to sú pozemky, nehnuteľnosti, sčasti tiež zlato, malé mince, „vyhlásil. Súhlasila by ste s jeho odporúčaniami, alebo ešte lepšie, keby sa „všetci vrhli na to isté“, mali by takéto rady význam?

Tak do eura by som tiež neinvestovala. Je rozdiel medzi bežnou cyklickou krízou a je rozdiel medzi tým, čo prežívame teraz. Znovu opakujem, to nie je bežná kríza, ktorá proste niekam odkráča. Hĺbka problémov a reakcie inštitúcií, ktoré dlhodobo podporovali neoliberálny kapitalizmus, svedčí o závažnosti situácie. S odporúčaniami by som všeobecne súhlasila, s tým, že medzi tie rozumné investície podľa mňa patria tiež pozemky a nehnuteľnosti, ideálne zdroj pitnej vody a pod. Všetci sa na to vrhať určite nebudú, pretože prvotnou reakciou na ekonomické problémy býva prudký nárast zlata, ktoré ja osobne považujem za fetiš, ktorý je vám v skutočnej kríze, kedy sa rúca celý finančný systém, k ničomu. Mnoho ľudí sa tiež stále domnieva, že celý ten systém tak nejako „pôjde ďalej“, tí sa týmito otázkami nezaoberajú.

O kríze sa ale bavíme zatiaľ ešte v ére ekonomického rastu. Sú oprávnené hlasy, že už je na konci? Alebo sa dá, hoci na nižšej úrovni, ešte niekoľko rokov udržať?

Naozaj rastu? Vyspelé krajiny zažívajú veľmi slabý rast, skôr stagnáciu; a to sme osem rokov (!) od vypuknutia veľkej recesie. Ergo, niečo je veľmi zle. Situácia je tak zlá, že sa znižuje aj potenciál postihnutých krajín – „krátkodobá“ porucha má teda svoje dlhodobé vplyvy, ako sa jasne ukazuje.

Je to ono preklínané písmenko L a vyspelé krajiny sú v tejto situácii zaklinené už veľmi dlho napriek rade netradičných hospodárskych politík. Existuje len malé porozumenie pre skutočné korene veľkej recesie, takže sa stále vyhliada nejaké oživenie, a pritom sa prehliada, k akým závažným zmenám dochádza v ekonomike (a našťastie hoci pozvoľna) aj v ekonomickej teórii. Sme v procese, ktorý som vo svojej druhej knihe nazvala veľká transformácia, ktorá je charakterizovaná obrovskou koncentráciou krízy a v ktorej sa rozbiehajú zmeny, ktoré nenechajú v našom svete kameň na kameni. Očakávať, že to tak nejako pôjde ďalej ako vždy, je veľká chyba.

zdroj: parlamentnilisty.cz

Docentka Švihlíková: USA nás chcú odstrihnúť od Ruska, pripútať k sebe a obkľúčiť Čínu.

Docentka Švihlíková: USA nás chcú odstrihnúť od Ruska, pripútať k sebe a obkľúčiť Čínu.

Potrebujeme národné obrodenie. Médiá nám zamlčujú podstatné veci.
Európa je korisť, ktorá čaká, až ju niekto zhrabne. Dostali sme sa na perifériu. Aj tieto vety zazneli od ekonómky Ilony Švihlíkovej. Zároveň varovala pred pripravovanou transatlantickou a transpacifickou zmluvou. „Je to včlenenie Európskej únie pod americké záujmy ešte viac ako dnes,“ hodnotila a pripojila aj dôvod: „Odstrihnúť Európu od Ruska a zbrzdiť vývoj Číny. To je geopolitický dôvod týchto dvoch dohôd. „Kritizovala tiež pasívny prístup Európy. „Potrebujeme nové národné obrodenie,“ konštatovala okrem iného.

Docentka Švihlíková: USA nás chcú odstrihnúť od Ruska, pripútať k sebe a obkľúčiť Čínu. Potrebujeme národné obrodenie. Médiá nám zamlčujú podstatné veci.

Vývoj globálnej ekonomiky a projekty veľmocí. Na túto tému hovorila na víkendovom Vratimovskom seminári ekonómka Ilona Švihlíková. „Mohli by sme veľmi stručne povedať, že stav globálnej ekonomiky nie je úplne dobrý, ale taká jednoduchá charakteristika nás asi úplne neuspokojí. Aké tendencie pozorujeme? Predovšetkým tendencie k stagnácii ekonomiky, vidíme to, že tam, kde vznikla kríza, teda v krajinách Západu, konkrétne v Spojených štátoch, sú už príliš často citované slová o krehkom oživení. O vývoji v eurozóne ani nehovoriac, „začala Švihlíková. „Vidíme tendencie deflačné, ktoré sú vždy späté s ekonomickými problémami, to znamená veľmi nízky rast cien. Spomeňme, že je to rok, čo vykonala ČNB intervenciu s odôvodnením deflačného nebezpečenstva. Samozrejme celý tzv. Vyspelý svet trápia veľké sociálne problémy. Nie je to len nezamestnanosť. V tomto čísle, ktoré sa dá rôznym spôsobom upravovať a modifikovať, sa dávno neodrážajú sociálne vzťahy. Musíme sa pozerať na iné kategórie, ktoré bohužiaľ prišli do vyspelého sveta z rozvojových krajín, na pracujúcu chudobu, ktorá sa intenzívne dostáva aj k nám, na situáciu, kedy sa ľudia neuživia zo svojej práce a obrovskú nerovnosť, „dodala.

Švihlíková: Ekonomika je stále intenzívnejšie používaná ako geopolitický nástroj

Podľa Švihlíkovej sú politické elity často v úlohe toho, kto slúži kapitálu. „Sledujeme v ekonomike veľký nárast napätia, ktoré sa prenáša z úrovne geopolitickej. Ekonomika začína byť stále intenzívnejšie používaná ako geopolitický nástroj. Sankcie sú extrémnym ekonomickým nástrojom. Môžu spôsobiť mnoho bolesti, ale fungujú pre ciele v medzinárodných vzťahoch? Nie, nefungujú a máme na to rad empirických analýz, o ktoré očividne nie je žiadny záujem. Stačilo by na to možno použiť zdravý rozum alebo čítať komplikované empirické štúdie. Avšak tento trend tu je a posilňuje, „uviedla na seminári ekonómka. Znovu sa podľa Švihlíkovej dostávame do situácie, kedy ropa je používaná ako zbraň. „Pozrime sa na súčasnú politiku Saudskej Arábie, ktorá zámerne zráža cenu ropy niekam k 80 dolárom za barel. Komu to ublíži? Samozrejme krajinám ako je Irán, ale napríklad aj Sýrii, ale aj Rusku a možno čiastočne aj USA, ktoré pri technologicky náročnej ťažbe nemôžu ísť príliš pod túto cenu. Ekonomika je používaná ako zbraň pre dosiahnutie nejakých iných cieľov. V tejto súvislosti musíme vždy pripomenúť, že jedným z tých nástrojov je aj vojna, konflikty, to, čo živí vojensko-priemyselný komplex, „doplnila s tým, že keď sa pozrieme na ekonomickú štruktúru USA, tak vojensko-priemyselný komplex je chrbticou, pretože príliš mnoho priemyselných kapacít bolo presťahovaných do iných krajín, nech je to Mexiko alebo oblasti juhovýchodnej Ázie. „Toto sú bezpochyby tendencie, ktoré nepôsobia príliš pozitívne a príliš optimizmu nám nedodávajú,“ konštatovala.

Švihlíková hovorila o možnosti neuveriteľnej ekonomickej revolúcie

Ako ekonómka uviedla, objavujú sa ale aj malé čriepky rôznych radikálnejších úvah a návrhov, čo s globálnym ekonomickým systémom urobiť. „V českom prostredí sa jedná o témy takmer neznáme, aj keď diskusia na západ od nás začína prebiehať. Málo sa vie, že existujú už prepracované návrhy na to, ako zmeniť tvorbu peňazí. Dokonca aj Martin Wolf, ktorý je hlavným komentátorom Financial Times, a skutočne ho nebudeme podozrievať z inklinácie k socializmu, hovorí, že komerčné banky už nesmú mať právo tvoriť peniaze. Toto, keby sa uskutočnilo, tak pôjde o neuveriteľnú ekonomickú revolúciu. Napriek tomu je u nás ticho, „opísala Švihlíková, ktorá upozornila aj na ďalšiu teóriu o využití centrálnych bánk k tomu, aby späť dali suverenitu štátom a pomohli riešiť dlhové bremeno, pretože dlhy, ktoré sú dnes kumulované, sú absolútne nesplatiteľné.

Ďalšie výstupy z Vratimovského seminára:

Profesor Keller sa smial Moravcovci: Odmietol som jeho debatu o Havlovi, nie som pokrytec
Psychiater David burcuje: Sme ako psy, čo dostávajú elektrické rany. Buďme neposlušní!
Situáciu vo svete nemožno prirovnať k studenej vojne. Je horšia. Profesor Krejčí o Ukrajine, USA a Rusku

Ekonómka: máme čoraz modernejšie technológie, ale pracujeme čím ďalej viac. Od čoho sú?

OSN už otvorene hovorí o tom, že musíme skrátiť pracovný týždeň. Na túto informáciu s dôrazom Švihlíková upozornila: „Nie je možné, aby sme mali čím ďalej modernejšie technológie a pracovali čím ďalej viac. Od čoho ich máme? Aby nám poskytovali voľný čas. Prečo je voľný čas nebezpečný? Ľudia s voľným časom sú nebezpeční, mohli by myslieť. Toto je téma, ktoré musí byť predsa ľavicou uchopená. Otázka práce, voľného času a využívania technológií, nie ich zneužívanie na zotročenie človeka. „V prednáške potom pokračovala:“ Sme v situácii, kedy iné riešenia ako netradičné a radikálne nemajú zmysel. Ak budeme chcieť zostať v mainstreamovej ekonómii, potom môžeme rozhorieť vášnivú debatu o tom, či má byť DPH 6 alebo 9 percent. Iste to má následky na život nás všetkých, ale to nie je riešenie problémov, ktoré so sebou prináša globálny kapitalizmus. “

Skupina krajín bola schopná dohodnúť sa na zostavení spoločných inštitúcií

Ekonómka ďalej upozornila na to, že v kríze nie je len globálna ekonomika v zmysle čísel a vyzvala verejnosť, aby si všímala toho, ako rastie dopyt po zmenách štatistických metód, aby bol vykázaný rast. „Inštitúcie majú tiež problémy. Nech je to Medzinárodný menový fond, ktorý je pod paľbou kritiky, ale to nestačí. Tento rok, a zase u nás takmer ticho po chodníku, sa veľmi odlišným piatim krajinám podarilo dosiahnuť zhodu na tom, postaviť určité alternatívne štruktúry proti Medzinárodnému menovému fondu a proti Svetovej banke, kde mimochodom Spojené štáty stále majú právo veta a nechcú sa toho vzdať. To je tá snaha o udržanie sa hegemónie, aj keď tomu už celosvetový pomer síl nezodpovedá. Skupina krajín BRICS bola schopná dosiahnuť veľmi významný prelom, dohodnúť sa na zostavení spoločných inštitúcií, spoločného rezervného fondu, spoločnej rozvojovej banky, „vysvetlila.

TTIP znamená najväčšie obchodné partnerstvo sveta

Švihlíková tiež hovorila o svetovej obchodnej organizácii a ich problémoch. „V reakcii na veľkú recesiu v roku 2008, začali veľmoci prichádzať s projektmi, ktoré sa na prvý pohľad tvária ako ekonomické, obchodné a investičné, ale v skutočnosti v sebe skrývajú veľmi silno geopolitické záujmy. Americké projekty sú dva: transatlantická zmluva a transpacifická zmluva. Hovorí sa o nich veľmi málo, lenže keby sa TTIP naozaj uskutočnila, tak by išlo o najväčšie obchodné partnerstvo sveta, „hodnotila ekonómka a potom upozornila:“ Uvedomme si, že to boli Spojené štáty, ktoré začali tieto rokovania, takže v tom majú bezpochyby nejaký záujem. „Švihlíková tiež poukázala na doložku investor – stať, ktorá sa šíri do celého sveta, umožňuje nadnárodným korporáciám žalovať štáty za politiku, ktorá sa im zdá nevhodná napríklad v oblasti sociálnej ochrany alebo životného prostredia. „Súkromné arbitráže majú riešiť spor medzi suverénnym štátom a medzi nadnárodnými korporáciami, ktoré majú samozrejme dosť peňazí na to, aby si zaplatili výsledok, o ktorý stoja. Máme dosť varovných príkladov z celého sveta, „uviedla ekonómka.

Švihlíková: TTIP je inštitucionalizované európske vazalstvo

Ilona Švihlíková sa angažuje v platforme proti TTIP. Na seminári tiež opísala, ako reagujú na výhrady predstavitelia ČSSD. „Čo sme sa dopočuli? Že dokument nie je veľmi pekný, ale že teraz máme s USA tak hroznú doložku, že akákoľvek iná bude vlastne zlepšením. Skvelý argument. Prosím, to je oficiálny postoj sociálnej demokracie. A v otázke geopolitickej? Čo je TTIP? Je to včlenenie Európskej únie pod americké záujmy ešte viac ako dnes. Je to proste inštitucionalizované európskej vazalstvo, „uviedla Švihlíková s tým, že naši elitní politici považujú TTIP za dôležitú transatlantickú väzbu. „Mňa vždy fascinuje s akou ľahkosťou a s akou radosťou z nás robia nárazníkovú zónu,“ komentovala ekonómka, ktorá zmluvy považuje za veľkú hrozbu nielen pre štandardy, ktoré si naši predkovia vybojovali v oblasti sociálnej, ekologickej a všeobecné dôstojnosti života, ale aj pre oblasť geopolitiky . „Uvidíte presne, je to kruh obkľučujúc Čínu. O čo ide týmto dohodám? Nielen o záujmy korporácií, to samozrejme tiež. Nielen o to, urobiť si vlastné pravidlá hry. Všimnite si, že pravidlá hry už nestanovujú štáty, ale korporácie. Dôležitejší dôvod ale je, odstrihnúť Európu od Ruska a zbrzdiť vývoj Číny. To je geopolitický dôvod týchto dvoch dohôd, „uviedla Švihlíková.

Ekonomka kritizovala EU za pasivitu

Švihlíková tiež upozornila na situáciu v roku 2010, kedy vtedy premiér Vladimir Putin navštívil Nemecko a navrhol spoločenstvo siahajúce od Lisabonu po Vladivostok, spoločenstvo, v ktorom by sa komplementárne dopĺňali prednosti Ruskej federácie a Európskej únie. „Asi tušíte, že tento projekt bol Európskou úniou odmietnutý. Myslím, že to úplne nebolo múdre rozhodnutie, ale také sú fakty, „uviedla s tým, že Čína sa rozhodla oživiť svoj projekt Hodvábna cesta. „Európska únia je v tomto ohľade pasívnA. Je to taká korisť, ktorá čaká, kto ju zhrabne, „povedala s tým, že sme opäť v situácii, kedy je opäť snaha vytvárať bloky na obchodnom, mocenskom a ekonomickom základe. Odporučila, že by bolo vhodné na situáciu vypracovať stanoviská, ktorá by zodpovedalI záujmom Slovenskej republiky.

Švihlíková: sme periférií v ekonomickej oblasti

Ekonómka upozornila na to, že sa k nám informácie dostávajú veľmi zložito a že inde sa už otvorene vedú diskusie o tom, ako má vyzerať kapitalizmus. „Potrebujeme viac oboznámenia a viac inšpirácie. Sme v situácii, kedy kombináciou vonkajších javov a konieckoncov aj toho, kto bol zvolený alebo vyvolený, sme sa dostali na pozíciu periférie. Sme periférií v oblasti ekonomickej a nebudem rozoberať koľko stoviek miliárd dividend a úrokov nám uteká každý rok z tejto republiky, v akom postavení sú tzv. Slovenské firmy, ktoré musia viesť otvorené účtovníctvo voči svojim zahraničným matkám, takže im vidí priamo do čriev, aká je u nás pridaná hodnota a samozrejme nie je najmenší záujem na tom, aby sa zvyšovala, pretože tú si matky držia pri sebe, „uviedla Švihlíková. Toto všetko sú podľa nej príznaky, ktoré sa nutne prejavujú aj na úrovni politickej i na úrovni intelektuálneJ. „Ak sa chceme dostať z úrovne periférie, musíme začať práve u myšlienok, diskusií, koncepcií, téz. Ak nevieme, čo sa okolo nás deje, nie sme schopní na to reagovať, nie sme schopní vymyslieť alternatívu ani nie globálne, to asi od nás nikto nečaká, ale alternatívu ani sami pre seba. Niekedy tomu hovorím, že potrebujeme nové Národné obrodenie, ktoré vyburcuje intelektuálne zdroje k nejakému kvasu, „povedala Švihlíková.

zdroj: parlamentnilisty.cz

Vplyv finančných skupín rastie. Máme sa ho obávať?

Vplyv finančných skupín rastie. Máme sa ho obávať?

peniaze_euro_bankovkyV nedávnej správe o korupcii nám Európska komisia vyčíta úzke väzby medzi politikmi a podnikateľskou elitou. Preto sa redakcia Aktuality.sk rozhodla osloviť analytikov s tým, či rastúci vplyv týchto žralokov nemôže v konečnom dôsledku poškodiť slovenské hospodárstvo.
Vplyv v politike

Ako pre Aktuality.sk povedala ekonómka Ilona Švihlíková (bola líderkou vo vlaňajších voľbách za Stranu Práv Občanu ZEMANOVCI na Vysočine, pozn. red.) skutočnosť je zložitejšia, ako by sa zdalo na prvý pohľad. Investori a finančné skupiny sú totiž dnes veľmi previazaní.

„Samotné finančné skupiny patria v globálnej ekonomike k najmocnejším aktérom, ktoré bývajú často prepojené s politickou mocou. Tá pre ne potom vytvára vhodné podmienky,“ povedala s tým, že ide napríklad o legislatívu ušitú na mieru a podobne, aby sa im umožnilo dobývanie renty vo veľkom objeme.

Rizikom veľký politický vplyv

Preto je pre Slovensko, a teda pre obyčajných ľudí, rizikom ich veľký politický vplyv. Podľa nej ide o ďalšie mocenské centrum vo väčšine prípadov mocnejšie než vlády, preto rizikom je, že legitímne záujmy občanov nenájdu v politike príliš veľkú odozvu, lebo budú prebité peniazmi týchto skupín.

„Zodpovedá to vplyvu finančného sektora v globálnej ekonomike. Zatiaľ čo by teoreticky peniaze mali hrať rolu obsluhy, prijali rolu pána, ktorý skôr ako by mal obsluhovať reálnu ekonomiku, tak z nej vysáva zdroje,“ vysvetlila Švihlíková.

Ako ďalej pokračovala, otázne teraz zostáva, ako je tento trend masívny a či môžeme očakávať jeho ďalšie pokračovanie. Podľa politológa a známeho kritika kapitálu Jiřího Pehe trend naberania na sile finančných skupín bude pokračovať, aj keď upozornil, že každý systém má svoje limity.

Riziká existujú

Na druhej strane analytik inštitútu INESS (ich sponzorom bola v minulosti PENTA, pozn. red.) Radovan Ďurana tvrdí, že viacero významných akvizícií finančných skupín v priebehu posledných mesiacov by nemali mať negatívny vplyv na našu ekonomiku. Ako ďalej povedal, každá dobrovoľná transakcia znamená, že kupujúci aj predávajúci získava.

Na voľnom trhu tak dochádza k efektívnej alokácii zdrojov. Predávajúci presúva hotovosť do oblastí, kde očakáva, že prinesie spotrebiteľovi vyšší úžitok, dosiahne vyššiu návratnosť kapitálu. To isté motivuje kupujúceho. „Spotrebiteľ nerozlišuje, či mu mobilné služby poskytuje španielska skupina, alebo česká skupina. Zaujíma ho kvalita služieb,“ vyhlásil. Ďurana mal na mysli nedávny predaj mobilného operátora O2 na Slovensku a u našich západných susedov, ktorého získala investičná spoločnosť najbohatšieho Čecha Petra Kellnera.

Ďurana ale zároveň priznal, že riziká nielen pri finančných skupinách vznikajú v prípade transakcií, kde predávajúci nie je tá istá osoba ako vlastník, a teda nemá záujem získať čo najvyššiu cenu pre majiteľa. „To je prípad transakcií vo verejnej správe. Daňový poplatník nemá šancu vyjadriť svoj nesúhlas či nespokojnosť s transakciou,“ uzavrel.