Merkelová bude prinútená skončiť. Úplne sa zbláznila. A v Európe príde zmena hegemóna, tvrdí poradca štyroch premiérov Sedlák.

thumbnail

ROZHOVOR: Nemecká kancelárka Angela Merkelová si zrazu spomenula na starý režim, ale chce sama diktovať. Tak, ako vo východnom bloku všetkým diktovala Moskva. Napokon Lubomír Štrougal chcel, aby sa ploty a zábrany na hraniciach, keď ich nemala ani Juhoslávia, zrušili. Moskva si to nedokázala predstaviť a tak ho poslali do hája. Tak hovorí poradca niekoľkých československých komunistických premiérov a významný politický analytik Jaromír Sedlák, ktorému bude už onedlho deväťdesiat rokov. Podľa neho asi vznikne v Európe po teroristických útokoch zaujímavý dualizmus. Francúzsko bude politickým a Anglicko ekonomickým Hegemónom.

Obmedzenie slobodného pohybu občanov Európskej únie po Európe, zbavenie záväzkov vytvárať "stále tesnejšiu úniu" či väčšie úlohy národných parlamentov. Ako vnímate tieto podmienky premiéra Davida Camerona pre to, aby Británia zostala v EÚ?

Ten list, čo poslal Cameron Tuskovi, má šesť strán a nikto ho poriadne nepozná. Londýn bude chcieť, aby ho deväť krajín, ktoré nie sú v eurozóne, podporilo. To sa mu zrejme nepodarí. Už to, že bol bývalý eurokomisár Vladimír Špidla vyčlenený, aby zmieril Berlín s Prahou, o niečom svedčí. Na druhej strane Angela Merkelová nie je moc ochotná ohľadom utečeneckej krízy ustupovať. Pre Camerona je ale kľúčové, aby neplatilo uznesenie, ktoré urobilo devätnásť krajín eurozóny vlani v novembri. V ňom využili jednej pasáže z Lisabonskej zmluvy, podľa ktorej môžu čokoľvek diktovať deviatim zostávajúcim. Merkelová sa potom vyjadrila v tom zmysle, že prídu situácie, kedy bude musieť eurozóna diktovať celému Schengenu. Cameron sa samozrejme šprajcuje a navyše úplne odmieta kvóty na utečencov. Vec je teraz postavená tak, že EÚ musí odsúhlasiť, že neurobí nič, čo by skomplikovalo vzťahy medzi devätnástkou a deviatkou. Posudzovať to bude samozrejme Londýn. Avšak na britských univerzitách sa proti odchodu krajiny z EÚ začína protestovať.

Nemecká kancelárka Merkelová nedávno kritizovala východoeurópske štáty, že sa ohľadom migračnej krízy nepoučili z vlastnej histórie. Exprezident Václav Klaus jej na to cez ParlamentníListy.cz odkázal, že komunizmus nepochopila. Kto je podľa vás viac v práve?

To je z jej strany politický trik a vlastne drzosť. Zrazu si spomenula na starý režim, ale chce sama diktovať. Avšak tak vo východnom bloku všetkom diktovala Moskva. Napokon Lubomír Štrougal chcel, aby sa ploty a zábrany na hraniciach, keď ich nemala ani Juhoslávia, zrušili. Moskva si to nedokázala predstaviť a tak ho poslali do hája. Veď boli vtedy ploty i medzi krajinami Rady vzájomnej hospodárskej pomoci. Dvadsať rokov som s Klausom polemizoval a teraz zisťujem, že má v mnohých veciach pravdu. Merkelová ale podľa mňa bude prinútená v priebehu niekoľkých mesiacov svoj post zmeniť. Myslím si, že sa úplne zbláznila. Téma utečencov však rozdeľuje celú Európu a konsenzus je v nedohľadne.

Ako vnímate teroristické útoky v Paríži?

Bol som na debate na francúzskom veľvyslanectve. Bol tam aj Schwarzenberg. Všetci sa dnes snažia premyslieť, ako zachrániť Francúzsko. Prezident Hollande sa zrejme stane veľkou postavou. Hlavne kvôli dobe, v ktorej žijeme. Bude sa snažiť stĺcť dokopy nejakú koalíciu. Po Eurázii začne bitka a vyzerá to na obrovský bordel. Nemecko zrejme vypadne z role európskeho hegemóna a stane sa ním Francúzsko. Vo Veľkej Británii zase potichu dúfajú, že sa stanú ekonomickým Hegemónom. Môže teda vzniknúť určitý dualizmus. Politickým Hegemónom bude Paríž, ekonomickým Londýn.

Mohli by utečenecká kríza a názorové rozdelenie Európy prispieť k rozpadu Európskej únie?

No iste. Niekde som čítal, že sa Nemecko môže premeniť vo veľkú Sýriu. Miloš Zeman a Jan Veleba z toho tiež vychádzajú. Je to možnosť a nevie sa, ako tento proces zastaviť. Vlastne aj Klaus nedávno, možno prvýkrát v živote, vyhlásil, že má skutočný strach o Česko.

Napokon rady euroskeptikov sa dnes veľmi rozrastajú ...

Euroskepticizmus a eurooptimismus majú zaujímavé historické korene a spájajú sa s britskou politikou. V roku 1946 Winston Churchill v Zürichu vyzval Francúzsko a Nemecko na zmierenie a odporučil vývoj smerom k vytvoreniu Spojených štátov európskych, ale bez Veľkej Británie. Britom sa nikdy nepáčila spoločná poľnohospodárska politika, ktorá je doposiaľ veľmi výhodná hlavne pre Francúzsko. Potom ani protekcionizmus v medzinárodnom obchode a spoločná politika námorného rybolovu. Avšak Briti v tom čase mali vyspelejší sociálny štát ako kontinent. Už na konci vojny pri vedomí prežitého utrpenia ľudí zaviedli sociálny štát, ktorý potom zlikvidovala z veľkej časti až Margaret Tchatcherová. Takže to všetko súvisí s Anglickom.

Do akej miery by dohovárané Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo (TTIP) mohlo v tomto zmysle posilniť či naopak rozvrátiť EÚ a jej vzťah s USA?

Mám na to zmiešané názory. Berlín hovorí, že je potreba sa dohovoriť s Američanmi. Avšak práve oni odhalili podvody vo Volkswagene. Podľa mňa v tom Merkelová tiež ide. Američania sú dôslední a to hovorí pre TTIP. Na druhú stranu sem budú pchať napríklad geneticky modifikované potraviny. Dosť nebezpečná je aj pasáž, že sa veľké korporácie budú môcť súdiť so štátmi. To je vyložená diktatúra svetovej oligarchie. Oni už sa o to pred rokmi pokúšali. Vtedy sa tomu podarilo zabrániť. Je ale ťažké povedať, že TTIP prospieva len USA. Nemali by sme sa pohybovať iba v geografii štátov. V Európe sú totiž americké firmy a európske firmy sú v USA. Napríklad Toyota. Tá je síce japonská, ale dobrý príklad. Keď automobilka zistila, že ju buzerují v Japonsku, začala stavať fabriky v USA. Pre ňu to malo výhodu, že sa tam zbavila odborového hnutia. Jediná jednoznačná odpoveď na to teda je, že si prijatím zmluvy TTIP polepšia nadnárodné korporácie, oligarchia a magnáti.

Cez všetky súčasné antagonizmy je naporúdzi aj otázka, do akej miery by pomohla väčšia spätosť EÚ s Ruskom?

V prestížnom časopise Foreign Affairs písali, že by bolo potrebné začať rokovania medzi EÚ a Eurázijskou hospodárskou úniou (EAHU), ktorá vznikla medzi Ruskom, Bieloruskom a Kazachstanom. Vladimir Putin chcel do tejto únie aj Ukrajinu, ale to sa mu už nepodarí. Veľa ma prekvapilo, že s tým prichádzajú Američania. Koniec sankcií a rozbehnúť toto. Vo Foreign Affairs sú ale chlapci otvorení. Jasne je tam vyjadrené, že by to veľmi pomohlo ku vneseniu rozporov medzi Moskvu a Pekingom. Tesnejšieho partnerstva Ruska a Číny sa Američania boja ako čert kríža. Američania sa ekonomicky obávajú viac Číny než Ruska. Rusi zase majú strategické zbrane a suroviny, ale inak holý zadok.

Aké máte scenáre budúcnosti Európy?

Jiří Dolejš, podľa mňa najchytrejšia hlava v KSČM, po jednom kongrese o utečencoch povedal, že to môže dopadnúť všelijako a už sa nám to vymklo z rúk. Jedna z variant je, že vznikne z Nemecka práve tá veľká Sýria. Nemci sa to budú snažiť ovplyvniť a vytvoriť svoje ploty. Zrejme budú pokračovať v likvidácii Schengenského priestoru, ktorú začalo Orbánove Maďarsko a ďalší. Druhá možnosť je, že sa to nejako spytlíkuje s Tureckom. Avšak prezident Recep Erdogan bude na koni. Už teraz vie, že má po mnohých rokoch v rukách skoro všetky esá. Práve on utečencov, aspoň z východu, podľa mňa rozohral. Migrácia nie je až tak objektívny proces, ako sa hovorí. Objektívne sú potrebné boje v Sýrii alebo nedostatok vody, ale všetko ovplyvňujú aj správanie Merkelovej, ktorá migrantov pozvala, a Erdogana, ktorý je púšťou. Možno sa nechá podplatiť, ale to budú obrovské miliardy.

Kto je Jaromír Sedlák

Narodil sa roku 1925. Po druhej svetovej vojne bol predavačom, potom robotníkom. V roku 1945 vstúpil do KSČ. Postupne sa dostával na vyššie posty v štátnom aparáte a pôsobil ako diplomat v Anglicku, Švajčiarsku a na Srí Lanke. Potom sa stal hovorcom ministerstva zahraničia. Tiež bol poradcom troch komunistických premiérov, teda Lubomíra Štrougala, Ladislava Adamca a Mariána Čalfu. Napísal okrem iného knihy Mierové spolužitie a súperenie a Triedy a triedny boj. V júni 1989 bol na pozvanie Henryho Kissingera v USA na veľkej plánovacej konferencii o medzinárodných vzťahoch a východnej Európe. Koncom roku 1989 spoluzakladal Demokratické fórum komunistov. Tiež bol poradcom premiéra Jiřího Paroubka. Žije v Prahe a hovorí: "Nikdy som nič nepodpísal CIA, KGB, s britským MI6 či MI5, Mossadom, Stasi a ani ma o to nikdy otvorene nepožiadali. Aj keď nepriame náznaky boli."

zdroj: parlamentnilisty.cz

Zdieľaj tento článok

Páči sa Vám Pán Občan?


Chceme MIER, pridaj sa >

Čo si o tom myslíte? komentujte :)