RUSKO vyhlásilo vojnu ! - Skutočný cieľ úderu je Vojna o plyn

thumbnail

Kyjev - Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk obvinil Rusko z vyhlásenia vojny. Krajina sa podľa neho nachádza na pokraji katastrofy. Moskvu vyzval, aby stiahla svojich vojakov z ukrajinského územia. Úradujúci prezident Oleksandr Turčynov žiada svet o reálne kroky, ktoré by Ukrajine pomohli. Zároveň oznámil, že letecký priestor nad Ukrajinou bol uzavretý pre všetky necivilné lietadlá. Ukrajinská armáda tiež povolala vojenské zálohy a vyhlásila mobilizáciu. Ukrajinskí poslanci prerokúvajú svoje ďalšie kroky na mimoriadnom zasadnutí, ktoré sú uzavreté pre médiá i verejnosť.

Čo je skutočnou príčinou vojny ?

V stávke je príliš veľa, totiž osud samotných severoatlantických elít. V žiadnom prípade nejde len o nerastné zdroje alebo o Blízky Východ. Západ nemá inú možnosť, než sa tlačiť stále vpred.

Ide o toto: napriek enormnému materiálnemu a informačnému potenciálu tejto gigantickej mašinérie, ktorá je riadená nanajvýš skúsenými nadnárodnými konštruktérmi a inžiniermi, prežívajú dnes USA isté prepätie síl. " Nihil dát fortuna mancipio " - šťastena nič nedáva navždy ! Čas Ameriky končí.

Tento text vychádza z časti nemeckého prekladu veľmi obsiahlého interview s prof. Andrejom Fursovom, riaditeľom Centra ruských výskumov Moskovskej humanitnej univerzity a členom Medzinárodnej akadémie vied, ktoré 9.8.2012 vyšlo na serveri KP.ru. Tento ruský historik v ňom na základe situácie v Sýrii prezentuje svoje pozorovania a prognózy ; pohybuje sa od konkrétneho ku globálnemu.

- Prečo Západ tak ponáhľa sa zatĺkaním klincov do truhly Assadovho režimu ?

- Sýria, neveľká krajina na Blízkom východe sa nečakane stala neuralgickým bodom celej planéty. OSN kvôli tomu nepretržite zasadá. K tejto kríze sa nekompromisne stavajú 2 štáty, Rusko a Čína. Rusko vyslalo flotilu vojnových lodí do Stredomoria s cieľom monitorovať situáciu. USA medzitým poskytli " rebelom " ďalších 15 mil USD. Nezaváňa to trochu veľkou vojnou ?

- Ako je možné, že tento štátik takto zavaril mocnému Západu ?

Vojna o plyn

Dôvodov je mnoho, preberieme ich po poriadku - od malých k veľkým, od regionálnych ku globálnym. Na Blízkom východe je konštalácia taká, že Američania a sunnitská monarchia ( Saudská Arábia a Katar ) bojujú proti šíitskemu Iránu. Sýria nie je iba spojencom Teheránu, ale článkom reťaze, ktorý spája všetky šíitske zoskupenia na Blízkom východe. Bez tohto spojovacieho článku by bol vplyv Iránu v arabských krajinách podstatne menší. A to ani nebudem zdôrazňovať fakt, že skrz Sýriu vedie ropovod z Iránu. Bez vyriešenia sýrskej otázky si nemôžu Anglosasi ( teda Američania a Briti ) trúfnuť na Irán.

Sýrsky režim je fakticky jediný silný svetský režim v celom arabskom svete. Jeho sila prekáža Anglosasům v ich plánoch na prebudovanie Blízkeho Východu i celého sveta a jeho svetskosť ( a zároveň hospodárska úspešnosť ) vadí Saudskej Arábii a Katare.

Niektorí ľudia tvrdia, že dôjde k prvej vojne o zemný plyn.

V južnom Stredomorí bola prevažne v sýrskom teritóriu objavené náleziská zemného plynu - a to ako v mori, tak na pevnine ( v Kare ). Nedá odhadnúť, aké veľké tieto náleziská sú, ale rozhodujúce je, že existujú. Katar vyváža skvapalnený zemný plyn prostredníctvom flotily tankerov, takže ak padne Assadov režim, získa Katar príležitosť k tomu, aby " modré palivo " transportoval cez sýrske územie priamo k pobreží stredozemného mora. To umožní navýšenie exportovaného množstva minimálne na dvojnásobok a zároveň sa tým obmedzí export zo strany Iránu. Posilnenie Katare na trhu so zemným plynom oslabí pozíciu Ruska. Ak sa zároveň podarí Američanom získať kontrolu nad alžírskym plynom, tak situácia vyústi do blokády ruského vývozu zemného plynu. To znamená, že hospodárske záujmy Katara sa v tomto smere kryjú s hospodárskymi záujmami USA. Obom štátom tu prospeje maximálne oslabenie Ruska - Rusko nesmie nikdy znova zosilniť.

Znamená to, že yankeeovia v Sýrii vlastne nepriamo útočia na ruský Gazprom ?

Anglosasi sú globálni hráči biliardu. Uznávajú princíp, kedy človek jedným šťuchnutím umiestni viac gulí (čo by sme sa od nich mali učiť ). Veľký Blízky východ so svojím ( zvonku ) riadeným chaosom oddeľuje Čínu od zdrojov ropy a zemného plynu a zároveň funguje ako delítko medzi čínskou a západoeurópsku časťou Eurázie. Kontrola nad ropou a zemným plynom na Blízkom východe znamená v prvom rade kontrolu USA nad Európou, zvlášť západnou Európou, čo prispieva k oslabeniu Ruska a jeho pozícií. A ak sa to Európe jedného dňa prestane páčiť, tak nie je nič jednoduchšie ako jej dopriať aj trochu nepokojov africko - arabského typu.

Táto logika ( hoci nie ako jediná ) súvisí s tendenciou severoatlantickej elity k prenikaniu arabským svetom na východ. Už majú za sebou Tunisko, Egypt a Líbyu; teraz sa teda dostali k Sýrii. Na tomto kúsku zeme sa však stretli s inou svetovou mocnosťou, ktorá sa s nimi môže merať v hospodárskom i vojenskom ohľade a navyše prestavuje úplne inú civilizáciu. Jedná sa o Čínu, ktorá má pre zmenu tendenciu prenikať na západ. V prípade Číny sa jedná o určitú krížovú výpravu za zdrojmi. Pakistan už pod čínskym vplyvom je. S afganským Talibanom majú Číňania už dlho dobré vzťahy. Irán je tiež ich spojenec, a to veľmi zvláštneho druhu. Juh Iraku už je kontrolovaný šiitskými spojencami Iránu. Z geostrategického aj geoekonomického pohľadu sa Čína tlačí nielen k pobrežiu Indického oceánu, ale ik pobrežiu Atlantiku ( totiž k sýrskemu stredomorskému pobrežiu ). Obrazne povedané narazili križiaci zo Západu na Veľkú čínsku stenu.

Toto je prvýkrát, čo anglo - americko - židovská elita, ktorá sa vytvorila počas uplynulých stáročí a stala sa akousi organizačne historickou vymoženosťou Západu, narazila na protivníka nie - západného typu ( pretože aj špičky ZSSR patrili určitým spôsobom k Západu, k jakobínskej moderne ). Čínska kultúra je ešte staršia ako európska a je rovnako intenzívne orientovaná na materiálno, na obchod a na peniaze. Navyše sa nezastaví ani pred dobrodružstvami kriminálneho rázu, Číňania majú predsa svoju vlastnú globálnu zločineckú sieť.

Čínska mafia je zrejme ešte o niečo ostrejšia ako talianska...

Áno. A to sme sa ešte nezmienili o nebezpečnej čínskej finančnej zbrani, totiž o zlatých rezervách.

Peking veľmi dobre chápe, že Sýria sa nachádza na trase hlavného smeru útoku Severoatlanťanov, ktorých cieľom ukázať Číne, kde je jej miesto ( tzn. iba na jej vlastnom území ), odtrhnúť ju od zdrojov nerastných surovín a technologicky ju zadusiť. Z toho dôvodu teraz Čína prezentuje v OSN k sýrskej kríze tak nekompromisné stanovisko.

A čo stanovisko Moskvy ? Prečo je teraz tako odlišné od toho, ktoré Rusko zastávalo v prípade Líbye ?

Po prvé máme teraz iného prezidenta. Po druhé, aspoň sa tak domnievam, si ruské vedenie vzalo ponaučenie z príbehu s Kaddáfím. Po tretie má Rusko v Sýrii námornú základňu. Po štvrté má ruský zbrojný priemysel o Sýriu eminentný záujem, a hospodárske záujmy sú pre ruskú vládu sväté. Po piate sa Sýria nachádza o mnoho bližšie k hraniciam Ruska a k postsovietskému územiu než Líbya. Toto všetko určuje pozíciu Ruska, ktorá svojím atómovým a diplomatickým potenciálom podopiera pozíciu Číny. Samy o sebe by ani Čína, ani Rusko neobstáli.

Isteže sa môžu Anglosasi vykašľať na ruské a čínske veto, rovnako ako na celé medzinárodné právo a OSN, ktoré beztak chcú rozpustiť. To sú však zatiaľ len zámery. Alebo ako raz povedal Stalin - logika okolností je vždy silnejšia ako logika zámerov. Tieto okolnosti, alebo skôr nepríjemnosti, teraz predstavujú Rusko a Čína, ktoré v Severoatlanťanoch vzbudzujú šialenú zlosť - stačí si párkrát vypočuť pani Clintonovú a sledovať jej mimiku.

Napriek ostrej pozícii Moskvy a Pekingu sa Západ nemá sklony stiahnuť. Ako to ?

Po prvé, z historickej tradície Anglosasov vyplýva, že nepúšťajú korisť, do ktorej sa už raz zahryzli - ako pitbuli. Budú tlačiť tak dlho, kým nepresadia svoje zámery, alebo kým im protivník nevyláme zuby.

Po druhé, Anglosasi začali byť v posledných 25-30 rokoch, teda po tom, čo zvíťazili nad sovietskou elitou, proste a jednoducho namyslení. Zvykli si na to, že Rusko všetko vzdá a stavia na tom, že dokážu na ruskú elitu vytvárať tlak - už len preto, že má svoje peniaze deponované v západných bankách.

Po tretie, a toto je hlavný dôvod, ktorý prevažuje všetky ostatné : v stávke je príliš veľa, totiž osud samotných severoatlantických elít. V žiadnom prípade nejde len o nerastné zdroje alebo o Blízky Východ. Západ nemá inú možnosť, než sa tlačiť stále vpred.

Ide o toto: napriek enormnému materiálnemu a informačnému potenciálu tejto gigantickej mašinérie, ktorá je riadená nanajvýš skúsenými nadnárodnými konštruktérmi a inžiniermi, prežívajú dnes USA isté prepätie síl. " Nihil dát fortuna mancipio " - šťastena nič nedáva navždy ! Čas Ameriky končí.

Nie náhodou ide v novej vojenskej doktríne, ktorú Obama vyhlásil 5.1.2012, o to, že USA už nemusia tak ako doteraz byť vyzbrojené na dve súbežné vojny, ale len na jednu plus nepriame aktivity vo viacerých regiónoch. Musíme tiež vziať do úvahy, že Američania presúvajú na 60 % svojho vojska do východnej časti Tichého oceánu, a tak sa pripravujú na strety s Čínou. A nie náhodou sa v poslednej dobe objavujú v časopise " Foreign Affairs ", ktorý vydáva Council on Foreign Relations ( CFO ), jedna z najvplyvnejších amerických organizácií v otázkach medzinárodných vzťahov, čoraz častejšie články, ktoré priamo hovoria o tom, ako Amerika potrebuje oddychovú pauzu, " aby sa mohla koncentrovať na opätovné vybudovanie základov národného rozmachu ". Amerika teraz pripomína Rímsku ríšu za čias cisára Trajána, ktorý vládol na začiatku 2. stor. n.l. Vtedy prešiel Rím od strategických útokov k strategickej obrane. Začala sa stavať limes, systém opevnenia Rímskej ríše. Rím sa tiež zriekol niektorých dobytých území, v prvom rade tých na Blízkom východe.

To je priama analógia. USA majú v úmysle opustiť Afganistan, stiahli sa z Iraku...

Z výsledkov samitu NATO v Chicagu, ktorá sa uskutočnila 20. - 21.5.2012, vyplýva, že v pravom slova zmysle ani USA, ani NATO naozaj Afganistan neopustia. Koniec koncov preto sa tam tiež vydali. Avšak teraz musia odtiaľ určitým spôsobom " preč " - model vedenia bude iný. Dôvod je jasný : ide o to, aby toto miesto nebolo obsadené konkurentmi, menovite EÚ a v prvom rade Čínou. Tento zámer sa skrýva za novým modelom riadenia regiónu - riadeným chaosom. Ťažko si možno predstaviť lepšieho kandidáta pre implementáciu a udržanie tohto modelu, ako sú islamisti, " strážnych psov globalizácie po americky ". No a teraz vidíme, ako sa na Blízkom východe a predovšetkým v kľúčovej krajine, Egypte, v dôsledku tzv Arabskej jari dostávajú práve islamisti k moci. Presnejšie povedané sa im cielene ide z cesty. Avšak Anglosasi narazili na kameň úrazu v podobe dvoch štátov, v ktorých islamisti nie sú nijako zásadne aktívne alebo nemajú silnú pozíciu. Jedná sa o Líbyu a Sýriu. Líbya už bola zničená barbarskou agresiou NATO a teraz je na rade Sýria. Sýrska armáda bojuje s medzinárodným terorizmom, ktorý je riadený angloamerickými intrigánmi.

Pravá tvár " priateľov Sýrie "

Ak dovolíte Andrej Iľjič, tak západné médiá informujú o tom, že sýrsky ľud povstal proti Assadovu režimu. Povstalci sú vraj Sýrčania, ktorí dezertovali z armády.

Veď to tiež sú západné médiá, lepšie povedané prostriedky masovej propagandy, agitácie a dezinformácie. Plnia jednoducho svoju vojenskú úlohu - vedú informačnú a psychohistorickú vojnu. Tí takzvaní " sýrski rebeli " majú moderné protitankové zbrane, termovízie, najlepšie pušky a mnoho iných vecí, neraz tureckej výroby. Trochu zvláštne na to, že sa jedná o dezertérov a utečencov, nemyslíte ? Ale to najdôležitejšie je organizácia ozbrojených stretov. Od júna sa situácia v Sýrii od základov zmenila. Assad teraz čelí vysoko kvalifikovanej štábnej kultúre, ktorá sa za týmito vojenskými diverziami skrýva a ktorej dezertéri s hodnosťami od kapitána po majora nie sú schopní. Od drobných stretov teraz " povstalci " prešli k taktike mohutných útokov, za ktorými očividne stojí kontingent 25-30 tisíc mužov. Títo ozbrojenci pochádzajú z Líbye, Tuniska, Afganistanu a iných islamských krajín. Presunúť ich do Sýrie, to nebol pre Západ a sunitskú monarchiu najmenší problém. Predsa len je nutné toto " palivo " niekde nejakým spôsobom zamestnať. Pracovať títo chlapci nebudú a pri nedostatku činnosti hrozí nebezpečenstvo, že by tieto ostré psiská mohli pohrýzť svojich pánov.

Bok po boku s profesionálnymi žoldniermi a medzinárodnými teroristami proti vládnym jednotkám bojujú aj príslušníci sýrskych zločineckých klanov ; vraždia svojich vlastných susedov a tieto zločiny potom neváhajú pripísať Assadovu režimu. Situácia v Sýrii vyniesla na svetlo jednu nemilú skutočnosť : medzinárodný terorizmus, proti ktorému Američania údajne bojujú, je v skutočnosti ich vlastná zbraň a vytvorili ju oni sami.

V Líbyi už al - Kájda splnila úlohu, ktorú jej atlantis dali. Došlo teda k tajnému presunu síl do Sýrie - jedná sa napríklad o ozbrojených bojovníkov islamistami Abd al - Hakima Balhadsche ( angl. Abdelhakim Belhadj ), ktorý mal svojho času na povel líbyjských " povstalcov ". Balhadsch je jedným z najvplyvnejších vysokých dôstojníkov v Tripolise a už dlho je spolčený s al - Kájdou. Al - Kájda je vôbec veľmi šikovný nástroj amerických a britských tajných služieb. Keď to musí byť, postará sa takáto organizácia napríklad aj o zbúranie amerických " dvojičiek ". A keď to musí byť, môže sa človek s al - Kájdou spojiť a vystúpiť proti Kaddáfímu alebo Al Assadovi. Teraz sa al - Kájda hodí. Ako raz povedal náš Protopop Avvakum, " včera ešte skurvysyn a dnes už kňaz ".

Mali by nám prestať vykladať nezmysly : Sýrčania nebojujú proti Sýrčanom, ale proti anglosaskej elite, ktorá vedie vojnu prostredníctvom medzinárodných teroristov. Ich postup v Sýrii pripomína napríklad eskadróny smrti Johna Negroponteho v Guatemale. " Priatelia Sýrie " ( niekdajšie " priatelia Juhoslávie, Iraku, Líbye " ) a zo svojho pohľadu aj " priatelia Ruska " predstavujú najhlavnejšie medzinárodnú teroristickú moc. Ja veľmi dúfam, že ako ich, tak ich prisluhovačov ( aj tých z Haagu ) nakoniec čaká ich vlastný Norimberg.

zdroj: chelemendik.sk

Zdieľaj tento článok

Páči sa Vám Pán Občan?


Chceme MIER, pridaj sa >

Čo si o tom myslíte? komentujte :)