Primátora hlavného mesta Iva Nesrovnala vypískali

thumbnail

Oslobodenie spojil s rokom 1968.

Na konci marca sa v kultúrnych priestoroch neďaleko bratislavského letiska odohralo slávnostné otvorenie Európskeho fondu slovanskej písomnosti a kultúry, ktorý zastrešuje nadácia Ruský svet. V bratislavských priestoroch nadácie už predtým otvorili výstavu výtvarných diel s názvom Od Volgy k Dunaju. Na otvorení fondu sa zúčastnili predstavitelia diplomatickej aj kultúrnej scény zo Slovenska i zo zahraničia. V médiách o tom nebola ani len zmienka, veď ani nemohla byť, keďže nikto z pozvaných novinárov tzv. korporátnych médií sa na podujatie prísť a niečo o tom aj zverejniť vôbec neunúval. Záujem o ruskú a slovanskú kultúru korporátne médiá akosi nepestujú.

Mnohí zo zúčastnených sa opäť stretli o pár dní pri pamätníku, ktorý sa týči nad Bratislavou. V pondelok štvrtého apríla na Slavíne organizovalo pietnu slávnosť ruské veľvyslanectvo, potom sa pridala aj celá vláda SR. Za Maticu slovenskú položili veniec predseda Marián Tkáč a za matičný Odbor slovanskej vzájomnosti Karol Géci.

Zmena scény – ešte stále prebiehalo výročie oslobodenia Bratislavy v pondelok štvrtého apríla. V centre hlavného mesta pri pamätníku pred Redutou počas kladenia vencov osloboditeľom ďalej prebiehali boje. Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal padlým bojovníkom vari aj akosi nebadane poďakoval, vzápätí však zmenil tému a všetkým prítomným dosť nezmyselne a bez súvislosti so štvrtým aprílom 1945 začal pripomínať august 1968. Vyslúžil si piskot. Členovia Zväzu protifašistických bojovníkov mu zas vytmavili, že zrušil bezplatné cestovanie deťom povstalcov. No vojenská dychová hudba hrala krásne. Známa televízna moderátorka prečítala v rámci programu báseň, držala sa hrdinsky, neprezradila, od koho je. Až jednej zvedavej a neodbytnej panej to nakoniec bokom bez mučenia pošepla. Keď neuviedla autora poézie, načo by spomínala prekladateľa. Najväčší obdiv patril vojakom, ktorí vedeli priradiť veniec k vlajočke so štátnou príslušnosťou alebo so symbolom zahraničného mesta, odkiaľ poslali veniec pre padlých osloboditeľov, aby ho potom kompetentní položili na miesto. Vencov bolo vyše päťdesiat.

Dialóg dvoch Bratislavčanov v čase pietnej spomienky znel takto: „A čo sa tu robí, prečo je tu toľko kvetov?“ pýtal sa jeden. „Veď je štvrtý apríl, oslobodenie Bratislavy, čo neviete? Všetci sa bijú do pŕs, že sú Bratislavčania, ale nevedia, kedy bolo mesto oslobodené,“ odpovedal druhý. „No, tak to som nevedel,“ čudoval sa prvý. „Tak potom načo ste tu?!“ tiež sa čudoval ten druhý. Takých, čo nevedeli, o čom ten deň je a načo sú tam, bolo zjavne viac. Ani pán primátor Ivo Nesrovnal zrejme nevedel, načo je tam..

zdroj: snn.sk

Zdieľaj tento článok

Páči sa Vám Pán Občan?


Chceme MIER, pridaj sa >

Čo si o tom myslíte? komentujte :)