O káve a vykradnutých eurofondoch

thumbnail

Európski úradníci nie sú dobrí v zábavnej literatúre. V sociálno-kritickom písaní sa im darí lepšie. Aj preto, lebo k takému žánru majú viac inšpirácie priamo zo života. Najnovšia protikorupčná správa Európskej komisie ukazuje, že korupcia je poriadne zažratá v životoch Európanov. Slovákom sa v tejto disciplíne (alebo skôr v nedisciplíne) výnimočne darí.

Príčina frustrácie a znechutenia

90 percent občanov Slovenska je presvedčených, že v krajine je korupcia rozšírená. Už tradične sme pesimisti. Ani v ostatných európskych krajinách to však nie je extra veselé. Celoeurópsky priemerný podiel tých, ktorí registrujú vplyv korupcie na osobný i verejný život, je 76 percent. Korupcia v členských štátoch Európskej únie znamená pre európske hospodárstvo náklady vo výške približne 120 miliárd eur ročne. Správa komisie sa v časti venovanej Slovensku dotýka starých známych tém: nezávislosti súdnictva, narábaniu s peniazmi z eurofondov a financovaniu politických strán.

Je zrejmé, že rozšírenosť korupcie prispieva k silnému pocitu frustrácie. V ľuďoch silnie presvedčenie (alebo sa v nich už dávno usadilo ako neprekonateľný tieň), že predpokladmi úspechu nie sú šikovnosť, vzdelanie a odvaha, ale kontakty, pochybne zarobené peniaze a drzosť. Len s týmito „zbraňami“ je možné dosiahnuť vyliečenie, prácu, podnikateľský úspech, štátnu zákazku alebo bývanie.

Napísané pravidlá (podobne ako správy Európskej komisie) sú zbytočné. Oveľa viac platia nepísané formy získavania vplyvu a konexií. Úradné postupy sú iba pre blbcov a idealistov (to sú vlastne tí istí), ktorým sa prieči žobrať o milosť a ešte za to i platiť. V takejto situácii je čestným nemožné „prečítať“ život – sú odkázaní na znechutenie a nádej, že s trochou šťastia v takejto džungli prežijú.

Okrem tohto pomerne čierneho pohľadu na fungovanie vecí bude prospešné uvažovať aj trochu realisticky. Je možné, že korupcia v skutočnosti nerastie. Viac sa však o nej hovorí, píše a polemizuje. Či sa to aktérom hry páči alebo nie, musia sa k nej vyjadrovať v spoločenských a politických debatách. Aspoň formálne sa tvária, že prijímajú opatrenia na jej potlačenie. Skorumpovaný policajt, úradník alebo lekár má šancu získať prvé miesto v úvode televízneho spravodajstva.

Toto všetko podmieňuje pocity občanov. Nie, že by sa korupcia v ich životoch objavovala častejšie. Len ju jednoducho cítia ako aktuálny problém, a tak sa pri prieskumoch hlásia k názoru, že korupcia je rozšírená. Zvýšená citlivosť v tomto prípade neuškodí. Citliví sú žiaľ predovšetkým tí, ktorí sú odpílení od možností. Ostatní, ktorí z korupcie profitujú, ju tiež verejne kritizujú, lebo sa to patrí a je to trendové. Po povinnom odsúdení utekajú späť k svojim kontaktom a kanálom, po ktorých sa pohybujú peniaze z eurofondov a rozhodnutia v ich prospech.

V protikorupčnom ťažení sa zabúda na detaily a potrebné rozlíšenia. Pozornosť za kvalitne vykonanú službu zostáva našou „kultúrnou tradíciou“. Nejde však o úplatky. Služba by bola poskytnutá v každom prípade - čokolády, kávy a fľašky nasledujú až po. Tento druh neformálnych vzťahov možno nie je najideálnejší, ale môže byť chápaný aj ako alternatíva k prísne formálnej spoločnosti, v ktorej sa žije síce kvalitne, slušne, ale iba s naučenými úsmevmi, bez emócie a srdečnosti.

Takáto „korupcia“ je výborná na postihovanie. Je pohodlnejšie čapnúť raz za mesiac úradníka s balením kávy ako naháňať veľké zvery kvôli eurofondom. Preto tá prísnosť – vyrobíme si umelý problém (všimneme si všimné) a na jeho potlačení získame body. Správcovia eurofondových tokov z únie sa musia od smiechu chytať za brucho.

Vedeli ste, že: Súdom na Slovensku verí len každý štvrtý Slovák. V EÚ sú na tom horšie už len Slovinci.

Zdieľaj tento článok

Páči sa Vám Pán Občan?


Chceme MIER, pridaj sa >

Čo si o tom myslíte? komentujte :)