Profesor Peter Staněk: Chystá sa totálna premena nášho sveta. V réžii nadnárodných korporácií a boháčov. Chudoba a sledovanie úplne všetkého.

thumbnail

Takmer nepredstaviteľne zmení ľudskú spoločnosť štvrtá priemyselná revolúcia. Profesor Peter Staněk z Ekonomického ústavu slovenskej akadémie vied varuje nielen pred tým, ako obrovský počet pracovných miest zanikne, ale vykresľuje budúcnosť vo výrobe, ktorá sa čím ďalej viac zaobíde bez zásahu človeka. Zvláštnosťou štvrtej priemyselnej revolúcie sa stane, že kontrola sa prenesie na umelú inteligenciu a vládnuce elity tak už nebudú potrebovať ani medzičlánok sprostredkujúci výsledky kontroly spoločnosti.

O štvrtej priemyselnej revolúcii ste sa vyjadril, že nie je prostým spojením technologických zmien, ale zásadným skokovým kvalitatívnym posunom, ktorý posúva spoločnosť niekam úplne inam. Kam to bude?

Základnou otázkou je, že sa pravdepodobne zmení celý systém subkontraktingu, aký bol doteraz. To znamená, že veľká moc transnacionálov vyplývajúca z toho, že vlastné informácie o zákazníkoch a finalizácia výroby, z nich urobilo kľúčových hráčov. Tí najímajú subkontraktorov, ktorí pre nich robia za podmienok, aké tí veľkí definujú. To sa môže zmeniť, pretože práve pomocou 4D tlače si môžete sami vytlačiť akúkoľvek súčiastku alebo výrobok v dokonalej kvalite. A čo je veľmi dôležité vzhľadom na materiály a ostatné predpoklady, môžete ich vytlačiť vo veľmi nízkej cene. Môžete teda vyrábať individuálne produkciu presne podľa želania zákazníka za prijateľné ceny v dostatočnej kvalite, ale kľúčovým sa stane poznanie predstáv zákazníka. To bude vyžadovať veľmi zložité informačné systémy, databázy a tak ďalej, na čo jednotliví malí výrobcovia sily mať nebudú. Pozícia moci sa u transnacionálov presunie do oblasti informácií o poznatkoch a predstavách spoločnosti.

Druhá vec je, že technický vývoj a inovácie budú navrhnuté tak, aby sa vytvárali modulárne systémy, z ktorých bude možné vytvoriť skladačku, puzzle. A práve celá technológia prípravy týchto modulárnych systémov zostane v rukách veľkých transnacionálov, ktorí len zapožičajú vlastné know-how na výrobu jednotlivých častí. Zmení sa tak celá podoba výrobného reťazca, spolupráca služieb a tak ďalej. Ďalšou zvláštnosťou je, že sa stále viac a viac rozširujú služby spojené s konkrétnym výrobkom, ktoré už dnes tvoria približne 40 až 50 percent ceny. A služby, keď sa spoja s tým, že je výrobok šitý presne na konkrétnu požiadavku, budú špecifikované a budú tvoriť čoraz väčšiu časť ceny finálneho výrobku. Toto zmení celkový charakter vzťahov vo výrobnej sfére, inováciách, v rozmiestnení po planéte a podobne. Predstava, že na jednom kontinente vyrobíte jednu súčiastku, na druhom kontinente druhú, na treťom kontinente to zmontujete, dostane zásadné trhliny. To potom znamená, že klasická podoba presunu výroby za lacnou pracovnou silou na iné miesta po planéte zmizne a zmení sa priestorové rozloženie výrobných systémov. Toto dohromady úplne zmení celý výrobný systém, ako ho poznáme dnes.

Človek by očakával, že bude ubúdať pracovných miest, ale doterajšie skúsenosti zo zahraničia vraj ukazujú, že na jedno stratené miesto by malo pribudnúť 2,5 nové. Ste v tomto smere tiež optimista, alebo skôr očakávate od "priemyslu 4.0" dramatický vplyv na trh práce?

Práve naopak. Rád by som vedel, odkiaľ sa tento optimizmus berie, pretože si stačí len premietnuť skúsenosti z minulosti. Podstatou je, že teraz budú zanikať miesta nielen v samotnej výrobe nekvalifikované a málo kvalifikované, ale začnú radikálne zanikať aj miesta v oblasti konštrukcie, dizajnu, výroby a nebudú nahradzované. A vidíme už prvé náznaky, kam to smeruje. Veľké nadnárodné koncerny, ktoré mali montážne plošiny, na ktorých montovali autá, kde jedna montážna plošina vyžadovala 1200 až 1400 ľudí, teraz rozbiehajú montážne plošiny, ktoré sa pripravujú vďaka priemyslu 4.0, ale potrebujú len 200 až 220 ľudí.

Vôbec teda nemôžeme povedať, že zaniknú miesta vo výrobe a vzniknú inde. Budú totiž zanikať vo všetkých oblastiach aj vďaka umelej inteligencii. To potom znamená jednu zásadnú vec. Najväčší vplyv štvrtej priemyselnej revolúcie bude v radikálnom znížení potreby práce vo všetkých oblastiach. A na toto reagovali aj niektoré prognózy a materiály, ktoré vydal Massachusettský technologický inštitút, kde im vychádza, že do roku 2030 zanikne 40 až 55 percent všetkých pracovných miest súčasnosti, avšak zaniknú bez náhrady. Dôjde tak k radikálnej redukcii potreby práce v celej spoločnosti. A nie som si istý, či na toto sú pripravení ľudia ako takí.

Základnou víziou tzv. štvrtej priemyselnej revolúcie je to, že vzniknú "chytré továrne", ktoré budú využívať kyberneticko-fyzikálne systémy. O prácu tak predovšetkým prídu ľudia, ktorí vykonávajú opakujúce sa a jednoduché činnosti. Čo čaká masu ľudí s nízkou kvalifikáciou, pre ktorú na trhu práce nebude vplyvom štvrtej priemyselnej revolúcie uplatnenie?

To je fundamentálna otázka, pretože naozaj budú zanikať miesta naprieč celou škálou profesií a zamestnania, lebo umelá inteligencia bude nahrádzať ďalšie a ďalšie oblasti práce, ktoré sú dnes vykonávané tzv. vysoko kvalifikovanou prácou. V podstate bude existovať jediná požiadavka: absolútna kreativita myslenie, úplne netradičné prístupy, ale tam existuje mentálna bariéra. Veľká časť populácie nie je mentálne nastavená na takýto systém uvažovania, myslenie či chápanie súvislostí. Tá skutočne nenájde žiadne uplatnenie. Práve preto, aj vo väzbe na otázku tzv. nepodmienečného príjmu, je pomerne zrejmé, že obnovené diskusie o nepodmienenom príjme reagujú v predstihu na skutočnosť, čo s tými ľuďmi, ktorí nebudú potrební. Ale táto spoločnosť je založená na masovej spotrebe. Ak tí ľudia nebudú potrební, nebudú mať príjem a spoločnosť nebude mať masovú spotrebu, tak nastane špirála zostupnej potreby práce, kde ďalšia fáza špirály ešte zmenší celkovú spotrebu práce v spoločnosti. Práve preto sa na to snažia reagovať niektorí autori rozvíjaním téz nepodmienečného príjmu, keď každý dostane nejaký obolus a na základe toho sa musí prispôsobiť a z toho žiť.

Druhá alternatíva u niektorých autorov je prejsť na podstatné rozšírenie "part time", ktorý by dopĺňal ten nepodmienečný príjem. To znamená, že by človek pracoval napríklad tri dni v týždni po dvoch až štyroch hodinách, tým by si doplnil nepodmienečný príjem, ale zároveň by v ňom ostal určitý pocit užitočnosti, zmysluplnosti pre spoločnosť. Lebo ak tým ľuďom dáme peniaze - a na to by bolo možné úplne pokojne využiť dokonca len časti tokov, ktoré sú v šedej a čiernej ekonomike, tak fundamentálnou otázkou sa stane otázka, čo je náplňou a zmyslom života. Pretože keď dostanete päťsto, šesťsto eur a fungujete bez potreby práce, tak to môže byť na nejakú dobu zaujímavé. Ale tá zmysluplnosť života sa môže stať fundamentálnou otázkou do budúcnosti.

V súvislosti so štvrtou priemyselnou revolúciou zaznela informácia, že vďaka nej o tretinu vzrastie produktivita práce. Dá sa z toho usudzovať, že sa ešte zvýši výroba, keď už teraz sú veľké objemy zbytočné produkcie, ktorá nenájde svojho kupca?

Nie je to absurdná situácia stále hovoriť o zvyšovaní veľkosti HDP, keď už spotreba nerastie, ale stále sa zvyšuje počet výrobkov, o ktoré nikto nejaví záujem? Tak HDP zvýšite tým, že opravujete škody po katastrofách. Spomeňte, že najväčší rast slovenského HDP bol po katastrofálnych povodniach v rokoch 2003-4, akú to má logiku? A ďalšia skutočnosť: ekonómovia by sa mali veľmi intenzívne zaoberať tým, aká časť produkcie je zbytočná, čo nikdy nenájde odbyt. Vezmite si len informáciu, ktorú publikovala samotná Európska únia. Ročne sa v EÚ zničí 90 miliónov ton potravín. Nechcete ich predať pod cenu, ani nemôžete podľa kvót, ale zároveň to jednoducho nechcete dať niekam, kde sú hladomory, a tak tých 90 miliónov ton potravín zničíte. Predstavte si, aká časť produkcie napríklad spotrebnej elektroniky nikdy nenájde odbyt. Ale vy to zahrniete do hrubého domáceho produktu, pretože predsa hrubý domáci produkt je najlepším ukazovateľom vyjadrujúcim rast HDP a bohatstva.

Ďalšia vec, celý systém makra je založený na priemerných ukazovateľoch. Priemerná mzda, priemerný dôchodok, priemerný príjem. Ale veď to nie je realita, kľúčom je polarizácia bohatstva. Keď má 70-80 percent ľudí mzdu, ktorá je podstatne nižšia ako priemerný príjem, k čomu je priemerný príjem ako ukazovateľ spotreby? A ďalšia vec: musíme si uvedomiť, že už minimálne sedem, osem rokov trvá stav, keď v skutočnosti mzdy nerastú. Úvahy o priemernom raste miezd vyplývajú z toho, že sa kombinuje stagnujúca mzda u väčšiny ľudí s rastúcou mzdou manažérov a špičkových odborníkov. Ale keď nerastú mzdy a vy chcete udržiavať stále väčšiu a väčšiu spotrebu, tak zostáva jediná vec - nárast úverovania obyvateľstva, zadlžovanie. To je to, čo sa dnes stáva fundamentálnym limitom ďalšieho vývoja a všetkých diskusií o raste, pretože nemožno donekonečna brať spotrebu na úver. A keď sa vezme miera zadlženosti obyvateľstva v jednotlivých krajinách, tak väčšina európskych krajín dosahuje hodnoty, ktoré sa pohybujú na 90 až 100 percentách HDP. Dokedy je možné zvyšovať objem zadlženosti obyvateľstva pri stagnujúcich mzdách a okresávaní sociálneho systému? Veď to je najlepšia cesta do pekla.

Neodporúčame teda, aby sme sa nechali ukolísať pomerne priaznivými ekonomickými údajmi v Európe a v Spojených štátoch?

Všimnite si teraz hory analýz, čo sa vyrojili vo väzbe na štvrtú priemyselnú revolúciu, ale aj vo väzbe na rozvoj, ktoré hovoria o tom, že to je dobré. Americká ekonomika rastie, rastie tam zamestnanosť. Európska ekonomika síce rastie dychčivejšie, ale rastie, rastie zamestnanosť, avšak napriek kvantitatívnemu uvoľňovaniu sa nič nedeje, nedochádza k masovému oživeniu, ľudia si neberú úvery. No logicky, keď vám stagnuje mzda, tak si budete brať ďalší úver? Veď to by bola hlúposť. Nikto sa nechce do ničoho púšťať v dôsledku reálnych dôvodov príjmovej polarizácie a toho, na čo upozornil Oxfam, že počet ľudí, ktorí ovládajú drvivú väčšinu bohatstva na planéte, sa stále znižuje. A keď sa zmenšuje, tak tí ľudia nepotrebujú zvyšovať kapacity, len zhodnotiť svoj finančný majetok. A práve preto máte obraz taký, aký je. A mne skutočne pripadá zvláštne, že drvivá väčšina ekonómov si nechce spojiť tieto veci dohromady.

Samozrejme možno to riešiť aj tak, že HDP zvýšite tým, že do neho zahrniete šedú a čiernu ekonomiku, čo urobila ESA 2010, no a máte rast HDP. Dlh zostal obrovský, dokonca sa zvyšuje, ale percento dlhu na HDP sa zmenší, pretože HDP rastie. A naopak pravdepodobne majú pravdu japonskí autori ako profesor Ishikawa a ďalší, ktorí uvažujú o tom, že je potrebné začať rozvíjať novú ekonomickú teóriu zmenšujúcej sa ekonomiky. Pretože keď nebude dostatočná spotreba a nebude nikde na planéte, tak budú prebytočné kapacity a potom sa začne stávať to, čo sa dnes deje, tzv. optimalizácia výrobných kapacít, čo sa rovná zníženiu zamestnanosti a zvýšenie tlaku na zvyšných pracovníkov.

Je reálne, že v horizonte desiatich, dvadsiatich rokov nájde odbyt aspoň ten súčasný objem produkcie, keď je u tzv. miléniovej generácie pozorovateľné, že nechce nič vlastniť, ale len to užívať či zdieľať?

Práve tu je jeden veľmi vážny psychologický moment. Doteraz príslušníci všetkých generácií, hippies a podobne, revoltovali, revoltovali, ale keď sa dostali do stredného veku a začali mať deti, tak sa prispôsobili existujúcemu systému a karavána išla ďalej. Teraz sa však ukazuje, že táto charakteristika novej generácie je trvalým javom. Oni sa nechcú zaviazať majetkom, vlastnením, splácaním úveru na tento majetok - oni si chcú len užívať. Hneď, okamžite. To znamená, na jednej strane sa znižuje tlak na to, aby si vzali druhý, tretí, štvrtý úver a potom splácali všetky úvery, ale na druhej strane, keď nechcú vlastniť, a na to nadväzuje aj zdieľaná ekonomika ako úplne nový fenomén, tak môžeme naozaj veľmi reálne uvažovať o tom, že dôjde k výrazným zmenám v spotrebe. A teraz si predstavte súbeh týchto skutočností, Na jednej strane obrovský pokles potreby práce vedúcej k prepúšťaniu a na to, že ľudí nepotrebujete, a nepotrební ľudia nemôžu mať spotrebu.

Druhý súbeh: Narastá počet chudobných dôchodcov, a ten sa bude do budúcnosti prehlbovať, čo znamená, že pilier domácej spotreby ako v Nemecku, kde spotreba ľudí nad 65 rokov tvorí 48 percent vnútronemeckej spotreby, sa bude zmenšovať, lebo tí chudobní dôchodcovia budú zvažovať každé euro, každý cent.

Tretí súbeh: Mladá generácia, miléniová, tiež nechce vlastniť, nechce sa zaviazať obrovským majetkom, spotrebou a tak ďalej.

A ďalší faktor: štvrtá priemyselná revolúcia, ktorá radikálne zmení výrobné systémy. Ale na druhej strane nezabúdajme, že jedna z hlavných vlastností tých "chytrých tovární" je to, že môžete jedného dňa zastaviť výrobu, druhý deň ju rozbehnúť, tretí deň znovu zastaviť, štvrtý deň zasa rozbehnúť výrobu. To znamená, že faktor času vo väzbe na celkovú realizovanú výrobu začne hrať obrovskú úlohu. Nielen v zmysle toho, ako rýchlo dodáte výrobok, ale ako rýchlo môžete meniť alebo zastavovať výrobnú kapacitu celého systému. A týmto sa opäť nikto nezaoberá. Dnes, keď máte menší problém s odbytom, tak zamestnanca neprepustíte, ale necháte ho doma mesiac, dva za šesťdesiat percent mzdy a čakáte, až sa zvýši dopyt. Toto ale nebude nutné u chytrých tovární, pretože toho robota odstavíte z minúty na minútu. A celý ten proces očakávania obnovenia spotreby bude teda v úplne inej dimenzii. A toto všetko v tých kumulatívnych efektoch bude úplne meniť celý obraz vzťahu produkcie, spotreby, príjmov, bohatstva spoločnosti a tak ďalej.

Priemysel 4.0 vraj bude znamenať koniec fordismu ako systému, vyznačujúceho sa hromadnou produkciou, ktorá bola schopná dať na trh veľký objem štandardných a pomerne lacných výrobkov, aj keď nie vždy najvyššej kvality. Ako by sa mohla presadiť výroba personalizovaných produktov na úkor výroby masových produktov pre milióny zákazníkov?

Doteraz bolo cieľom znížiť cenu výrobku pre zákazníka masovou produkciou, nazvime to ešte primeranou kvalitou, ale vcelku kľúčom bola čo najmasovejšia výroba, ktorá by vydržala určitú dobu. Dnes sme svedkami zaujímavého javu: kvalita výroby klesá, takže čisto "náhodou" výrobok prestane fungovať presne po uplynutí dvoch rokov, čo má záručnú lehotu. To bola jedna z ciest. Ale druhá závažnejšia cesta je systém agregátov a modulárnych prvkov, z ktorých sa skladajú výrobky, ktoré sú odlišné, pretože univerzálnosť sa presunula do roviny jednotlivých komponentov. A teraz si predstavte, že tento robotický systém bude ešte intenzívnejší a ešte rýchlejšie bude kombinovať v nových množstvách kombinácií podobu finálneho výrobku. Ale pretože robotický systém je nastavený aj na iných systémoch ekonomického fungovania, tak už nepotrebujete masovú výrobu s nízkou cenou pre milióny zákazníkov. Vytvárate individuálny výrobok, modulárne poskladaný robotickým systémom pre konkrétneho zákazníka, pričom toto všetko umožní znížiť cenu.

Tým sa zmení jeden z hlavných postulátov ekonómie, že cenu môžete znižovať len pri dostatočnom náraste výroby. V konečnom dôsledku to bude znamenať, že budete mať výrobok presne podľa vašich predstáv, ten automobil bude mať žltú strechu s červenými hviezdičkami, z boku bude mať oranžové pruhy, bude mať také a také svetlá, bude hybridný s týmto a týmto výkonom a tak ďalej . Na špičke tohto vývoja je automobilový priemysel, ktorý prvý prešiel na modulárny systém. Po ňom nasleduje spotrebná elektronika a ďalšie výrobné odvetvia. Ale toto všetko úplne zmení charakter toho výrobku. No a samozrejme ďalšie veci, ktoré sa objavia, je otázka luxusných a tzv. štandardných výrobkov. Luxusné výrobky sa doteraz odlišovali prevedením, cenou a boli čo najrýchlejšie obmieňané. Hlavným parametrom luxusných výrobkov do budúcnosti sa stane dlhodobá užívateľnosť výrobkov a vysoká cena a luxusnosť bude dokladovaná práve tým, že výrobok je tak superkvalitný, že vám bude robiť službu roky a roky. To znamená, že sa zmení aj vlastná produkcia priemerných výrobkov a zmení sa aj produkcia luxusných výrobkov. A čo je najhoršie, toto bude pravdepodobne prebiehať v intervale piatich až desiatich rokov, nie dlhšie.

S tým súvisí skutočnosť, že stále sa zdokonaľujúce technológie sa síce zaslúžili o štvrtú priemyselnú revolúciu, ale zároveň umožňujú čoraz väčšiu kontrolu spoločnosti a jej členov. Dá sa tomu nejako brániť, alebo v mene "pokroku" nám neostáva nič iné ako takú obeť priniesť a nechať sa sledovať, poťažmo aj ovládať?

Po prvé, možno si to dnes niekto neuvedomuje, ale dnes už existuje softvér, ktorý na základe toho, keď platíte kreditnou kartou a platíte určité druhy tovaru, na určitom území, na určitej trase, v určitých obchodoch, s určitou frekvenciou, v určitých cenových hladinách, s čím súvisí aj kvalita, vytvorí pomocou týchto údajov váš psychologický profil ako spotrebiteľa. Na druhej strane viete, že iPhony každých desať sekúnd poskytujú informácie o vašej polohe a vyhodnocovanie týchto systémov umožňuje zistiť, kadiaľ jazdíte do práce, kde sa zdržujete, kam ste si zašiel na večeru, ako ste platil a podobne.

Vzniká teda systém kontroly spoločnosti, aj keď si možno niekto povie - kto by také množstvo informácií spracovával. Problém je v tom, že práve umelá inteligencia umožňuje spracovať aj tieto terabajty informácií. To znamená, že kontrola spoločnosti prestáva byť doménou ľudí, ktorí sedia pri kamerách a kontrolujú pohyb, ktorý kamery zaznamenávajú. Toto všetko sa presúva do sféry umelej inteligencie, ktorá vyhodnocuje majoritné procesy, ich charakter, spôsoby, časovanie, priestorové rozloženie a tak ďalej. A tým vlastne vzniká úplne nová podoba, že kontrolu spoločnosti už nebude uskutočňovať nejaký kontrolujúci človek, mechanizmus, organizácie, ale umelá inteligencia, ktorá dostane presné zadanie, aké procesy, nazvime ich rizikové, by v spoločnosti prebiehať nemali.

Môžete uviesť príklad toho, ako tá nová kontrola spoločnosti môže vyzerať?

Už dnes sú v niektorých amerických mestách sledovacie systémy, ktoré sledujú zhromažďovanie obyvateľov. Keď to zhromaždenie vykáže určité parametre rizikového vývoja, automaticky nasleduje nasadenie policajných jednotiek. Ako by ste nazval takýto spôsob kontroly spoločnosti? Na druhej strane ste možno zachytil diskusiu okolo výrobkov Samsungu, rozumný, múdry televízor, ktorý zapínate hlasom, ale on zase doslova sleduje všetko to, čo sa deje pred obrazovkou a hlási to späť svojmu výrobcovi. To je predsa to isté ako softvér v niektorých počítačových firmách, ktorý bez vášho vedomia niektoré kľúčové dáta posiela výrobcom. To znamená, že už dnes sme vo fáze úplnej kontroly spoločnosti. Len rozdiel je v tom, že jednotlivé systémy zostávali oddelené a kľúčovým prvkom kontroly zostával sledujúci človek, ľudský faktor.

Zvláštnosťou štvrtej priemyselnej revolúcie je to, že už ani kontrola nezostáva vo sfére človeka, ale prenáša sa na umelú inteligenciu a vládnucej elity tak už nepotrebujú ani medzičlánok sprostredkujúci výsledky kontroly spoločnosti. Systémy Big Data naozaj umožňujú spracovávať terabajty informácií o všetkých spôsoboch rokovania a fungovania spoločnosti, jej jednotlivcov i firiem a dokážu ich sledovať až do posledného detailu teritoriálneho rozloženia. Takže keď sa to vezme do dôsledkov, jeden z hlavných fenoménov je to, že aj kontrola prešla z človeka na umelú inteligenciu a robotické systémy. Samozrejme niekto môže byť šťastný z toho, že mu chladnička oznámi, že mlieko v nej je po dobe trvanlivosti, považuje sa to za geniálny výtvor inteligencie, ale nie som si istý, či tí, ktorí to oslavujú, si uvedomujú, k čomu to povedie.

Tak, ako to hovoríte, to znie celkom aj zlovestne. Máme v tomto ohľade vidieť budúcnosť v čiernych farbách?

Zatiaľ vždy, bohužiaľ, sa v histórii akákoľvek technika obrátila proti človeku. A moja obava spočíva v tom, že tieto sledovacie, kontrolné logistické systémy k tomu povedú. A vezmite si poslednú otázku, ktorá je mojou obľúbenou. Keď vytvoríte umelú inteligenciu, ktorá má odľahčiť človeku od opakujúcich sa činností tak, aby sa mohol venovať tvorivej práci - odmyslím od toho, koľko ľudí je schopných takejto práce, tak vzniká zásadná otázka. Keď umelá inteligencia prevezme väčšinu funkcií riadenia spoločnosti a my sme ju naladili logicky a v prospech človeka, tak prvé, čo umelá inteligencia urobí, že začne porovnávať logiku spoločnosti a logiku ekonomiky. Keď si urobíte analýzu logiky spoločnosti a ekonomiky, tak dospejete k záveru, že ako spoločnosť, tak aj ekonomika, je v podstate nelogická, uskutočňuje sa nelogickým spôsobom, jedná nelogicky, ciele sú nelogické. A tá umelá inteligencia nebude chcieť ovládnuť človeka, vzbúriť sa ako terminátor a podobne, ale bude len chcieť dať logiku ľudskej spoločnosti, jej rokovaniu, jej systémom, jej službám a tak ďalej.

Čo taká situácia ľudstvu prinesie?

Akonáhle k tomu dôjde, tak potom nastane kľúčová konfrontácia schopností človeka kreatívne myslieť, logicky myslieť a toho, čo umelá inteligencia pri kontrole spoločnosti zistí. A ste si naozaj istý, že deväťdesiat päť percent spoločnosti je nastavené na kreatívne, inteligentné, logické myslenie, chápanie súvislostí, architektúru vzťahov a všetkých ostatných skutočností? Alebo platí to, čo zistili výskumy sociológov, politológov, etológov a ďalších, že tvorivo a nezávisle je schopných myslieť štyri, päť percent ľudí. Pätnásť percent je schopných rozvíjať tieto myšlienky tej skupiny. A tí zostávajúci sa vezú a základom civilizácie je skutočnosť, že väčšina ľudí používa výsledky technickej revolúcie bez toho, aby im rozumela, len ich používa. V takom prípade potom charakter spoločnosti, kreatívnosť myslenie jednotlivcov, kontrolovaný systém spoločnosti a technické zázemie, ktoré toto všetko dovoľuje, je práve tá kľúčová kvalitatívna zmena, ktorú ja nazývam piaty civilizačný zlom. A keď toto sa môže diať na celej planéte, tak máte odpoveď, že ide o planetárny proces.

Ale dá sa vôbec očakávať, že vývoj bude všade vo svete úplne rovnaký?

Doteraz všetky úvahy o budúcnosti vychádzali z toho, ako keby spoločnosť bola homogénna. Všetci jedia popcorn, majú doma tablet, komunikujú cez net a všetci sú rovnakí. Ale uvedomme si, že dokonca väčšina ľudí na planéte nehovorí ani anglicky, to maximálne jedna miliarda, že väčšina ľudí funguje v iných historicko-kultúrnych zázemiach.

A keby som chcel uvažovať o výskume, tak sú to dve zásadné veci. Akým spôsobom kreatívne zmení priemyselná revolúcia spôsob jednania a uvažovania ľudí a ako je vlastne heterogenizovaná spoločnosť na planéte, keď vezmeme do úvahy civilizačné modely, európsky i americký, pretože ani tie nie sú rovnaké, ázijský, juhoamerický, arabský a ďalšie. A uvedomme si, že toto sú modely, ktoré majú za sebou stovky a tisíce rokov histórie. Amerika tvrdí, že jej výhodou je to, že jej história siaha dvestopäťdesiat rokov späť, nemajú historické zázemie. Ale všetky ostatné oblasti majú svoje tisícročné historické zázemie.

A keď sa vrátime k Európskej únii a spojíme to so štvrtou priemyselnou revolúciou, tak hlavný problém Európy je v tom, že my sme predbehli v integrácii a v ostatných veciach jednu zásadnú skutočnosť - obrovskú mieru historickej heterogenity Európy. A z Nemcov neurobíte Európana, rovnako tak zo Španiela. Každý má svoje historické korene a historické zázemie. A práve to zázemie by bolo možné využiť vo väzbe na umelú inteligenciu a robotické systémy, že práve tú zvláštnosť každého civilizačného okruhu, každého národného modelu môžete kombinovať s technickým zázemím. A to by mohlo vytvoriť úplne iný obraz sveta. Ale samozrejme otázka je, či to chcú elity, či to chcú nadnárodné korporácie, ktoré majú obrovský vplyv a jediné dnes využívajú všetky dôsledky štvrtej priemyselnej revolúcie, a či je na to pripravené obyvateľstvo na planéte. Nie som si istý, že odpovede na tieto otázky znejú áno.

Aké sú v procese štvrtej priemyselnej revolúcie role vlád, ako by do neho česká alebo slovenská vláda mohli vstupovať, alebo ani nie je šanca exekutívy do neho zasahovať?

Odpoveď je taká. Čo vám garantuje štát? Garantuje vám bezpečnosť, zdravie, vzdelanie a stále sa tvárime, že v Európe i zamestnanosť. Keď garantuje tieto štyri východiská a všetky sa radikálne zmenia štvrtou priemyselnou revolúciou, tak si ľudia začnú klásť otázku, na čo im štát je, keď ich neochráni pred ťaživými dôsledkami týchto štyroch zmien. V takom prípade by celkom logicky štát mohol vstupovať do tohto procesu. Samozrejme štvrtú priemyselnú revolúciu realizujú predovšetkým obrovské nadnárodné koncerny, ako je Volkswagen, Siemens a tak ďalej. Na ne sú i vlády krátke. Ale je tu jedna zo zásadných oblastí, ktorú by bolo možné použiť a je aj v kompetencii vlád a samospráv, systémy Smart - Smart Cities, Smart Transport, Smart Education a tak ďalej. Inteligentné mestá by mohla radikálne zmeniť tlak na energiu, dopravu, emisie, zdravotníctvo i vzdelávanie a samozrejme vzdelávanie patrí medzi fundamentálne. A tu je nezastupiteľná úloha vlády. Ale vychováva vzdelávací systém ľudí ku kreativite, netradičnému mysleniu, chápania architektúry súvislostí, k práci s informáciami, alebo z nich skôr vytvára opakujúce papagáje, ktorí len opakujú len tzv. pravdy a dogmy?

Na druhej strane systém inteligentného zdravotníctva znamená systém predchádzaniu chorobám a znamená tiež zvláštne skutočnosti, ktoré by mohol stimulovať štát. Predstavte si, že vďaka tomu, že dnes hnojíme umelými hnojivami, v zelenine, v obilí, vo všetkom, radikálne klesol počet minerálnych látok, ktoré pôvodne boli podmienkou fungovania nášho imunitného systému. Šľachtenie ovocia viedlo k obrovským jablkám, hruškám či broskyniam, k odolným ovociam, ale znížilo stav stopových prvkov na desať percent pôvodnej úrovne. Ale bez stopových prvkov náš systém nie je schopný identifikovať onkologické bunky aj iné ochorenia. Preto sa nemožno čudovať, že onkológovia do budúcnosti odhaľujú nárast onkologických ochorení o 60 až 70 percent. Otázka znie: nezmeníme štruktúru poľnohospodárstva z hľadiska poľnohospodárskej a potravinárskej výroby tak, aby sme predchádzali ochoreniam, doplnené o skríningové programy vďaka novým technológiám, predchádzajúcim samotnému ochoreniu, čím významne znížite náklady na celý systém zdravotnej starostlivosti a každému občanovi zaistíte kvalitný život bez choroby, ale aj kvalitný život v čase choroby.

A tu by mala nastúpiť úloha štátu?

Toto nebude zabezpečovať žiadny výrobca, žiadna súkromná Penta ani nikto iný - to je vec, ktorá by mala jednoznačne patriť medzi funkcie štátu. Štát by mal na tomto základe formovať centrá, odborníkov, smerovať tam financie a mohol by tým získať vďaku občanov za to, že platia dane a za to dostanú superkvalitné služby v oblasti zdravotníctva aj inde.

Predstavte si inteligentné mesto, v ktorom obsluhu dopravy v aglomerácii obstarávajú auta bez vodičov. Žiadne havárie, žiadne straty, žiadne riziko, keď sa potrebujete presunúť z bodu A do bodu B rýchlo, optimálne a bezpečne. Zase podpora tohto systému dopravných štruktúr je priamou záležitosťou štátu. Spojenie medzi aglomeráciami rýchlostnými železnicami umožňujúcimi pohodlné a rýchle presunutie, aj ďalšia veľká oblasť infraštruktúrnych projektov, by mali byť kľúčovou úlohou štátu. A takto sa dostávame k tomu, čo by štát mal robiť v tejto fáze, a to je to, čomu ja hovorím inteligentná infraštruktúra spoločnosti tak, aby ekonomika vytvárala predpoklady pre kvalitný a plný život každého člena spoločnosti, ale zároveň aby spoločnosť optimalizovala fungovanie všetkých dopravných a výrobných systémov, čo patrí do pôsobnosti štátu a municipalít.

Na to by sa dalo nadviazať ďalšou otázkou, ako bude pôsobiť štvrtá priemyselná revolúcia na tzv. premiestnenie a návrat k lokálnemu vývoju. Ale to už by bola ďalšia sústava zložitých otázok.

zdroj: parlamentnilisty.cz

Zdieľaj tento článok

Páči sa Vám Pán Občan?


Chceme MIER, pridaj sa >

Čo si o tom myslíte? komentujte :)