Slováci vyzývajú občanov k revolúcii - Islandská revolúcia: model, ktorým sa inšpiruje celá Európa

thumbnail

Odstúpenie celej vlády, znárodnenie bánk, všeobecné referendum, odsúdenie a uväznenie ľudí zodpovedných za krízu a nová ústava, to je v stručnosti revolúcia na Islande. Tá revolúcia, o ktorej oficiálne média mlčali a mlčia. Nebyť internetu, nevedel by o nej mimo ostrova dodnes nikto. Toto mlčanie je najlepším dôkazom toho, ako sa zaobchádza s informáciami, ktoré sú nebezpečné pre politické a ekonomické elity.

Finančná kríza na Islande v roku 2008 a následný štátny bankrot viedli k zásadným zmenám v politickom usporiadaní tejto ostrovnej krajiny. Demonštranti si vtedy vynútili rezignáciu pravicovej vlády, ktorú vinili z toho, že krajinu priviedla do priepasti. Islanďania odmietli platiť dlhy, ktoré spôsobili politici a bankári, pohnali pred súd premiéra a v predčasných voľbách kompletne zmenili politickú reprezentáciu krajiny. S nastolením priamej demokracie potom sami občania spracovali návrh novej ústavy.

Sporadické protesty začali na Islande už v októbri 2008, ale až v priebehu januára 2009 prerástli v pouličné búrky a výtržnosti. Až dvetisíc ľudí sa stretlo v Reykjavíku pred budovou Althingi s políciou, ktorá proti nim použila obušky a slzný plyn, čo sa stalo vôbec prvýkrát od roku 1949, kedy sa demonštrovalo proti vstupu do NATO.

Takto vyzerala revolúcia na ISLANDE:

Aj napriek ohláseniu predčasných volieb na koniec apríla 2009 a oznámení premiéra, že zo zdravotných dôvodov odíde z politiky, občania ďalej organizovali tisíchlavé demonštrácie a požadovali jeho okamžitú demisiu. Haarde pod tlakom rezignoval a odovzdal moc opozícii, ktorá doviedla krajinu k voľbám. Premiérkou sa stala niekdajšia ministerka sociálnych vecí Jóhanna Sigurðardóttir, vôbec prvá lesbická premiérka na svete.

Voľby sa konali 25. apríla 2009 a potvrdili legitimitu prechodnej vlády.

Islanďania si vybojovali zákon o všeobecnom referende a odmietli záchranu bánk a splatenie zahraničného dlhu. Prinútili vládu, aby vyšetrila, kto bol zodpovedný za zavlečenie ostrova do krízy, ktorá vyústila bankrotom. Veľké banky boli znárodnené a niekoľko vrcholných manažérov a bankárov bolo zatknutých. Expremiér Haarde stál pred zvláštnym tribunálom Landsdómur, zvolaným prvýkrát od svojho založenia v roku 1905. Na jeseň roku 2009 sa začala z ľudového podnetu prostredníctvom občianskych zhromaždení pripravovať nová ústava. Kabinet navrhol vytvorenie národnej Ústavodarnej rady, ktorej členovia boli náhodne losovaní. Novú ľudovú ústavu následne schválil parlament.

Island je v súčasnosti najlepším príkladom mierovej a dôstojnej reakcie verejnosti proti moci, ktorá vedie ich krajinu aj celý svet do biedy tým, že hromadí majetky v rukách jedného percenta najbohatších. Islandský model ukazuje, že politici musia mať strach z reakcie ľudí, ak nebudú konať v ich prospech.

haarde
Na snímke Arnaldur Halldórsson expremiér Haarde čaká, až ho povolajú do súdnej siene...

Umlčanie fakty o Islande :

2008 Bola znárodnená najväčšia banka. Mena sa zrútila, trh sa zastavil a krajina skrachovala.
2009 Obrovské protesty pred parlamentom, ľudia donútili vládu k rezignácii.

Politici volajú po splatení dlhu voči Británii a Holandsku a to vo výške 3.500 miliónov eur, čo je suma, ktorú má zem zaplatiť v nasledujúcich 15 rokoch s 5,5 % úrokom.

2010 Ľudia idú do ulíc a vybojujú si zákon o všeobecnom referende. V januári 2010 ho prezident odmietol ratifikovať a oznámil, že ho bude konzultovať s EÚ. Ľudia idú znovu do ulíc. V marci sa koná referendum, ktorého výsledok je, že 93 % ľudí odmietne zaplatiť dlh voči Británii a Holandsku.

Vláda bola donútená k tomu, aby začala vyšetrovanie, ktoré má vyriešiť právnu zodpovednosť štátnych predstaviteľov za krízu. Dôjde k zatknutiu niekoľkých vedúcich bankárov a manažérov. Interpol vydal rozkaz a všetci zúčastnení bankári opúšťajú krajinu.

2011 Ústavodarné zhromaždenie zložené z ľudí priamo volených občanmi zahájilo svoju činnosť a predložilo návrh novej ústavy parlamentu, ktorý bol vytvorený po nových voľbách.

Čo sa stalo na Islande bolo pozorované politikmi ako je Merkelová, Sarkozy, Cameron, Zapatero, Berlusconi a ďalší a vyhodnotené ako nebezpečné pre ich skorumpovaný systém. Skúste si zadať do vyhľadávača Google heslo Revolúcia na Islande. Čo nájde ? Bojkot informácií o Islande bol z nepochopiteľných dôvodov dodržiavaný všetkými novinármi v rámci všetkej korporátnej tlače, rozhlasu a televízie. Masmédiám vládny vyjednávači údajne ponúkli v niektorých krajinách aj daňové úľavy výmenou za mlčanie. Napriek tomu sa informácie o islandskej revolúcii šírili a ďalej šíria po celom svete. Postavila sa totiž skorumpovanému a neudržateľnému systému a dala svetu lekciu z naozajstnej demokracie. Šíri sa, napriek vládam politických a ekonomických elít, ktoré zapríčinili celosvetovú krízu a uvrhli milióny ľudí do biedy.

Za pokračovateľa Islanďanov možno považovať španielskú indignados, americké hnutie Occupy, demonštrujúcich Grékov, Rumunov a ďalších, ktorí už vo svojom snažení zatiaľ tak úspešní neboli. Aj u nás je islandský scenár možný, ak ľudia nebudú naďalej zotrvávať v pasivite a nenechajú sa vykorisťovať a ponižovať skorumpovanou vládou, ktorá im posiela zloženky na uhradenie štátneho dlhu, zatiaľ čo štedro obdarúva desiatkami miliárd cirkev a nijako nebráni obrovskej korupcii v štátnych zákazkách.

Island je dnes z najhoršieho vonku a jeho ekonomika výrazne rastie. Tento rok sa dokonca počíta s vyrovnaným štátnym rozpočtom. Slovensko ide naopak stále ku dnu. Aj tu ale platí, že dlhy, ktoré vytvorili politici, sú problém politikov, nie ľudí, a občan je hlavným politickým protagonistom, nie politik.

Alebo je revolúcia v slovenských pomeroch nerealizovateľný sen ?

Zdieľaj tento článok

Páči sa Vám Pán Občan?


Chceme MIER, pridaj sa >

Čo si o tom myslíte? komentujte :)