Škandalózne šikanovanie! Tínedžera pripravila rakovina o nohu, takto sa k nemu zachovali úrady

thumbnail

Sedemnásťročnému Františkovi pre zákernú rakovinu amputovali nohu. No úrady rozhodli, že je vlastne zdravý a s protézou i o barlách môže doskackať na vlak aj na autobus. Dokonca sa mu vyhrážajú pokutou, ak nevráti preukaz pre invalidov!

Ferko Mindár z Nemšovej má za sebou najťažší rok života. Z boľavého kolena po páde na futbalovom zápase sa vykľul zhubný nádor. Silné bolesti vystriedal šok z príchodu na onkologickú kliniku. Chemoterapia sa nedala odkladať. A po nej tvrdý ortieľ – noha musí ísť preč. To netušil, že rovnako krutý ako rakovina bude aj prístup našich úradov. Keď po amputácii volal s mamou, povedal jej: „Môžeš za mnou prísť, ale nesmieš plakať.“

Preukaz, s ktorým mohli Mindárovci parkovať na mieste pre invalidov, musia vrátiť.
Preukaz, s ktorým mohli Mindárovci parkovať na mieste pre invalidov, musia vrátiť.

Rodičia vedia, že ľútosť ich synovi nepomôže. Snažia sa, ako môžu. Vybavili mu preukaz zdravotne ťažko postihnutého ZŤP aj parkovací preukaz na auto. Tak ako ostatní pacienti, ktorých amputácia poznačila na celý život, požiadali aj Mindárovci o príspevok na benzín 33 € a na kúpu auta. Verili, že Ferko dokončí školu, urobí si vodičák a s autom sa mu bude ľahšie chodiť do práce. A vtedy prišiel šok.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trenčíne žiadosť o príspevok na auto odmietol a na dôvažok zobral to, čo rodičom po potvrdení krutej diagnózy syna pred pár mesiacmi dal – parkovací preukaz pre ťažko zdravotne postihnutého. Prečo to urobil, je naozaj nepochopiteľné! Ešte vlani v novembri posudková lekárka Eva Ďuričková v posudku zdravotného stavu napísala, že František je pre tumor „odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom“.

Keď Ferkov otec čítal samé zamietavé rozhodnutia, neveril vlastným očiam.
Keď Ferkov otec čítal samé zamietavé rozhodnutia, neveril vlastným očiam.

Keď však rodina požiadala o peniaze na auto, vznikol nový posudok. V tom čase už bol Ferko bez nohy, čo tá istá posudková lekárka zrejme zhodnotila ako zlepšenie zdravotného stavu. Inak by nemohla napísať, že už nie je odkázaný na individuálnu prepravu autom. Z toho, čo lekárka uviedla v posudku, doslova mrazí.

„Maloletý má sťaženú pohyblivosť. Premiestňuje sa pomocou protézy a dvoch francúzskych bariel. Je schopný pomalšou chôdzou, prípadne s prestávkami na oddych a v sprievode inej osoby sa premiestniť k vozidlu verejnej hromadnej dopravy a k prostriedku železničnej dopravy, nastupovať do vozidla, vystupovať a udržať sa v ňom počas jazdy.“

Nepomohlo ani to, že otec prišiel s Ferkom na úrad, aby ukázal, v akom žalostnom stave chlapec je. „Povedal som im, že do autobusu nenastúpim, že sa to nedá,“ hovorí statočný Ferko, ktorý každý deň poctivo trénuje chôdzu s protézou. Nejde to tak ľahko, nohu mu nikdy nenahradí…

Čo na to kompetentní?

* Ako si dotyčná posudková lekárka predstavuje nastupovanie chlapca bez nohy o dvoch barlách do autobusu alebo vlaku a ako by sa v plnom autobuse mal udržať počas jazdy? To sme sa jej chceli opýtať osobne. Na úrade práce v Trenčíne, kde robí na čiastočný úväzok, sme ju nenašli. Mala dovolenku. Výsledkom jej posudku však je, že František ostane bez peňazí a musí vrátiť parkovací preukaz. Ak ho neodovzdá na úrade, hrozí mu pokuta až 165 eur!

* Budú úrady brať parkovacie preukazy aj ostatným ťažko postihnutým ľuďom bez jednej nohy? Na to sme sa zase opýtali priamo na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave. Chceli sme vedieť, či je posudok lekárky, s odporúčaním mladému Františkovi cestovať namiesto auta vlakom a autobusom, správny. Na odpovede čakáme.

Rodina ráta každé euro

* Mindárovci od úradu práce, ktorý ma na starosti prideľovanie príspevkov pre ťažko zdravotne postihnutých, nedostanú nič. Rodina pritom ráta každé euro. Na auto s automatickou prevodovkou, ktorým by raz Ferko mohol jazdiť do školy, na ryby alebo na šachové turnaje, niet peňazí. Mama robí v kuchyni za minimálnu mzdu, otec sa rok staral o syna a bol bez výplaty. Okrem Ferka majú dve mladšie deti – Aničku (10) a Jožka (8).

* Auto kúpené v bazári, ktorým donedávna jazdili do nemocnice v Bratislave, dosluhuje. Štrajkujú brzdy aj prevodovka, pri poslednej ceste z Bratislavy po diaľnici išli na štvorke, piaty rýchlostný stupeň sa už nedá zaradiť.

* Keď Ferkov otec čítal nový posudok a tri zamietavé rozhodnutia z úradu, napadlo mu len jedno slovo: Prečo? Počas synovej liečby na onkologickej klinike bol celý čas s ním a spoznal rodičov ďalších detí s rakovinou. „Videl som, že niektorí majú obidve nohy a dostali príspevok na benzín aj preukaz na parkovanie,“ hovorí.

zdroj: pluska.sk

Zdieľaj tento článok

Páči sa Vám Pán Občan?


Chceme MIER, pridaj sa >

Čo si o tom myslíte? komentujte :)