Štátu odvádzame väčšinu výplaty. A bude to ešte horšie

thumbnail

Viac ako 60 percent príjmu priemerného Slováka padne na dane a odvody. Tie od budúceho roka ešte porastú.

Priemernému Slovákovi zarábajúcemu 883 eur zostane po odčítaní všetkých daní a odvodov len 478 eur. Vyplýva to z výpočtov Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika. A to sa ešte nerátalo s pripravovaným zvýšením daní.

„Ďalšie zvýšenie už i tak nadmerného daňového bremena by ešte viac poškodilo obyvateľov, podnikateľské subjekty a celkovo ekonomické prostredie,“ kritizuje ekonóm Konzervatívneho inštitútu Peter Gonda.

Dane sú vysoké, budú vyššie

Ministerstvo financií pod vedením Petra Kažimíra sa chystá vybrať viac peňazí napríklad vďaka novému odvodu z neživotného poistenia, vyššej dani z tabaku či na poplatkoch za evidenciu vozidiel.

„Dane sú peniaze, na ktoré pracovali bežní občania, a všetko, čo štát míňa, míňa z ich peňazí. A keďže nikto nemíňa cudzie peniaze tak pozorne ako tie vlastné, v prípade štátu dochádza k plytvaniu prostriedkami a k neefektívnosti,“ kritizuje analytik Nadácie F. A. Hayeka Martin Reguli.

Práve administratívne poplatky a tabakové výrobky zavážili pri porovnaní daňového zaťaženia v rokoch 2014 a 2015. Vybralo sa na nich menej peňazí a zaťaženie medziročne mierne kleslo. S príchodom nových daní sa tento trend môže zvrátiť.

Pozrite si videokomentár Tomáša Púchleho:

Pri vypočítavaní celkového daňového zaťaženia priemerného Slováka sa ráta so superhrubou mzdou zamestnanca, od ktorej sa odrátavajú jednotlivé položky, vrátane daní z príjmu či DPH.

Všetky dane a odvody si tak za rok 2015 vzali až 61,1 percenta z príjmu pracujúceho.

Občan nemôže rozhodovať

Vo výpočte však chýbajú informácie o výhodách, ktoré občanovi za platenie daní plynú. Ráta sa v ňom so slobodným bezdetným zamestnancom, ktorý nepoberá sociálne dávky ani prídavky na dieťa. „Výpočet v celej šírke odhaľuje, akú veľkú časť svojho príjmu človek použije na nákup verejných služieb. Neznamená to však, že občan za tieto prostriedky nič nedostane,“ hovorí Radovan Ďurana, analytik inštitútu INESS.

Na nedostatky vo výpočte poukazuje rezort financií. „Nepovažujeme za šťastné vyberať jeden typ priemerného daňovníka na ilustráciu daňového zaťaženia. Porovnanie je výlučne pre zamestnancov, ale u nás sú napríklad aj samostatne zárobkovo činné osoby. Je veľký rozdiel v daňovom zaťažení medzi zamestnancom s minimálnou mzdou, priemernou mzdou alebo mzdou výrazne prevyšujúcou priemernú,“ upozorňuje Rastislav Gábik, analytik Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií.

Kliknite na infografiku pre jej zväčšenie:

zdroj: finweb.hnonline.sk

Zdieľaj tento článok

Páči sa Vám Pán Občan?


Chceme MIER, pridaj sa >

Čo si o tom myslíte? komentujte :)