Stratégovia NATO pripravujú vojnu s Ruskom už celkom otvorene: Bubny propagandy dunia naplno.

thumbnail

Pobaltský gambit - inšpirácia Hitlerovou "Operáciou Barbarossa". A ako všetko súvisí s 11. septembrom? Sen o jadrovej bezpečnosti je preč.

CHRISTOPHER BLACK, slávny odborník na medzinárodné trestné právo a advokát medzinárodného trestného tribunálu, skúma správu, vydanú Centrom Brenta Snowcrofta pre potreby NATO a jeho vojnové mašinérie, a dochádza k hrozivým záverom.

V piatok 26. februára, len deň pred tým, než malo v Sýrii začať platiť čiastočné prímerie, vydal jeden z popredných think-tankov NATO zásadnú správu. Je zameraná na to, či je NATO pripravené bojovať a vyhrať vojnu s Ruskom, hoci sa tvári presne opačne. "Bojiskom" majú byť pobaltské štáty.

Keď má armáda dieťa s biznisom

Správa, nazvaná "Aliancia v ohrození", má podtitul "Posilnenie európskej obrany vo veku turbulencie a súťaživosti". Vrstvy polopravdy, prekrútenie faktov, priamych lží aj fantastických predstáv zakrývajú predovšetkým základný problém - že je to v prvom rade NATO a jeho členovia, kto spôsobujú "turbulencie" od blízkeho východu po Ukrajinu. Avšak podľa onej správy NATO nie je zodpovedné za nič, len "chráni mier". Agresorom je vraj Rusko, ktorého hlavným cieľom je podkopať európsku bezpečnosť, dokonca zaútočiť na Európu - teda "existenčné ohrozenie", ktorému musí byť NATO pripravené čeliť.

Keby Rusko hodilo Spojeným štátom rukavicu a začalo volať po obojstrannom odzbrojení, Amerika by to iste odmietla. Potom by ale bolo jasné, kto je skutočne agresorom.

Zaujímavosť prvá: hneď pod titulom septembra logo Airbusu, vyvedené rovnako veľkým fontom, ako titul sám, spolu s vyhlásením, že publikácia je spoločne vydaná Centrom Brenta Snowcrofta pre medzinárodnú spoluprácu a jeho partnerom, spoločnosťou Airbus. Tu to máme - prepletenie veľkého biznisu a americkej vojenskej mašinérie. Dokonalá charakteristika novodobého západného fašizmu, pre ktorý je vzájomná závislosť veľkých korporácií a armády typická.

Podivný prípad Brenta Snowcrofta

Zaujímavosť druhá: Snowcroftovo centrum sa volá po generálovi Brent Snowcroftovi. Medzi inými bol poradcom pre veci národnej bezpečnosti za prezidentov Forda a Busha, neskôr radil aj prezidentovi Obamovi a bol dlhoročným spolupracovníkom Henryho Kissingera. To ale nie je jediné, čo je na pánovi Snowcroftovi zaujímavé. Naopak. Možno najzaujímavejšia epizóda jeho života, aspoň z nášho hľadiska, sa odohrala 11. septembra 2001. Vtedy sa generál Snowcroft nachádzal na palube vojenského lietadla Amerického letectva E-4B, inak známeho ako lietajúci generálny štáb (National Airborne Operations Command Center).

E-4B je militarizovaná verzia Boeingu 747, niečo celkom iné, než slávny Air Force One. Jeho poslaním je slúžiť ako zázemie pre amerického prezidenta, viceprezidenta a generálny štáb, z ktorého by bolo možné riadiť vojnové operácie i chod vlády počas akéhokoľvek stavu núdze.

Čo robil civilista v generálnom štábe?

Toto lietadlo vtedy "náhodou" sedelo na dráhe na leteckej základni Andrews v tesnom susedstve Washingtone D. C. a zrovna sa chystalo vzlietnuť a zamieriť na základňu Offcutt v Nebraske, kde je veliteľstvo Strategického velenia vzdušných síl. V tom okamihu narazilo do veží svetového obchodného centra v New Yorku prvé lietadlo.

Čo vôbec lietadlo E-4B robilo vo Washingtone? Údajne sa zúčastnilo vopred naplánovaného vojenského cvičenia menom "Globálny strážca", ktoré zahŕňalo nácvik na jadrovú vojnu. Len pár minút potom, čo lietadlo odštartovalo, zasiahol úder zo vzduchu aj Pentagon a E-4B z cvičenia hladko prešlo do akcie, keď sa stalo velínom americkej vlády. Potom pokračovalo na pôvodný cieľ, základňu Offcutt, kde sa Snowcroft aj zvyšok posádky pridali k osadenstvu Národného veliaceho strediska (National Command Center), ako bolo pôvodne plánované. Neskôr toho dňa sa k nim pripojil aj prezident Bush a jeho tím.

Tou dobou Snowcroft šéfoval poradnému výboru pre zahraničné rozviedky (Foreign Intelligence Advisory Board) a bol poradcom a osobným priateľom prezidenta Busha. Naopak nebol vojakom - dávno bol v penzii. Čo robil civilista v lietadle E-4B?

Neskôr to bol práve Snowcroft, kto vystupoval proti tomu, aby Američania napadli Irak samostatne a presadzoval vytvorenie "koalície", ktorá poskytovala americkej invázii krytie a zdanie legitimity. A to sa aj stalo. Prítomnosť tohto "tieňového muža" na palube E-4B tesne pred udalosťami jedenásteho septembra - pri údajnom cvičení pre prípad nukleárnej vojny - nebola nikdy uspokojivo vysvetlená.

Bubny propagandy

Prepáčte, že odbočujem. O zas tak veľkú odbočku však nejde, skôr o vysvetlenie pozadia udalostí. Mám totiž podozrenie, že sa NATO teraz v Pobaltí pokúsi o sériu provokácií za použitia metód hybridnej vojny, alebo jednoducho vyrobí televízne zábery, ktoré budú následne použité k tvorbe nového mýtu. Mýtu, ktorý neskôr ospravedlní vojnu, mýtu o tom, že sa Rusko pokúša dobyť Pobaltie.

Správa Centra Brenta Snowcrofta je totiž vytvorená predovšetkým preto, aby vládam štátov, ktorých sa všetko najviac týka - Británie, Francúzska, Nemecka, Talianska, Poľska a Nórska - dala základňu propagandy, ktorú budú následne môcť pchať do hláv svojich občanov cez mediálne kanály. Výsledkom bude nárast výdavkov na zbrojenie a armády, ktoré budú odôvodnené takzvane "hroziacou vojnou s Ruskom".

Na strane 6 sa v správe píše: "Ruská invázia na Krym, podpora separatistov a invázie na východnej Ukrajine v konečnom dôsledku roztrhali na zdrapy usporiadanie Európy, ako sa vytvorilo po konci studenej vojny. Prezident Vladimír Putin rozbil akékoľvek nádeje na strategické partnerstvo Ruska s NATO. Namiesto toho je dnešné Rusko de facto strategickým protivníkom NATO.

Čo je horšie, ide potenciálne o existenčnú hrozbu, pretože Putin vykonštruoval sled udalostí na medzinárodnej scéne, ktorý by potenciálne mohol viesť ku konfliktu jeho krajiny s NATO. Tento stret by sa zrejme týkal veľkých, rusky hovoriacich menšín v pobaltských štátoch - ktorých údajné záujmy Kremeľ používa ako prostriedok na ospravedlnenie vlastných agresívnych akcií v regióne. A vzhľadom k článku 5 Washingtonského dohovoru, ktoré zakladá NATO, by akýkoľvek pokus dobyť pobaltské krajiny silou viedol k vojne, potenciálne vojne jadrovej, vzhľadom k tomu, že Rusi integrujú jadrové zbrane do všetkých aspektov vlastného vojenského plánovania. "

Chystá NATO Barbarossa 2?

Správa teda potvrdzuje varovanie, ktoré prichádzala od nezávislých komentátorov s ohľadom na NATO a jeho pohyb v Pobaltí už celý minulý rok. Sám som v niekoľkých ďalších esejach na túto tému konštatoval, že NATO nepochybne bude chcieť vykonať niekoľko hybridných operácií pod falošnou vlajkou. Analýza z dielne NATO, zaštítená "centrom" Brenta Snowcrofta podobné domnienky podporuje už tým, že volá po tom, aby "si na zabránenie narušeniu pobaltského územia zo strany Ruska NATO v Pobaltí vybudovalo stálu prítomnosť ... aby zabránilo možnosti bleskovej vojny vykonanej Ruskom ..."

Celý elaborát je zameraný na jediné oznámenie: Nepriateľom je Rusko. Spísalo ho niekoľko expertov na vojenské analýzy z už spomínaných krajín, ale obsahuje len propagandu, ktorá sa dá zhrnúť jednoducho: Európa je zraniteľná a čoskoro podľahne zbesilým ruským hordám.

Zdá sa, že páni "experti" očakávajú, že je ich publikum dosť hlúpe, pretože dokument je už na prvý pohľad buď výplodom chorej fantázie, alebo zločineckého úmyslu. Akýkoľvek inteligentný človek, ktorý si podobnú správu prečíta, ju okamžite zahodí do popolnice. Ešte inteligentnejší človek ju potom však zase vytiahne a prečíta si ju znova. Nie preto, aby sa dozvedel, čo urobí Rusko - ale čo urobia autori sami a tí, ktorí za nimi stoja.

Posilňovanie prítomnosti NATO predovšetkým vo východnej Európe má totiž celkom zjavne isté spoločné prvky s pohybmi, ktoré predchádzali nacistickému pokusu o dobytie Ruska, nazvanému operácie Barbarossa. V zásade sledujeme Barbarossa 2.

"Hovor a bojuj": Pobaltský gambit

Najnovšia správa z dielne NATO podporuje moju teóriu, že sa bude práve NATO snažiť v Pobaltí vyvolávať nebezpečné situácie, z ktorých neskôr obviní Rusko. Nie je vôbec náhodné, že bola vydaná práve v okamihu, keď malo nadobudnúť účinnosť sýrske prímerie. Spojené štáty, ktoré zjavne intelektuálne, strategicky aj vojensky podľahli Sýrčanom, Rusom, Iráncom a ich spojencom v Sýrii, boli donútené prímerie akceptovať. Už teraz ale hovoria o svojom pláne B - pokusu Sýriu rozparcelovať, čo mali v úmysle už od začiatku.

Môžeme očakávať, že budú robiť všetko pre to, aby krehké prímerie nevydržalo. Ide o taktiku "hovor a bojuj", ktorá bude udržiavať Rusko stále zamestnané: doteraz sa tak dialo v Sýrii, rozduchávaním napätia na Donbase aj obťažovaním ruských spojencov, predovšetkým Číny a Iránu. Teraz ale môžeme očakávať otvorenie ďalšej fronty, tej v Pobaltí. Nevieme ešte presne, aký druh otvorenia hry NATO na tejto šachovnici zvolí, isté ale je, že pôjde o ťah, známy od tej doby ako pobaltský gambit.

Sme na začiatku svetovej vojny?

Znovu zopakujem: podobné činy sú v rozpore s medzinárodným právom, presnejšie Chartou OSN, ktorá predpisuje záväzný postup pre urovnávanie sporov. Podľa Rímskeho štatútu by sa "analýza" z dielne NATO, o ktorej som hovoril, dala považovať za dôkaz proti jej autorom v súdnom konaní, ktorého predmetom by bolo sprisahanie za účelom spáchania vojnového zločinu. Ale stavím sa, že si vrchný žalobca pri Medzinárodnom trestnom súde nevyžiada kópiu a nepodá žalobu. Koniec koncov sa všetko deje priamo pred jej očami už dlho - a zatiaľ neurobila nič.

Najstrašnejším momentom správy ale je tá časť, ktorá volá po jadrovej "modernizácii" - čiže novom vyzbrojení a zvýšení produkcie nukleárnych zbraní, tými istými krajinami, ktoré už dlhé mesiace verbálne napadajú Severnú Kóreu, že sa snažia o to isté. Človek musí uznať, že naše elity majú pre strach urobené. Problém pre nás všetkých ostatných je, že majú tej odvahy trochu moc - až sa zdá, že celkom zošaleli.

Čo môže Rusko robiť? Koniec koncov sa mu podarilo odhaliť americký podvod v Sýrii, tak prečo nezapojiť rovnakú taktiku? Svet nikdy nebude mať mier, ak bude iná cesta, ako presadzovať záujmy veľkých hráčov. Jedinou zárukou mieru, ktorú si dokážem predstaviť, je eliminácia jadrových zbraní, pretože potom si národy navzájom nie sú takou hrozbou. Francúzska časť správy pritom veselo bľaboce o tom, ako protijadrové iniciatívy občanov vo Francúzsku slabnú a už sa ani neobťažujú protestovať. Platí to nielen vo Francúzsku, ale na celom svete.

Keby Rusko hodilo Spojeným štátom rukavicu a začalo volať po obojstrannom odzbrojení, Amerika by to iste odmietla. Potom by ale bolo jasné, kto je skutočne agresorom. Lenže ak sa to nestane - bude rovnako určite nasledovať pobaltský gambit. A všetko ostatné, čo po prvom ťahu vo vojne nasleduje.

Christopher Black je odborník na medzinárodné trestné právo z kanadského Toronta. Je členom Law Society of Upper Canada a je preslávený radom materiálov na tému ľudské práva a vojnové zločiny. Píše predovšetkým pre magazín New Eastern Outlook.

zdroj: protiproud.parlamentnilisty.cz

Zdieľaj tento článok

Páči sa Vám Pán Občan?


Chceme MIER, pridaj sa >

Čo si o tom myslíte? komentujte :)