Martina Šimkovičová: Čomu nerozumiem, je naivita našich politikov, mimovládok a niektorých našich verejne činných osobností

thumbnail

Martina Šimkovičová: Dnes vám poviem dva príbehy.

V nemeckom mestečku Offenbach sa nedávno stala tragédia. Pätnásťročný imigrant z Etiópie, Elias, sa hral v jazere s kamarátmi, vo vode siahajúcej po pás. Nevedel plávať a pri nevinnej hre sa utopil napriek tomu, že plavčíci veľmi rýchlo konali a o záchranu mladíka sa snažili aj okamžite privolané záchranné zložky. Na situácii by nebolo nič zvláštne – žiaľ, podobné tragédie sa stávajú.

Zaujímavé je to, čo sa odohralo po tragédii. Toto úmrtie totiž vyvolalo masívnu vlnu nenávisti zo strany mladíkovej rodiny a plavčík ktorý chlapca zachraňoval sa obáva o život.

Už na druhý deň sa mu chlapcovi rodinní príslušníci prišli vyhrážať zabitím. Po upovedomení polície síce odišli, ale dali plavčíkovi na známosť, že sa ešte vrátia. Momentálne sú trestne stíhaní za vyhrážanie.

Zarážajúcejšie ako samotná tragédia je to, čo vyplýva zo správania mladíkovej rodiny.

My, majoritná populácia, sme pre imigrantov služobníci, povinní komfortne ich živiť a sme zodpovední za každé ich ublíženie. Ak s niečím nie sú spokojní, vybavia si to s nami. To, ako si to vybavia, sme už videli… kamiónom, nožom, mačetou, či glockom….

Druhý príbeh je zo Slovenska.

Môj známy opisoval na Facebooku príbeh ktorý sa mu stal. Minulý týždeň popoludní sedel v Bratislave v reštaurácii s priateľom a ticho, pokojne sa rozprávali. V reštaurácii boli sami. Po chvíli prišiel černoch, podľa výzoru a reči zo severnej Afriky a chvíľu v reštaurácii posedel.

Po chvíli prišla čašníčka môjho známeho s priateľom upozorniť, že sa na nich bol spomínaný hosť z Afriky sťažovať, vraj ho rušia, rozprávajú sa na jeho vkus príliš nahlas… a jemu sa to nepáči.

V podstate taký možno obyčajný príbeh.

Čím ma teda zaujal? Tento príbeh totiž opisuje celkový postoj tých prichádzajúcich z oných končín sveta. Oni jednoducho radi ukazujú kto je tu pán ?

Radi robia ramená a dávajú najavo, že MY sa prispôsobíme IM. My sme tu doma ale oni určujú pravidlá, sú tu a s nimi prišiel aj zákon. Nový zákon. Ich zákon.

Nielen tieto dva príbehy, ale aj dianie za posledný rok poukazujú na závažné skutočnosti.

Imigranti ktorí do Európy prichádzajú, neprichádzajú v mieri a nie sú nám vďační. Našu pomoc berú ako samozrejmosť a majú pocit, že sme povinní sa o nich nadštandardne postarať.

Ja rozumiem tomu, že západ niektoré krajiny z ktorých prichádzajú kolonizoval a ich krajiny systematicky vykrádal. V podstate možno aj rozumiem, čím tá “vrodená” nenávisť voči Európanom vznikla.

Čomu nerozumiem, je naivita našich politikov a mimovládok, a niektorých našich verejne činných osobností, keď sa tvária, že všetko je v poriadku a nič nám nehrozí.

V tomto duchu informujú ešte stále aj naše médiá a to aj napriek tomu, že neprejde už pomaly deň aby sa neudial teroristický vražedný útok, ten posledný len dnes ráno vo Francúzsku, keď dvaja muži zavraždili kňaza.

Je jasné, že z toho množstva denne prichádzajúcich utečencov (o ktorých sa už vlastne ani nehovorí, ale pritom prichádzajú stále a stále), je v skutočnosti iba mizivé percento tých ktorým ide skutočne o pomoc. A udalosti posledných dní to jasne dokazujú.

zdroj: facebook.com

Zdieľaj tento článok

Páči sa Vám Pán Občan?


Chceme MIER, pridaj sa >

Čo si o tom myslíte? komentujte :)