Nikomu to však nehovorte, lebo niektorí naši generáli by sa asi naštvali a možno by prišli o nejakú pozornosť...

thumbnail

"Zachovajte transparentnosť a nikomu nič neukazujte"

Výrobca slovenskej pištole hovorí, že preňho je osobnou zbraňou jeho vlastný model, Vraj keby nebol naozaj dobrý tak radšej nosí niečo iné. Túto pištoľ používajú aj naši reprezentanti v praktickej streľbe. Patentový úrad v Banskej Bystrici je iba päťdesiat metrov od rodičovského bytu otca slovenskej pištole Grand Power K100 Jaroslava Kuracinu. K patentu nemal ďaleko, ale draho... Mať zaregistrovanú vlastnú pištoľ, stojí státisíce. "Minulý týždeň mi prišla patentová listina z USA za stopäťdesiattisíc korún. Ruská stála približne toľko. Najhoršie to bude v Európskej únii. V patentoch nie je jednotná. Treba platiť v každej krajine..."

Jaroslav Kuracina je vlastníkom výkresov a majiteľom konštrukčnej a obchodnej firmy. Výrobu slovenskej pištole zabezpečuje KOPS Detva. V niekdajšej hale odborného učilišťa vyrábajú aj moderné detvianske zbrane. "Keby som chcel rozbehnúť výrobu úplne sám, na kompletnú technológiu by som potreboval viac než šesťdesiat miliónov korún," hovorí otec slovenskej pištole. "Ja mám výkresy a podľa nich mi niekto iný vyrába. To je cesta moderného obchodu. Nebola však jednoduchá. Na Slovensku máme veľa fabrík s minulosťou, ktoré nie sú schopné pružne reagovať a kvalitne vyrábať. Len v Detve sa mi podarilo nájsť tradíciu a zručnosť na jednom mieste."

BUĎTE TICHO!

Power K100 si vymyslel bývalý vojak z povolania Jaroslav Kuracina, rodák z Oravy, ktorý žije od siedmich rokov v Banskej Bystrici. Zbraň má úspech. Odborné časopisy zatiaľ na ňu nenapísali ani jedno krivé slovo. Česi píšu o slovenskom zázraku, Rusi sa tešia, akí sú bratia Slovania šikovní, a Nemci uznanlivo prikyvujú. Nikomu to však nehovorte, lebo niektorí naši generáli by sa asi naštvali a možno by prišli o nejakú pozornosť...

"Zbrane ma bavili odmala. Priviedol ma k nim dedo, ktorý bol za druhej svetovej vojny partizánom. Podľa dnešných meradiel to bol čistokrvný terorista..." smeje sa Jaroslav Kuracina. Niečo na tom bude: Veď partizáni boli pre Nemcov banditi, potom velebení hrdinovia, ktorým neskôr išli mocní nevďačníci doslova po krku. Potom sa opäť stali čítankovými hrdinami. V dnešnom svete však veľkým vodcom takéto jednotky opäť nevoňajú... Svoju prvú vlastnú zbraň si Jaro nakreslil ako pubertálny chlapec. To boli jeho začiatky. Možno keby v tom čase nebol taký zručný, tak dnes v Detve nemajú zaujímavú výrobu. "Na zbraniach ma nebavilo to, že strieľajú, robia hluk a diery. Mal som úplne iný problém: Zaujímalo ma, ako fungujú. Čo sa stane, keď stlačím spúšť? Od štrnástich rokov som športovo strieľal. Dedo bol v tom čase predsedom okresnej organizácie armádneho športového zväzu." Pištoľky si kreslil vždy, aj ako dozorný útvaru v službe. Pre jeho nadanie mu kolegovia vojaci hovorili Picasso. Prvý vážny návrh K100 vznikal na papieri v roku 1994. Všetci ho však brali ako žart "Istému nadriadenému som vtedy povedal: Počkajte, náčelník, o pár rokov s tým pôjdete strieľať. Odpovedal, že to skôr bude v pekle mrznúť. Neviem, či už videli v pekle ľad," smeje sa Jaroslav Kuracina. "Náčelník teraz robí informátora v jednom podniku v Banskej Bystrici. Bol som ho pozrieť a ukázať mu, čo som si to vtedy kreslil. Povedal iba: No, pekne... Blahoželám!"

NAOZAJ ČUŠTE!

Netešte sa zbytočne. Naša armáda ani polícia zatiaľ nad vyzbrojením slovenskými pištoľami neuvažuje. U nás je to inak ako napríklad v Maďarsku, kde štát uprednostňuje výrobky z vlastnej krajiny. Pri prezbrojovaní kúpili zbrane domáceho výrobcu, aj keď životnosťou zaostávajú za konkurenciou. Rovnako postupujú aj Poliaci. Licenčná výroba, ale na poľskom území. Aj Česi nakoniec uprednostnili vlastný produkt. "Prvú oficiálnu ponuku som poslal armáde roku 2003. Vôbec na ňu nereagovali. Keď som sa ozval o rok neskôr, odpovedali mi, že už je neskoro a aby som v záujme zachovania transparentnosti nezverejňoval nič o svojej zbrani. Tomu som vôbec nerozumel," spomína Kuracina. "Dúfam, že na mňa teraz nepošlú prepadové komando žilinských výsadkárov..." Naozaj radšej čušte, lebo by mohlo byť zle. Ktovie, kto má províziu za to, že v tendri nakoniec uspel rakúsky výrobca. Aj keď cena jeho zbrane je na pulte 21-až 23-tisíc a porovnateľný výrobok z Detvy stojí 16- až 17-tisíc korún. A peniaze mohli zostať doma... "Ká stovku" si chodia v službe ozbrojení muži kupovať ako svoju súkromnú zbraň. To poteší. A prečo vlastne názov K100? "Lebo sa volám Kuracina a vážim sto kilogramov," odpovedal s úsmevom konštruktér.

zdroj: afinabul.blog.cz

Zdieľaj tento článok

Páči sa Vám Pán Občan?


Chceme MIER, pridaj sa >

Čo si o tom myslíte? komentujte :)