Rozpredaj Slovenska pokračuje. Aj napriek zákazu sa predáva to najvzácnejšie

thumbnail

Cudzinci napriek zákazu skupujú slovenskú pôdu, ceny idú dramaticky hore.

Ľudia z Dánska a Monaka sa v poslednom čase zamerali na slovenskú poľnohospodársku pôdu. Pritom už viac ako rok platí zákon, ktorý obmedzuje jej kúpu. Investovať do realít už nie je tak výnosné ako v minulosti. Oveľa viac v súčasnosti ťahá pôda, a to konkrétne poľnohospodárska.

Ceny takýchto pozemkov za posledné roky vyleteli hore. A hlavným dôvodom je enormný záujem zo strany cudzincov.

„Ceny sa rapídne dvíhajú. Niektorí vykupujú hlava-nehlava, vodné plochy alebo pasienky, to je úplne jedno,“ povedal mladý slovenský farmár, ktorý však nechcel zverejniť svoje meno (redakcia ho má k dispozícii).

Záujem o Záhorie a juh Slovenska

Cudzinci sa zameriavajú predovšetkým na juhozápadné Slovensko, prípadne na Záhorie. „V niektorých lokalitách by sme mohli vyvesiť monackú alebo dánsku vlajku, pretože viac ako polovica poľnohospodárskej pôdy už je v rukách cudzincov,“ dodal farmár.

Takýto stav potvrdzujú aj niektoré obce či banky, ktoré často financujú spomínané nákupy.

„V obecnom zastupiteľstve sme o tom viackrát hovorili s našimi poľnohospodármi. Ľudia zo zahraničia totiž v posledných rokoch tlačia na rast cien poľnohospodárskej pôdy,“ priblížil Ján Karkó, starosta obci Búč pri Komárne.

Starosta prezradil, že aj teraz v týchto dňoch chodí po ich dedine nejaká pani z Radvane, ktorá dáva obyvateľom ponuky na odkúpenie.

Z Monaka na Slovensko

Jedným z aktívnych kupcov v poslednom čase je aj firma Agro drn, ktorú vlastní švajčiarska spoločnosť. Jej štatutárom je Wolfgang Eichhorn, ktorý býva v Monaku.

Firma Agro drn má sídlo v advokátskej kancelárii MHS Legal na Seberíniho ulici v Bratislave. Advokát Marek Holečka nám potvrdil, že ich kancelária zastupuje túto spoločnosť.

Majiteľ firmy Agro drn skupuje pôdu preto, že chce na Slovensku rozvíjať poľnohospodársku činnosť. V súčasnosti už má vo svojom vlastníctve niekoľko stoviek hektárov.

Holečka pripustil, že za rastúcimi cenami je aj záujem cudzincov. Nevedel však presne povedať, koľko zdraželi pozemky na farmárčenie.

Ako príklad uviedol lokalitu na Záhorí. Pred pár rokmi tam kupovali pôdu za 4-tisíc eur za hektár. Dnes sa tam pozemky predávajú aj za 10-tisíc eur za hektár.

Podľa neho dopyt po slovenskej pôde je veľký najmä preto, že pre ľudí zo západnej Európy je celkom dostupná a relatívne stále lacná. V starých členských krajinách je dosť obtiažne kúpiť ornú pôdu na poľnohospodárske účely.

Holečka tvrdí, že väčšina cudzincov, ktorí skupujú pôdu, chce aj na nej poľnohospodársky podnikať. Často majú uzavreté kontrakty s potravinárskymi firmami vo svojich materských krajinách.

Našim farmárom sa to nepáči

Takýto vývoj sa však nepáči slovenským farmárom a aj niektorým obyvateľom dotknutých dedín.

„Doterajšia prax bola taká, že na pozemkoch pracovali miestni obyvatelia. Po novom cudzinci sceľujú pozemky do oveľa väčších celkov a zavádzajú moderné technológie, ktoré sa zaobídu bez ľudí, a tak prichádzajú o prácu,“ vysvetlil Karkó.

V Búči doteraz pracovalo v poľnohospodárstve zhruba 70 ľudí.

Ide pritom o paradoxnú situáciu, keďže ešte minulá vláda zaviedla do praxe zákon, ktorý mal obmedziť predaj slovenskej pôdy do rúk cudzincom.

Ako prezradil mladý farmár, táto legislatíva však nijako neobmedzuje zámeny pozemkov. A tak sa môžu k ornej pôde dostať stále aj ľudia zo zahraničia.

Navyše, už Európska komisia prikázala Slovensku zrušiť tento zákon, lebo diskriminuje ostatných obyvateľov EÚ. Rezort pôdohospodárstva sa tak chystá urobiť nejaké zmeny na jeseň tohto roku.

zdroj: aktuality.sk

Zdieľaj tento článok

Páči sa Vám Pán Občan?


Chceme MIER, pridaj sa >

Čo si o tom myslíte? komentujte :)