Nepremeškajte 30. január 2015, inak hrozí, že budete musieť ísť zabíjať ľudí do vojny.

thumbnail

POŠLITE VŠETKÝM RODINNÝM PRÍSLUŠNÍKOM A ZNÁMYM.

Do konca januára 2015 odporúčame všetkým mužom, na ktorých sa vzťahuje povolávací rozkaz písomne odoprieť výkon mimoriadnej služby v zmysle nižšie uvedeného zákona. Podľa premiéra Fica totiž na 70% hrozí vojnový konflikt veľkých rozmerov!

Ako sa vyhnúť rozkazu ísť zabíjať ľudí, ak by bola vyhlásená vojna a úrady by začali vydávať povolávacie rozkazy ?

Pošlite na Okresný úrad vyhlásenie o Odoprení výkonu mimoriadnej služby!


Vyhlásenie vyplňte a poštou doporučene zašlite na príslušný okresný úrad vo vašom kraji. Vyhlásenia zasielajte na tieto príslušné úrady:


Doklad o odoslaní vyhlásenia si starostlivo odložte.

Zákonným dôvodom odopretia výkonu mimoriadnej služby je skutočnosť, že nedokážete násilne zabiť človeka za žiadnych podmienok, čo by bolo v prípade vojny alebo vojnového stavu pri výkone mimoriadnej služby nevyhnutné.

Branná povinnosť, mimoriadna vojenská služba a alternatívna služba

V časti slovenskej verejnosti sa po zrušení základnej vojenskej služby v Slovenskej republike zakorenila nesprávna predstava, že zároveň došlo aj k zrušeniu brannej povinnosti. Branná povinnosť je však stále (ako jedna z mála vo vzťahu k fyzickým osobám) ustanovená v Ústave Slovenskej republiky a podrobne ju upravuje zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti v znení neskorších predpisov. Oproti minulosti je však obsah brannej povinnosti iný. Nezahŕňa plošnú povinnosť výkonu vojenskej služby v čase bezpečnosti. Jej obsahom je povinnosť podrobiť sa odvodu (ktorý sa však vykonáva iba v čase vojny alebo vojnového stavu) a povinnosť vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu (mimoriadna a alternatívna služba sa môžu vykonávať nielen v čase vojny a vojnového stavu, ale aj v čase výnimočného stavu alebo núdzového stavu, rozdiel je však v tom, že v čase výnimočného stavu alebo núdzového stavu mimoriadnu službu vykonávajú len profesionálni vojaci a vojaci v zálohe, zatiaľ čo v čase vojny a vojnového stavu na výkon mimoriadnej služby možno povolať aj ostatných občanov registrovaných v národnom registri osôb, ktorým vznikla branná povinnosť) (1).

Dnešní stredoškoláci už nepoznajú pocity, ktoré zažívali ich vrstovníci pred desiatimi či dvadsiatimi rokmi v očakávaní odvodového konania. Súčasná právna úprava však môže v prípade, že by došlo k vypovedaniu vojny alebo vyhláseniu vojnového stavu, priniesť každému, kto nie je príliš naklonený predstave výkonu vojenskej služby, jedno nemilé prekvapenie.

Vznik brannej povinnosti

Branná povinnosť vzniká zo zákona osobám, ktoré sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky, majú mužské pohlavie a trvalý pobyt na našom území. Osoby, ktoré nespĺňajú tieto predpoklady (cudzinci, štátni občania SR s pobytom mimo územia SR a ženy), môžu brannú povinnosť dobrovoľne prevziať. O dobrovoľnom prevzatí brannej povinnosti musí rozhodnúť príslušný štátny orgán, ktorým podľa zákona je v prípade cudzincov a štátnych občanov SR bez trvalého pobytu na Slovensku prezident republiky (u týchto osôb je v prípade služby v našich ozbrojených silách vyššie riziko ohrozenia záujmu na zabezpečení bezpečnosti štátu) a v prípade štátnych občianok SR s trvalým pobytom na území SR príslušný obvodný úrad v sídle kraja (do konca roku 2012 boli v takýchto prípadoch vecne príslušné územné vojenské správy, ktoré však s účinnosťou od 1. januára 2013 boli rámci reformy miestnej štátnej správy v Slovenskej republike zrušené a ich pôsobnosť prešla na obvodné úrady v sídle kraja).

Podľa § 6 ods. 6 zákona o brannej povinnosti žiadosť o dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti má obsahovať:
a) meno, aj predchádzajúce meno,
b) priezvisko, aj predchádzajúce priezvisko,
c) rodné číslo,
d) dátum a miesto narodenia,
e) adresu trvalého pobytu,
f) štátnu príslušnosť,
g) dôvod dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti.

Predpokladom pre vznik brannej povinnosti je aj dosiahnutie zákonom ustanoveného veku. Podľa zákona o brannej povinnosti branná povinnosť vzniká občanovi SR mužského pohlavia s trvalým pobytom na území SR prvým dňom kalendárneho roku, v ktorom dovŕšil devätnásty rok veku. Tento predpoklad vzniku brannej povinnosti musí byť v každom prípade splnený a osoba, ktorá ho nespĺňa, nemôže brannú povinnosť prevziať ani dobrovoľne.

Vznik brannej povinnosti sa neviaže na zdravotnú spôsobilosť osoby. Otázky zdravotnej spôsobilosti pre výkon mimoriadnej služby a alternatívnej služby sú predmetom posúdenia v rámci odvodu a v rámci prieskumu zdravotnej spôsobilosti. Zdravotná nespôsobilosť tak môže byť výlučne dôvodom zániku brannej povinnosti (či už v dôsledku rozhodnutia v rámci odvodu alebo v rámci prieskumu zdravotnej spôsobilosti, alebo v dôsledku uznania za občana s ťažkým zdravotným postihnutím), nie dôvodom, pre ktorý by branná povinnosť ani nevznikla.

Odopretie výkonu mimoriadnej služby

Muži, ktoré by nechceli z dôvodov vnútornej výhrady založenej na svedomí alebo náboženskom presvedčení v prípade vojny alebo vojnového stavu vykonávať mimoriadnu službu, by sa nemali spoliehať na to, že pri odvode nebudú odvedení kvôli prípadnej zdravotnej nespôsobilosti na výkon mimoriadnej služby, s tým, že ak budú predsa odvedení, odoprú výkon mimoriadnej služby. Podľa platnej a účinnej právnej úpravy sa odvody uskutočňujú len v čase vojny a vojnového stavu. Odoprieť výkon mimoriadnej služby však možno iba v čase bezpečnosti. Ak je registrovaný občan v rámci odvodu posúdený ako spôsobilý na výkon mimoriadnej služby a je odvedený, nemá už možnosť legálne sa jej výkonu vyhnúť(2) (odoprieť jej výkon po odvode – ako to bolo bežné v minulosti – už nemôže, lebo to je možné len v stave bezpečnosti a odvody sa v čase bezpečnosti neuskutočňujú; proti rozhodnutiu, ktorým bol občan odvedený, sa podľa zákona nemôže ani odvolať a toto rozhodnutie nie je preskúmateľné ani súdom). Keďže, ako som už spomínal, odvody sa uskutočňujú len v čase vojny a vojnového stavu, možno s trochou preháňania povedať, že takáto osoba môže ísť spred odvodovej komisie rovno na cvičisko.

Ako odoprieť výkon mimoriadnej služby?

Výkon mimoriadnej služby možno odoprieť písomným vyhlásením adresovaným obvodnému úradu v sídle kraja. Toto vyhlásenie však nemožno spraviť kedykoľvek, ale iba
- v priebehu roku, v ktorom osobe vznikla branná povinnosť,
- v ďalších rokoch v priebehu mesiaca január, a to až do zániku brannej povinnosti.

Ako už bolo spomenuté, vyhlásenie možno spraviť len v čase bezpečnosti, inak sa naň neprihliada. Vyhlásenie možno vziať späť, ak však občan vezme vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby späť, nemôže ho už opätovne urobiť.

Aké činnosti možno vykonávať v rámci alternatívnej služby?

Vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby nezbavuje osobu, ktorá ho urobila, povinnosti absolvovať odvod. Ak by však takáto osoba bola odvedená, nemusela by vykonať mimoriadnu službu, ale miesto nej by vykonala alternatívnu službu (alternatívna služba je obdobou niekdajšej civilnej služby, na rozdiel od ktorej sa však nevykonáva v stave bezpečnosti).

Alternatívnu službu upravuje zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov. Podľa tohto zákona evidovaného občana (legislatívna skratka pre registrovaného občana alebo vojaka v zálohe), ktorý podal vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby, by v prípade vojny alebo vojnového stavu obvodný úrad v sídle kraja povolal na výkon alternatívnej služby k zamestnávateľovi, ktorý plní úlohy v oblasti
a) zabezpečenia obrany štátu, poskytovania pomoci alebo vykonávania záchranných prác pri haváriách, živelných pohromách alebo iných mimoriadnych udalostiach, ak je ohrozený život a zdravie fyzických osôb a majetok právnických osôb alebo fyzických osôb,
b) poskytovania zdravotnej starostlivosti,
c) poskytovania sociálnej pomoci,
d) civilnej ochrany obyvateľstva,
e) opatrení hospodárskej mobilizácie,
f) poskytovania služieb zabezpečujúcich činnosť ozbrojených síl Slovenskej republiky.

Trvalý pobyt v SR a branná povinnosť

Spomedzi právnych skutočností, v dôsledku nastúpenia ktorých branná povinnosť zo zákona zaniká, by som v závere článku rád venoval pozornosť skončeniu trvalého pobytu na území Slovenskej republiky. Práve tu možno vidieť priestor pre registrovaných občanov snažiacich sa vyhnúť v prípade vojny či vojnového stavu výkonu mimoriadnej služby. Je určite prijateľnejšie a jednoduchšie ohlásiť skončenie trvalého pobytu na území SR, ako snažiť sa dosiahnuť prepustenie zo štátneho zväzku alebo dokonca poškodzovať vlastné zdravie, a tak dosiahnuť zdravotnú nespôsobilosť (pochopiteľne, takéto konanie je však trestné, ide o trestný čin marenia spôsobilosti na službu). Náš právny poriadok pri ohlasovaní začiatku a skončenia trvalého pobytu ustanovuje výlučne evidenčný režim. Ohlasovne neskúmajú a ani nemajú možnosť skúmať, či v prípade, ak občan ohlási skončenie trvalého pobytu, skutočne trvalý pobyt v obci na území Slovenskej republiky aj ukončil. Nemožno teda vylúčiť špekulatívne ohlasovanie skončenia trvalého pobytu v úmysle vyhnúť sa plneniu brannej povinnosti (teda odvodu i výkonu mimoriadnej či alternatívnej služby).

Niet pochýb, že z hľadiska záujmov na zabezpečení obrany štátu by právna úprava, ktorá by bez problémov umožňovala registrovaným občanom vyhnúť sa plneniu brannej povinnosti jednoduchým odhlásením sa z trvalého pobytu na území SR, bola bezpečnostným rizikom. Určitú ochranu verejného záujmu v tomto prípade predstavuje ustanovenie skutkovej podstaty podľa § 381 Trestného zákona (trestný čin obchádzanie brannej povinnosti). Podľa citovaného ustanovenia kto sa dopustí machinácií v úmysle dosiahnuť úľavy v plnení brannej povinnosti, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Kto sa dopustí machinácií v úmysle sám sa celkom alebo sčasti vyhnúť plneniu brannej povinnosti, alebo inému celkom alebo sčasti umožniť vyhnúť sa plneniu brannej povinnosti, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky. Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha uvedený čin za krízovej situácie.

Špekulatívne formálne ukončenie trvalého pobytu na území SR bez skutočného vysťahovania zo štátneho územia by túto skutkovú podstatu nepochybne naplnilo. Napriek tomu je však otázkou, či je ustanovením skutkovej podstaty tohto trestného činu záujem na zabezpečení obrany štátu chránený v dostatočnej miere.

Zoznam použitých prameňov práva

1. Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov
2. ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších ústavných zákonov
3. zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti v znení neskorších predpisov
4. zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov
5. zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
6. zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov

Mgr. Ján Škrobák, PhD.
Autor je šéfredaktorom časopisu Projustice a odborným asistentom na Univerzite Komenského v Bratislave, Právnickej fakulte, Katedre správneho a environmentálneho práva

(1) Tieto otázky upravuje ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších ústavných zákonov.
(2) Odhliadnuc od:
1. zákonom o brannej povinnosti ustanovených dôvodov, ktoré zákon aprobuje ako dôvody, ktoré občanovi bránia dostaviť sa na výkon mimoriadnej služby. Týmito dôvodmi sú:
a) dočasná pracovná neschopnosť, pri ktorej zdravotný stav alebo liečebný režim podľa písomného vyjadrenia ošetrujúceho lekára neumožňuje občanovi dostaviť sa na výkon mimoriadnej služby,
b) okolnosti, z ktorých vyplýva, že sa stal jediným živiteľom aspoň jedného rodinného príslušníka odkázaného na neho výživou, ktorého nemožno zabezpečiť dávkami sociálnej pomoci,
c) okolnosť, že občana postihli následky mimoriadnej udalosti, ktoré podstatne ovplyvnia život jeho rodiny,
d) okolnosť, že občan sa pripravuje na budúce povolanie alebo študuje na vysokej škole počas vyhlásenia výnimočného stavu alebo núdzového stavu,
e) okolnosť, že občan bol vzatý do väzby alebo má nastúpiť na výkon trestu odňatia slobody;
2. zákonom o brannej povinnosti ustanovených prípadov oslobodenia od mimoriadnej služby (§ 17 zákona), pričom ide o oslobodenie z dôvodu výkonu rôznych činností vo verejnom záujme (výkon funkcií verejných funkcionárov, plnenie úloh v rámci služobných pomerov príslušníkov verejných zborov a pod.).

Zdroj: projustice.sk

Odporúčame tiež pozrieť: JUDr. Imrich Hraška


ZÁKON č.569/2005 Z.z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu

569 ZÁKON z 8. novembra 2005
o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

§ 1
Predmet zákona

Tento zákon upravuje alternatívnu službu v čase vojny a vojnového stavu,1) spôsob odopretia výkonu mimoriadnej služby,2) dokumentáciu registrovaných občanov3) a vojakov v zálohe4) povinných vykonať alternatívnu službu, povolávanie registrovaných občanov a vojakov v zálohe povinných vykonať alternatívnu službu a výkon alternatívnej služby.

§ 2
Vymedzenie niektorých pojmov

Na účely tohto zákona
a) alternatívna služba je iná služba namiesto mimoriadnej služby,2) ktorú je registrovaný občan alebo vojak v zálohe (ďalej len „evidovaný občan“) povinný vykonať v čase vojny a vojnového stavu, ak podal písomné vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby2) z dôvodu, že jej výkon je v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním5) (ďalej len „vyhlásenie“),
b) zamestnávateľ je zamestnávateľská organizácia štátu, verejnoprávna inštitúcia, zamestnávateľská organizácia územnej samosprávy, organizácia registrovanej cirkvi a náboženskej spoločnosti6) a zamestnávateľská organizácia, ktorá plní úlohy súvisiace so zabezpečovaním obrany štátu alebo civilnej ochrany obyvateľstva7) v čase vojny a vojnového stavu.

§ 3
Zásada rovnakého zaobchádzania

Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým evidovaným občanom povolaným na výkon alternatívnej služby. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodov rodinného stavu, politického zmýšľania, náboženského vyznania, viery, rasového pôvodu, národnostného pôvodu, etnického pôvodu alebo majetku uvedené v osobitnom predpise.8)

§ 4
Odopretie výkonu mimoriadnej služby

(1) Občan môže v stave bezpečnosti9) odoprieť výkon mimoriadnej služby2) vyhlásením
a) v roku, v ktorom mu vznikla branná povinnosť, alebo
b) v januári každého nasledujúceho roka až do zániku brannej povinnosti podľa osobitného predpisu.10)
(2) Na vyhlásenie podané po lehote uvedenej v odseku 1 a na vyhlásenie podané v období krízovej situácie10a) sa neprihliada.
(3) Vyhlásenie občana obsahuje
a) meno a priezvisko,
b) dátum a miesto narodenia,
c) rodné číslo,
d) adresu trvalého a prechodného pobytu,
e) povolanie,
f) dôvod odopretia výkonu mimoriadnej služby.2)
(4) Vyhlásenie podáva občan na príslušný obvodný úrad v sídle kraja podľa miesta trvalého pobytu (ďalej len „obvodný úrad v sídle kraja“) písomným podaním alebo môže vyhlásenie podpísať priamo pred zamestnancom obvodného úradu v sídle kraja.
(5) Evidovaný občan môže až do doručenia povolávacieho rozkazu na výkon alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu (ďalej len „povolávací rozkaz“) vziať späť vyhlásenie písomným podaním na obvodný úrad v sídle kraja alebo podpísať vyhlásenie o späťvzatí priamo pred zamestnancom obvodného úradu v sídle kraja.
(6) Podanie o späťvzatí vyhlásenia obsahuje údaje podľa odseku 3 písm. a) až d) a dôvod späťvzatia vyhlásenia.
(7) Po späťvzatí vyhlásenia sa na opätovne podané vyhlásenie neprihliada.
(8) Ak obvodný úrad v sídle kraja rozhodne o nezaradení občana, ktorý podal vyhlásenie do dokumentácie evidovaných občanov, občan môže proti rozhodnutiu podať odvolanie na obvodný úrad v sídle kraja.
(9) Vyhlásenie podľa odseku 1 nemôže podať profesionálny vojak počas výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka11) a vojak v zálohe počas zaradenia do aktívnych záloh.12)

§ 5
Dokumentácia evidovaných občanov

(1) Dokumentáciu evidovaných občanov vedie obvodný úrad v sídle kraja.
(2) Dokumentácia podľa odseku 1 obsahuje
a) meno, priezvisko, rodné priezvisko a akademický titul,
b) dátum, miesto a okres narodenia; štát narodenia, ak sa občan narodil v zahraničí,
c) rodné číslo,
d) adresu trvalého pobytu a adresu prechodného pobytu,
e) údaj o rodinnom stave,
f) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu manželky, manžela alebo blízkych osôb,12a)
g) pohlavie a údaje o zdravotnom stave,
h) záznamy o výkone trestu a o trvaní väzby,
i) údaje o ukončenom vzdelaní,
j) údaje o telesnej výške a telesnej hmotnosti,
k) údaje o podaní vyhlásenia a späťvzatí vyhlásenia o odopretí výkonu mimoriadnej služby a záznamy o výkone alternatívnej služby,
l) údaje o oprávneniach na osobitné činnosti,
m) záznamy o oslobodení od výkonu alternatívnej služby,
n) výsledky odvodu a prieskumu zdravotnej spôsobilosti,
o) údaje o zamestnaní a zamestnávateľovi,
p) štát, miesto a predpokladanú dobu pobytu, ak ide o občana, ktorý cestuje do zahraničia na viac ako 90 dní,
q) štátnu príslušnosť, štát a adresu pobytu, kde sa občan zdržiava, ak ide o občana, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
r) údaje o služobnom pomere, ak ide o občana, ktorý bol v služobnom pomere v ozbrojených silách, ozbrojených zboroch a Hasičskom a záchrannom zbore.
(3) Obvodný úrad v sídle kraja môže požiadať evidovaného občana o doplnenie údajov v dokumentácii uvedenej v odseku 2.
(4) Na vyradenie evidovaného občana z dokumentácie obvodného úradu v sídle kraja sa primerane vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu.14)
(5) Ak občan podá vyhlásenie podľa § 4 ods. 1, obvodný úrad v sídle kraja mu vydá do 30 dní rozhodnutie o jeho zaradení do dokumentácie.
(6) Ak evidovaný občan vezme späť vyhlásenie, obvodný úrad v sídle kraja vydá do 30 dní rozhodnutie o jeho vyradení z dokumentácie evidovaných občanov.

§ 6
Povolávanie na výkon alternatívnej služby

(1) Ak prezident Slovenskej republiky v čase vojny a vojnového stavu nariadi povolať evidovaných občanov na výkon alternatívnej služby, obvodný úrad v sídle kraja ich povolá na jej výkon.
(2) Obvodný úrad v sídle kraja15) povolá registrovaného občana na výkon alternatívnej služby najskôr odo dňa nasledujúceho po dni nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného obvodným úradom v sídle kraja podľa osobitného predpisu16) o spôsobilosti vykonávať alternatívnu službu.
(3) Obvodný úrad v sídle kraja povolá vojaka v zálohe, ktorý podal vyhlásenie na výkon alternatívnej služby najskôr odo dňa nasledujúceho po dni nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zaradení vojaka v zálohe do dokumentácie evidovaných občanov.
(4) Evidovaného občana, ktorý podal vyhlásenie a bol zaradený do dokumentácie občanov, obvodný úrad v sídle kraja povolá na výkon alternatívnej služby k zamestnávateľovi, ktorý plní úlohy v oblasti
a) zabezpečenia obrany štátu, poskytovania pomoci alebo vykonávania záchranných prác pri haváriách, živelných pohromách alebo iných mimoriadnych udalostiach,17) ak je ohrozený život a zdravie fyzických osôb a majetok právnických osôb alebo fyzických osôb,
b) poskytovania zdravotnej starostlivosti,
c) poskytovania sociálnej pomoci,
d) civilnej ochrany obyvateľstva,
e) opatrení hospodárskej mobilizácie,
f) poskytovania služieb zabezpečujúcich činnosť ozbrojených síl Slovenskej republiky.
(5) Kňazov, diakonov registrovaných cirkví a náboženských spoločností, absolventov bohosloveckých fakúlt a na ich úroveň postavených seminárov a vzdelávacích inštitúcií obvodný úrad v sídle kraja povolá na výkon alternatívnej služby do organizácií registrovaných cirkví a náboženských spoločností v oblasti ich pôsobenia18) alebo k zamestnávateľovi podľa odseku 4.
(6) Žiadosť o pridelenie evidovaných občanov na výkon alternatívnej služby predkladá zamestnávateľ podľa odsekov 4 a 5 obvodnému úradu v sídle kraja v stave bezpečnosti alebo v období krízovej situácie.
(7) Evidovaného občana na výkon alternatívnej služby povoláva obvodný úrad v sídle kraja povolávacím rozkazom. Povolávací rozkaz sa doručí do vlastných rúk prostredníctvom pošty, obce alebo obvodného úradu v sídle kraja.
(8) Evidovaný občan je povinný dostaviť sa k zamestnávateľovi na miesto a v čase určenom v povolávacom rozkaze.
(9) Evidovaný občan je povinný obvodnému úradu v sídle kraja bezodkladne oznámiť dôvody, ktoré mu bránia dostaviť sa na výkon alternatívnej služby; dôvody je povinný preukázať originálom dokladu alebo jeho úradne osvedčenou kópiou. Dôvody, ktoré bránia evidovanému občanovi dostaviť sa na výkon alternatívnej služby, sú
a) dočasná pracovná neschopnosť, pri ktorej zdravotný stav a liečebný režim podľa písomného vyjadrenia ošetrujúceho lekára neumožňuje evidovanému občanovi dostaviť sa na výkon alternatívnej služby,
b) okolnosti, z ktorých vyplýva, že sa stal jediným živiteľom aspoň jedného rodinného príslušníka odkázaného na neho výživou, ktorého nemožno zabezpečiť dávkami sociálnej pomoci,
c) následky mimoriadnej udalosti, ktoré postihli evidovaného občana alebo podstatne ovplyvnia život jeho rodiny,
d) bol vzatý do väzby alebo má nastúpiť na výkon trestu odňatia slobody.
(10) Evidovaný občan, na ktorého oslobodenie od výkonu alternatívnej služby sa primerane vzťahuje osobitný predpis18a) a ktorému bol doručený povolávací rozkaz na výkon alternatívnej služby, oznámi jeho doručenie svojmu zamestnávateľovi; zamestnávateľ oznámi oslobodenie občana od výkonu alternatívnej služby obvodnému úrad v sídle kraja prostredníctvom Ministerstva obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) a povolávací rozkaz na výkon alternatívnej služby, ktorý evidovaný občan prevzal, zašle zamestnávateľ ministerstvu.
(11) Evidovanému občanovi, ktorý nemohol nastúpiť na výkon alternatívnej služby z dôvodov podľa odseku 9, obvodný úrad v sídle kraja rozhodnutím odloží nástup na výkon alternatívnej služby a povolá ho na výkon alternatívnej služby v inom termíne. Proti rozhodnutiu obvodného úradu v sídle kraja o odložení nástupu na výkon alternatívnej služby sa nemožno odvolať; toto rozhodnutie nemožno preskúmať súdom.
(12) Ak evidovaný občan odoprel prevziať povolávací rozkaz, považuje sa povolávací rozkaz za doručený dňom, keď prevzatie odoprel. O tejto skutočnosti musí byť evidovaný občan poučený.
(13) Ak doručenie povolávacieho rozkazu nebolo úspešné, obvodný úrad v sídle kraja môže požiadať príslušný útvar Policajného zboru o predvedenie občana k zamestnávateľovi určenému v povolávacom rozkaze.
(14) Na evidovaného občana podľa odseku 10 sa odsek 13 nevzťahuje.
(15) Povolávací rozkaz oprávňuje evidovaného občana na bezplatnú prepravu mestskou dopravou, miestnou hromadnou dopravou, verejnou pravidelnou autobusovou dopravou19) a verejnou dopravou na dráhe20) z miesta trvalého pobytu na miesto určené v povolávacom rozkaze a späť.
(16) Proti povolávaciemu rozkazu sa nemožno odvolať; povolávací rozkaz nemožno preskúmať súdom.
(17) Vzor povolávacieho rozkazu a všeobecné pokyny sú uvedené v prílohe tohto zákona.
(18) Na plnenie úloh súvisiacich s výkonom alternatívnej služby obvodný úrad v sídle kraja poskytne zamestnávateľovi údaje o občanovi uvedené v § 5 ods. 2 písm. a) až d), g) až i) a l).

§ 7
Preradenie a oslobodenie od výkonu alternatívnej služby

(1) Obvodný úrad v sídle kraja môže na žiadosť evidovaného občana zo zdravotných, rodinných alebo sociálnych dôvodov preradiť evidovaného občana na výkon alternatívnej služby k inému zamestnávateľovi; na preradenie evidovaného občana na výkon alternatívnej služby k inému zamestnávateľovi sa primerane použije ustanovenie § 6 ods. 9.
(2) Obvodný úrad v sídle kraja môže na žiadosť zamestnávateľa preradiť evidovaného občana na výkon alternatívnej služby k inému zamestnávateľovi.
(3) Ak obvodný úrad v sídle kraja zistí, že zamestnávateľ závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom, rozhodne o preradení občana na výkon alternatívnej služby k inému zamestnávateľovi.
(4) Proti rozhodnutiu obvodného úradu v sídle kraja podľa odsekov 1 až 3 sa nemožno odvolať; toto rozhodnutie nemožno preskúmať súdom.
(5) Na oslobodenie od povinnosti výkonu alternatívnej služby sa primerane vzťahujú ustanovenia o oslobodení od výkonu mimoriadnej služby2) podľa zákona o brannej povinnosti.21)

§ 8
Výkon alternatívnej služby

(1) Výkon alternatívnej služby sa začína prezentáciou evidovaného občana v deň jeho skutočného nástupu k určenému zamestnávateľovi. Pri nástupe je evidovaný občan povinný preukázať svoju totožnosť.22)
(2) Prezentáciou podľa odseku 1 sa rozumie overenie totožnosti evidovaného občana, odobratie povolávacieho rozkazu a oznámenie o jeho zaradení do pracovnej činnosti.
(3) Zamestnávateľ určený v povolávacom rozkaze je povinný prijať evidovaného občana na výkon alternatívnej služby a oznámiť obvodnému úradu v sídle kraja jeho nástup na výkon alternatívnej služby.
(4) Zamestnávateľ poskytuje evidovanému občanovi vykonávajúcemu alternatívnu službu
a) bezplatné ubytovanie na základe jeho žiadosti,
b) bezplatné stravovanie tri razy denne alebo peňažnú náhradu za neodobratú stravu najmenej v hodnote stravovacej normy vojaka mimoriadnej služby23) a náhradu za neodobratú stravu v dňoch práceneschopnosti a za dni pracovného voľna alebo prekážok v práci,24)
c) bezplatne pracovný odev, pracovnú obuv a ochranné pracovné prostriedky v súlade s osobitným predpisom,25)
d) odmenu za vykonávanú prácu v sume platu vojaka 2. stupňa v prvom platovom stupni podľa zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov,26)
e) náhradu cestovného podľa predložených dokladov za cestu z miesta trvalého pobytu do miesta výkonu alternatívnej služby a späť alebo z miesta ubytovania do miesta výkonu alternatívnej služby a späť, v cene cestovného lístka mestskou a miestnou hromadnou dopravou, verejnou autobusovou dopravou a verejnou osobnou dopravou na dráhe, ak túto prepravu nezabezpečuje vlastnými prostriedkami.
(5) Ak evidovaný občan odmietne bezplatné ubytovanie alebo prepravu do miesta výkonu alternatívnej služby a späť zamestnávateľom, nárok na náhradu za také ubytovanie alebo prepravu nemá.
(6) Zamestnávateľovi, ktorý poskytuje evidovanému občanovi náležitosti podľa odseku 4, patrí peňažná náhrada. Peňažnú náhradu poskytuje obvodný úrad v sídle kraja. Peňažná náhrada je splatná do šiestich mesiacov odo dňa uzavretia mieru alebo skončenia vojnového stavu.
(7) Za závažné porušenie pracovných povinností evidovaného občana vo výkone alternatívnej služby sa považuje najmä
a) nenastúpenie na výkon pracovnej činnosti,
b) odmietnutie výkonu pracovnej činnosti,
c) požívanie alkoholických nápojov, omamných látok, psychotropných látok27) alebo iných návykových látok počas pracovnej činnosti.
(8) Za čas, v ktorom evidovaný občan závažným spôsobom porušil povinnosti vyplývajúce z výkonu alternatívnej služby, nemá nárok na odmenu a peňažné náležitosti, ktoré by mu inak podľa tohto zákona patrili.
(9) Zamestnávateľ na účely plnenia povinností podľa tohto zákona vedie evidenciu súvisiacu s výkonom alternatívnej služby a evidenciu dochádzky evidovaného občana vykonávajúceho alternatívnu službu, ktorá je súčasťou evidencie dochádzky jeho ostatných zamestnancov.
(10) Na základe žiadosti zamestnávateľa obvodný úrad v sídle kraja poskytne zamestnávateľovi o evidovanom občanovi základné údaje súvisiace s výkonom alternatívnej služby na vedenie evidencií podľa odseku 9. Základnými údajmi sú meno, priezvisko, akademický titul, dátum narodenia, rodné číslo a adresa trvalého pobytu.
(11) Zamestnávateľ je povinný bezodkladne oznámiť obvodnému úradu v sídle kraja zmeny týkajúce sa jeho sídla, právnej formy, názvu a pracoviska a závažné porušenie pracovných povinností evidovaného občana, ktoré nastali počas výkonu alternatívnej služby.

§ 9
Doba výkonu práce

(1) Na výkon pracovnej činnosti evidovaného občana sa primerane vzťahuje Zákonník práce28) s výnimkou ustanovení
a) o maximálnej dĺžke pracovného času,
b) o vzniku nároku na dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernej časti,
c) o dovolenke za odpracované dni,
d) o dodatkovej dovolenke,
e) o základnej výmere dovolenky,
f) o odmeňovaní.
(2) Na vznik nároku na dovolenku za kalendárny rok a na základnú výmeru dovolenky evidovaného občana sa primerane vzťahuje zákon o brannej povinnosti.28a)
(3) Zamestnávateľ môže nariadiť evidovanému občanovi pracovnú pohotovosť, pričom dbá na zachovanie trvania nepretržitého odpočinku.29)
(4) Evidovanému občanovi vykonávajúcemu alternatívnu službu možno nariadiť prácu v dňoch pracovného pokoja.30)

§ 10
Povinnosti evidovaného občana pri výkone alternatívnej služby.

(1) Evidovaný občan je povinný plniť úlohy vyplývajúce z výkonu alternatívnej služby.
(2) Evidovaný občan po nastúpení na výkon alternatívnej služby je povinný vykonávať pracovnú činnosť primerane svojej telesnej zdatnosti a svojmu zdravotnému stavu. Evidovaný občan vykonávajúci alternatívnu službu je dočasne prideleným zamestnancom k určenému zamestnávateľovi; je povinný plniť pracovné úlohy a pokyny, ktoré mu vydá zamestnávateľ.
(3) Na povinnosti evidovaného občana vyplývajúce z výkonu alternatívnej služby podľa odseku 1 sa primerane vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce.31)

§ 11
Prepustenie z výkonu alternatívnej služby

(1) Z výkonu alternatívnej služby možno evidovaných občanov prepustiť jednotlivo alebo hromadne, najneskôr do 30 dní po zániku dôvodu povolania na jej výkon, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Z výkonu alternatívnej služby možno v čase vojny a vojnového stavu na základe nariadenia prezidenta Slovenskej republiky prepustiť evidovaných občanov a súčasne na jej výkon povolať ďalších evidovaných občanov, ak si to dĺžka vojny alebo vojnového stavu vyžaduje.
(3) Z výkonu alternatívnej služby možno prepustiť evidovaného občana aj na základe rozhodnutia obvodného úradu v sídle kraja, ak
a) sa stane zo zdravotných dôvodov nespôsobilým vykonať alternatívnu službu,
b) bol vzatý do väzby alebo má nastúpiť na výkon trestu odňatia slobody,
c) sa stane jediným živiteľom rodinného príslušníka odkázaného na neho výživou a tohto rodinného príslušníka nemožno zabezpečiť dávkami sociálnej pomoci,
d) ho postihli následky mimoriadnej udalosti, ktoré podstatne ovplyvnia život jeho rodiny,
e) bola u evidovanej občianky zistená ťarchavosť,
f) nie je voľné pracovné miesto na vykonávanie pracovnej činnosti podľa § 10 ods. 2 a nemožno ho preradiť na výkon alternatívnej služby k inému zamestnávateľovi podľa § 7 ods. 1 až 3.
(4) Proti rozhodnutiu obvodného úradu v sídle kraja o prepustení z výkonu alternatívnej služby podľa odseku 3 sa nemožno odvolať; toto rozhodnutie nemožno preskúmať súdom.

§ 12
Kontrolná činnosť

(1) ministerstvo, a obvodné úrady v sídle kraja32) kontrolujú v čase vojny a vojnového stavu plnenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona u zamestnávateľov na miestach výkonu alternatívnej služby; tým nie je dotknutý výkon kontroly podľa osobitných predpisov.33)
(2) Ministerstvo, a obvodné úrady v sídle kraja sú oprávnené v čase vojny a vojnového stavu vstupovať do objektov a zariadení zamestnávateľa, v ktorých sa vykonáva alternatívna služba, požadovať od zamestnávateľa predloženie potrebných dokladov a informácií o výkone alternatívnej služby, požadovať odstránenie zistených nedostatkov, predloženie správy o prijatých opatreniach a kontrolovať ich plnenie.

§ 13
Priestupky

(1) Priestupku sa pri výkone alternatívnej služby dopustí evidovaný občan, ktorý úmyselne uvedie neúplný alebo nesprávny údaj, zničí, poškodí alebo zneužije povolávací rozkaz alebo poruší pracovnú povinnosť konaním uvedeným v § 8 ods. 7.
(2) Na konanie a prerokovanie priestupkov v prvom stupni podľa tohto zákona je príslušný obvodný úrad v sídle kraja, ktorý môže v blokovom konaní ukladať pokuty za priestupky podľa tohto zákona.
(3) Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť občanovi pokutu do 331 eur a pri opakovanom priestupku až do 1 659 eur.
(4) Pokuta je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jej uložení.
(5) Výnos z pokút uložených za priestupky je príjmom štátneho rozpočtu.
(6) Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch,34) ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 14
Správne delikty

(1) Obvodný úrad v sídle kraja môže uložiť pokutu zamestnávateľovi, ktorý
a) neoznámi zmeny týkajúce sa jeho sídla, právnej formy, názvu a pracoviska, ktoré nastali počas výkonu alternatívnej služby,
b) závažne poruší povinnosti vyplývajúce z tohto zákona.
(2) Za správny delikt podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do výšky 3 319 eur a pri opakovanom porušení povinností vyplývajúcich z tohto zákona až do výšky 16 596 eur.
(3) Na konanie a prerokovanie správnych deliktov v prvom stupni podľa tohto zákona je príslušný obvodný úrad v sídle kraja, ktorý môže v blokovom konaní ukladať pokuty za správne delikty podľa tohto zákona.
(4) Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa o porušení povinnosti obvodný úrad v sídle kraja dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinností.
(5) Pri určení pokuty obvodný úrad v sídle kraja prihliada na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania.
(6) Výnos z pokút uložených za správne delikty je príjmom štátneho rozpočtu.
Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

§ 15
Spoločné ustanovenia

(1) Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,35) ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Zodpovednosť evidovaného občana vykonávajúceho alternatívnu službu za škodu spôsobenú zamestnávateľovi a zodpovednosť zamestnávateľa za škodu spôsobenú evidovanému občanovi pri výkone alternatívnej služby sa spravuje Zákonníkom práce.36)
(3) Evidovaným občanom, ktorí vykonávajú alternatívnu službu, sa poskytuje zdravotná starostlivosť podľa osobitného predpisu.37)
(4) Ministerstvo koordinuje činnosť obvodných úradov v sídle kraja32) pri organizovaní a zabezpečovaní výkonu alternatívnej služby.

§ 16
Prechodné ustanovenia

(1) Odopretie výkonu povinnej vojenskej služby podľa doterajších právnych predpisov sa považuje za odopretie výkonu mimoriadnej služby2) podľa tohto zákona.
(2) Občanov, ktorí vykonávajú inú službu namiesto povinnej vojenskej služby, prepustí územná vojenská správa z výkonu inej služby nadobudnutím účinnosti tohto zákona.
(3) Občanov, ktorí pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona odopreli výkon povinnej vojenskej služby podľa doterajších právnych predpisov a nevykonali inú službu namiesto povinnej vojenskej služby a jej výkon im nebol odpustený, sú povinní vykonať alternatívnu službu podľa tohto zákona.
(4) Občanov, ktorým bol výkon inej služby namiesto povinnej vojenskej služby prerušený, územná vojenská správa vyradí z vojenskej evidencie po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
(5) Občanom, ktorí vykonali inú službu namiesto povinnej vojenskej služby podľa doterajších predpisov alebo vykonali jej časť, sa zostatok nevykonanej inej služby odpúšťa; týchto občanov územná vojenská správa vyradí z vojenskej evidencie po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
(6) Tam, kde sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem „civilná služba“, rozumie sa tým „alternatívna služba v čase vojny a vojnového stavu“.
(7) Nároky, ktoré vznikli z výkonu civilnej služby pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a právne úkony urobené pred účinnosťou tohto zákona sa posudzujú podľa predchádzajúcich právnych predpisov; platí to aj o lehotách, ktoré začali plynúť pred týmto dňom.

§ 17
Zrušovacie ustanovenie

Zrušuje sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z. o civilnej službe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákona Slovenskej národnej rady č. 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti v znení neskorších predpisov a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 185/2000 Z. z. a zákona č. 216/2003 Z. z.

§ 18
Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2006.
Ivan Gašparovič v. r.
Pavol Hrušovský v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.




Ministerstvo obrany SR píše o dezinformácii a zároveň potvrdzuje platnosť skutočnosti, že Občania môžu podať nami odporúčané vyhlásenie:

.

Ministerstvo nedefinuje, čoho sa dezinformácia týka!
Pozrite stanovisko:


TOPKY zasa tvrdia, že máte poslednú šancu odmietnuť ísť bojovať.
Takúto vetu v našom článku nenájdete!


AKTUALITY.sk zasa použili anglický výraz HOAX (výmysel), ktorý Ministerstvo nikde neuviedlo




Odporúčame naďalej Občanom využiť zákonnú možnosť a PREVENTÍVNE posielať vyhlásenia na okresné úrady. Vyhlásenie premiéra SR nepovažujeme za HOAX ani DEZINFORMÁCIU, čo zo stanoviska Ministerstva obrany a informácii niektorých médii vyplýva. Zvažujeme právne kroky proti takýmto vyjadreniam.

Takto vypadá súhlasné stanovisko od Okresného úradu.


Tu je dôkaz, že Ministerstvo obrany a média zavádzajú občanov!




Zdieľaj tento článok

Páči sa Vám Pán Občan?


Chceme MIER, pridaj sa >

Čo si o tom myslíte? komentujte! :)

Komentáre

  1. […] Je viac než zaujímavé, ako TOKPY informujú občanov. Máme dôkazy o ich zavádzaní! Viac TU >> […]