Slovensko sa zamotáva do siete zbrojárskeho priemyslu USA

thumbnail

Beztendrová dodávka 9 amerických vrtuľníkov Sikorsky Black Hawk UH-60M za 261 miliónov dolárov, malé kontaktné skupiny, zriadenie centra pre kontrarozviedne činnosti či styčného integračného tímu NATO (NFIU). Nič prevratne nové, všetko bolo avizované v dostatočnom predstihu. Uplynulý týždeň však priniesol ďalšie pokračovanie procesu aktívneho zbližovania sa Slovenska so Spojenými štátmi. Presnejšie povedané – ministra obrany SR s Pentagónom.

Nemožno povedať, že by čiastkové témy, o ktorých Martin Glváč rokoval 8. a 9. 12. v USA, boli samy osebe nelegitímne. Napriek tomu dávajú rozhovory šéfa slovenského rezortu obrany s americkými predstaviteľmi dôvod na znepokojenie. Zhrňme si jednotlivé body podľa dostupných agentúrnych zdrojov:

1. Rokovanie so zástupkyňou riaditeľa vládnej agentúry DSCA Jennifer Zakriskou:
- plnenie zmluvy o dodaní vrtuľníkov Black Hawk pre OS SR,
- príprava školenia a výcviku slovenských pilotov vrtuľníkov Black Hawk (od januára 2016),
- ďalšie posilnenie využívania amerického fondu FMS (Foreign Military Sales), ktorý agentúra DSCA spravuje, v oblasti rozvoja spôsobilostí a vyzbrojovania špeciálnych síl.
„V tomto, ale aj v minulom roku narástol objem nákupov, ktoré realizujeme cez tento v EÚ uznávaný spôsob obstarávania,“ uviedol Glváč, podľa ktorého ide o „jednoznačne najčistejší a najtransparentnejší spôsob a tiež relatívne rýchly“.

K superlatívom sa na jeho adresu žiada už len dodať, že ide zároveň o jeden z najúčinnejších nástrojov zvyšovania odbytu produktov amerického zbrojárskeho priemyslu v európskych krajinách NATO.

2. Podpis rámcovej dohody o spolupráci so spoločnosťou Sikorsky na realizácii projektov súvisiacich so zavádzaním amerických vrtuľníkov do výzbroje OS SR. Podľa Glváča boli ako dve najperspektívnejšie oblasti identifikované:
- vybudovanie výcvikového zariadenia s leteckým simulátorom pre vrtuľníky Sikorsky UH-60M Black Hawk, ktoré by mali od roku 2016 postupne prichádzať do výzbroje slovenskej armády,
- možnosť využitia opravárenských kapacít Leteckých opravovní Trenčín pre časť technickej údržby nových vrtuľníkov.
„Na základe tejto dohody bude spoločnosť Sikorsky rokovať v nasledujúcich mesiacoch s relevantnými partnermi slovenského obranného priemyslu v oboch uvedených oblastiach.“ (Glváč)

Benefity zriadenia výcvikového strediska spočívajú podľa ministra obrany v tom, že môže Slovensku zabezpečiť pozíciu regionálneho lídra pre výcvik na tomto type vrtuľníka. Navyše ponúknutím jeho voľných kapacít ďalším krajinám v regióne, ktoré ho majú vo výzbroji (napríklad Rakúsku či Švédsku), nám prinesie dodatočné finančné prostriedky.
„Výhodou simulátora je, že Slovensko nebude musieť posielať svojich pilotov na výcvik do USA. Piloti z Rakúska aj zo Švédska dochádzajú na simulátor do Spojených štátov. Čiže je to jednak šetrenie, ale taktiež efektívnejšie využívanie pre pilotov.“ (veliteľ Vzdušných síl OS SR Miroslav Korba)

3. Rokovanie s námestníkom ministra obrany USA Robertom O. Workom:
- výdavky SR na obranu (rozumej zbrojenie),
- účasť SR v zahraničných misiách (Afganistan),
- modernizačné projekty,
- aktuálne bezpečnostné výzvy a konkrétne formy spolupráce v boji proti terorizmu.

„Boli sme oslovení ministrom obrany Ashtonom Carterom listom 3. 12. a následne aj táto návšteva mala vyšpecifikovať určité ďalšie formy spolupráce. (...) Ešte by som nepredbiehal, ku ktorým konkrétnym záverom sme prišli, ale áno – aj toto bola vážna téma.“ (Glváč)

Za povšimnutie stojí, na čo sa Robert O. Work pýtal: „Hodnotili sme aj bezpečnostnú situáciu či už v Spojených štátoch, ale najmä v Európe alebo na Blízkom Východe. Samozrejme, veľmi sa zaujímal o informácie z nášho Vojenského spravodajstva a o naše hodnotenie situácie na Ukrajine.“ (Glváč)

4. Podpis Memoranda o dohode medzi vládami SR a USA o službách vzájomného štátneho overovania kvality, ktoré podľa MO SR zvýši interoperabilitu techniky používanej v OS oboch krajín zlacnením a zrýchlením procesu vzájomného uznávania certifikátov.
„Zľahčí to prácu aj nášmu ministerstvu, keďže nebudeme musieť overovať kvalitu a certifikáciu naším ústavom, ale môžeme na základe takejto medzivládnej dohody uznať certifikát z USA.“ (Glváč)

Čo bude tento posledný bod znamenať v praxi a či jeho aplikácia nepripomína kritizovanú Dohodu o transatlantickom partnerstve v oblasti obchodu a investícií (TTIP), na to by mali dať fundovanú odpoveď ekonomickí a zbrojní experti.

zdroj: zemavek.sk

Zdieľaj tento článok

Páči sa Vám Pán Občan?


Chceme MIER, pridaj sa >

Čo si o tom myslíte? komentujte :)