Sankčný bumerang: „prístavné“ miliardy, odchádzajúce z pobaltska, pracujú na Rusko.

thumbnail

Pobaltsko má čoraz väčšie straty z roztrhnutia hospodárskych stykov s ruskom. teraz už aj predstavitelia rižského prístavu hovoria o kolosálnych stratách, vyvolaných znížením tranzitu ruských nákladov.

Naopak výstavba niekoľkých veľkých prístavov v Rusku prináša ruskému hospodárstvu značné dividendy, bez ohľadu na krízu. Napríklad v rižskom prístave /na snímke/ sa obrat tovaru v prvom štvrťroku tohto roka oproti roku predtým znížil o 13,8 % do 9,1 milióna ton. (Naopak cez ruské prístavy, bez ohľadu na pokles cien ropy, devalváciu rubľa, finančnú krízu a sankcie, prešlo za ostatné dva roky o 90 miliónov ton viac tovaru.)

Predseda predstavenstva prístavu Andris Ameriks vysvetľuje, že časť nákladov posielali ruskí podnikatelia cez Rigu. No Rusko dnes prepravuje tovar cez svoje prístavy, ktoré sa prudko rozvíjajú. „Rusko aktívne rozvíja vlastnú prístavnú a pričlenenú k nim infraštruktúru s cieľom znižovania vlastných nákladov. Je preto úplne logické, že dopravné tepny do pobaltských prístavov sa začali znižovať na úkor vlastných prístavov Usť-Luga a Primorsk“, súhlasí predseda rady riaditeľov spoločnosti „2K“ Ivan Andrijevskij.

Na druhej strane, vychádzajúc z kvartálnych údajov, tovarový obrat v prístave Riga sa anížil o 1,4 milióna ton, pričom nárast prepravy cez ruské prístavy baltického bazénu sa zvýšil len o 0,5 milióna ton. Treba preto hovoriť aj o znížení celkovej hospodárskej aktivity, minimálne v Pobaltsku a nielen o presune nákladov do ruských prístavov, dodáva Andrijevskij.

Pobaltské prístavy v ich súčasnom stave boli postavené počas ZSSR. Lenže po jeho rozpade muselo Rusko znášať dodatočné výdaje za prevoz nákladov cez teraz už zahraničné prístavy. ZSSR postavil aj prekládkové stanice ropy vo Ventspilse a Klajpede (vrátane rafinérií) a preto ich Litva a Lotyšsko nepotrebujú nič stavať, robia len ich údržbu a modernizáciu. No a Rusko, napriek tomu, že je nástupníckym štátom ZSSR, si muselo priplácať i za prepravu vlastnej ropy.

Pobaltsko, ak by bolo predvídavejšie, mohlo doposiaľ získavať dividendy z tejto sovietskej infraštruktúry. Ak by miestne úrady nerobili rusofóbsku politiku a nevstupovali do NATO. Rusko tým pohnali na rozvoj vlastných prístavov.

Vladimír Putin v Posolstve Federálnemu zhromaždeniu RF opäť zdôraznil konečný cieľ – Rusko sa musí úplne vzdať využívania prístavov v Pobaltsku a využívať len ruské prístavy. V mene rovnakého cieľa Rusko rozvinulo aj južné prístavy, kde sa v súbehu s Krymom mohlo kompletne vzdať služieb ukrajinských prístavov na Čiernom mori.

Čoskoro sa na odchod od pobaltských prístavov začne sťažovať nielen Riga, ale aj prístav Ventspils, Klajpeda a Talin. Nakoniec, výsledky už badať. Napríklad obrat tovaru Ventspilského prístavu v Lotyšsku taktiež klesá. V roku 2014 cezeň prešlo o 9 % menej tovaru na celkových 26 miliónov ton. A za dva prvé mesiace tohto roka bol pokles o ďalších 18 %. Obrat tovaru v prístave Talin klesol minulý rok o 21 % do 22,4 milióna ton. Zatiaľ sa pomerne dobre cíti prístav Klajpeda, kde obrat tovaru stále rastie, no tempo rastu už klesá.

„S rozvojom ruskej prístavnej infraštruktúry odpadla nevyhnutnosť tranzitu ruských tovarov cez pobaltské prístavy“, hovorí Andrijevskij. Ako prvé sa z cudziny domov presunuli energetické spoločnosti, napr. Transnefť (5,5 milióna ton). Štatistika ruských prístavov túto tendenciu potvrdzuje. Podľa ruských obchodných prístavov, obrat tovaru v prístavoch RF rastie z roka na rok. V roku 2015, proti 2014, o 5,7 % do 676 miliónov ton. A za tri mesiace tohto roka je tu ďalšie zvýšenie o 4,6 %.

Ak sa pozrieme na situáciu celkovo, tak vidieť, že ruským prístavom v raste nebráni ani ekonomická a ani geopolitická kríza. Lídrom medzi ruskými prístavmi je Novorossijsk, ktorý za dva ostatné roky prepravil o 127 miliónov ton tovaru. Na druhé miesto sa už prepracoval baltický Usť-Luga, v ktorom obrat tovaru narástol zo 63 na takmer 90 miliónov ton (Projektovaný je na kapacitu 170 – 180 miliónov ton).

Na treťom mieste je prístav Vostočnyj, ktorý zvýšil prepravu o 17 miliónov ton, no najsilnejší rast predviedol prístav Kaukaz ktorý zvýšil prepravu viac ako trikrát – s 8 miliónov do 30,5 milióna ton. Momentálne sa nachádza na 6. mieste, hoci predtým nebol ani v prvej desiatke. Rast preukázali aj prístavy Vanino, Tuapse, Nachodka a Vysock.

V za ostatných päť rokov kapacita ruských obchodných prístavov rástla o 20 miliónov ton ročne. V tomto roku narastie o 32 miliónov ton. Za ostatných 15 rokov prešlo ruskými prístavmi 2,7 krát viac tovaru.

Úbytky pobaltských prístavov budú rovnako kolosálne, ako ruské zisky. Veď len kvôli strate prepravy ruského uhlia cez rižský prístav lotyšské hospodárstvo ročne prichádza o 130 – 140 miliónov eur, zdôrazňuje Andris Ameriks. No a keďže uhlie je len časťou celého nákladu, tak straty pobaltských prístavov už treba rátať v miliardách eur.

zdroj: nazorobcana.sk

Zdieľaj tento článok

Páči sa Vám Pán Občan?


Chceme MIER, pridaj sa >

Čo si o tom myslíte? komentujte :)