Iná pravda o dalajlámovi, bojoch v Mosule a voľbách v USA. Prichádza Tereza Spencerová

thumbnail

Iracký Mosul je Američanmi bombardovaný už dlhodobo, len sa o tom príliš nehovorí, uvádza v súvislosti s informáciami o civilných stratách v bojoch v Iraku a Sýrii editorka Literárnych novín a analytička Tereza Spencerová. Tá sa v rámci svojho pravidelného zhrnutia týždňových udalostí zaoberá aj návštevou duchovného vodcu dalajlámu v Českej republike či uniknutým mailom Hillary Clintonovej.

Začala bitka o Mosul. Zaiste bude krvavá, s prítomnosťou civilných obetí, však po internete kolujú vtipy, že v našich médiách zaiste žiadne civilné obete nebudú - pretože keď bojujú Rusi, páchajú masakre a zverstvá, keď bojujú Američania, bombardovanie je vždy presné. Ide o hlúpe vtipy priaznivcov ruskej propagandy, alebo na tom niečo bude? A čo bitka ako taká? A čo je pravdy na tom, že Daeš najskôr uprace pozície a definitívne sa presunie do Sýrie? Inak po dlhšej dobe sme počuli o vláde Iraku, ktorá sa teraz ohradzuje proti vjazdu tureckej armády na svoje územie. Čo tento rozmer celého problému?

Daeš obsadil Mosul pred dvoma rokmi a americké letectvo na mesto po celú tú dobu s väčšou či menšou intenzitou útočí. Tento rok v apríli Pentagon oznámil, že tieto jeho nálety zabili celkovo 13 civilistov, pochválil sa, ako je ľudomilné, ale súčasne si trochu prekvapivo zdvihol mieru povolených civilných strát. Denník USA Today vzápätí priniesol svedectvo nemenovaného plukovníka, podľa ktorého nálety v Mosule zničili 6000 domov a bolo pri nich zhodených a odpálených 40 tisíc bômb a rakiet. Čiže počty civilných obetí nutne museli byť rádovo vyššie. Údaje priamo z mesta hovorili o stovkách mŕtvych civilistov pri nálete na tamojšiu univerzitu v marci, asi stovke mŕtvych pri rozbombardovaní dvoch mliečnych fariem, tisíce ľudí zahynuli v troskách zasiahnutých obytných domov ... Pentagon väčšinu takýchto strát do svojich štatistík ani nezahŕňa. Tak to ale všeobecne chodí prinajmenšom už od prvej vojny v zálive. Nielenže už dnes vojny nikto ani nevyhlasuje, ale ani proti sebe nestoja dve armády niekde na odľahlom poli. Útočí sa na mestá. Americká armáda a najskôr nielen ona má aj tabuľky na výpočet civilných strát: Ak zhodíte na mesto s určitým počtom obyvateľov žijúcich na určitej rozlohe určitý počet takých a makových bômb, zabijete toľko a toľko ľudí.

Skutočnosť, že sa o týchto mosulských obetiach u nás nehovorilo a nehovorí, ma oprávňuje k predpokladu, že sa bude zahmlievať aj o obetiach práve začatej ofenzívy. A civilné obete budú, pretože v Mosule je stále vraj až milión ľudí a nie je pravdepodobné, že by si americká bomba medzi nimi nejako prekľučkovala cestičku k nejakému voľnému ihrisku, kde by nikomu neublížila. Od toho bomby konieckoncov ani nie sú. Avšak, mlčanie o obetiach nemusí byť vo finále úplné, pretože na útočiacej strane sú tiež Francúzi, Briti, iracká armáda, šiitske milície vycvičené v Iráne, Kurdi, Turci ... Keby bolo najhoršie, vždy bude možné niekomu z nich - podľa aktuálnych politických sympatií a strategických úvah - "niečo" pripísať, aby západ zostal čistý, zatiaľ čo tí ruskí mäsiari si budú ďalej masakrovať to východné Aleppo.

Na začatie ofenzívy k oslobodeniu Mosulu sú ale popri týchto vyhliadok oveľa zaujímavejšie práve špekulácie o možnom presune bojovníkov Daeša z Iraku do Sýrie. Na jednej strane to vyzerá pomerne logicky, pretože už pred pár rokmi Saudovia s americkou podporou vytvorili plán na vybudovanie akéhosi salafistického emirátu na východe Sýrie, takže by sa teraz vlastne len nadviazalo na čosi už pripraveného. K tomu platí, že pestrá koalícia rôznych armád a milícií na Mosul útočia z troch strán, ale západný smer - teda na Sýriu - je otvorený a ako by priamo vyzýval Daeš k pochodu. Avšak, súčasne platí, že strata Mosulu a ďalších oblastí v Iraku i napríklad na severe Sýrie, mení niekdajšiu víziu akéhosi mocného chalifátu v domček z kariet, ktorý by navyše musel byť umelo udržiavaný pri živote, ak nie rovno západom, tak aspoň našimi osvedčenými stredovekými spojencami typu Saúdov. Neviem si predstaviť, ako by to naši západní politici dlhodobo vysvetľovali svojim voličom.

A navyše je čím ďalej očividnejšie, že Rusko, Sýria aj Irán s takým variantom počítali. Šiitské milície tak teraz podporujú Kurdov v pochode na Tal Afar, mesto na diaľnici spájajúcej Mosul so sýrskou Rakka, a ak ho ovládnu, fakticky tak Daeši cestu uzavrú. K tomu si Rusi k sýrskym brehom "vezú" lietadlovú loď, vraj čerstvo stihli vybudovať nové ranveje na leteckej základni na východe sýrskej provincie Homs, aby to mali k bombardovaniu hranice s Irakom bližšie, a väčší zmysel začínajú dávať aj práve začaté manévre ruských výsadkárov, ktorí si v Egypte nacvičujú boj proti teroristom v púštnych podmienkach.

Aký výstup pre Blízky východ asi z celej akcie bude? Vy ste tvrdila, že Američania sa z "Blizáča" sťahujú, avšak teraz sú na mieste a bojujú. Bojujú o zvrat situácie na svoju stranu, alebo o čosi ako "čestný úspech"? V Sýrii boli v defenzíve, takže to chcú skúsiť z druhej strany?

Myslím, že USA sa z Blízkeho východu sťahujú fakticky už od arabskej jari, ktoré podľa všetkého dodnes nevedia adekvátne uchopiť - revolty v Tunisku a Egypte zaspali a prišli o svojich osvedčených diktátorov, v Líbyi už prevzali iniciatívu, ale vo finále len celú tú prosperujúcu krajinu rozbili totálne, a v zopakovanie tohto postupu v Sýrii im zabránilo Rusko následne aj s Čínou a regionálnymi mocnosťami. Všeobecne vzaté Washington prišiel o Sýriu a Egypt, skúša sa držať v Iraku, ale pritom sa oň delí s Iránom, prichádza svojím spôsobom o Izrael a Turecko. Zdá sa, že spoľahlivými spojencami sú už len Saudovia, Katar a ďalší tmári, ale zrovna včera Saudov vedená Rada pre spoluprácu krajín Perzského zálivu (GCC) označila tureckých gülenistov za teroristov a úplne rovnako sa zachovala aj celá organizácie islamskej konferencie. Čiže Ankara aj u amerických spojencov dokázala presadiť svoju tézu, že za letným pokusom o vojenský prevrat stojí islamistický duchovný Fethullah Gülen, ktorý žije v exile v USA, a Turecko neustále požaduje jeho vydanie. Gülenovou extradikciou by ale USA prišli o globálne vplyvovú islamskú sieť, čo sa im samozrejme nechce, a tak Ankara očividne navyšuje stávky. Je potrebné mať na pamäti klasický bonmot, podľa ktorého Turci nie sú tak silní, aby dokázali sami hrať svoju hru, ale sú dosť silní na to, aby ostatným akúkoľvek ich hru skazili. Neviem, do akej miery berú Turci ešte vážne svoje záväzky vyplývajúce z členstva v NATO, ale faktom je, že čoby spolubojovníci pri oslobodzovaní Mosulu budú nevypočítateľní a s neustále natiahnutou rukou: "Dajte nám Gulena, alebo ...!"

Nemám jasnejšiu predstavu o tom, prečo sa Saudovia pripojili k Turecku proti USA - náhodne to môže byť strach o miliardy dolárov, ktoré pozostalí po obetiach z 11. septembra môžu vysúdiť na Saudoch, môže to byť trebárs aj silnejúca washingtonská nechuť voči saudským masakrom v Jemene , môže to byť aj terajšia príprava na likvidáciu wahhábistického Daeša v Mosule alebo trest za Obamovu neochotu vyslať do Sýrie pozemné vojská a zvrhnúť Asadov režim ... Poseďme ešte chvíľu a určite nájdeme aj ďalšie možné dôvody, ale v každom prípade to ukazuje, že pozícia Ameriky na Blízkom východe je čím ďalej neistejšia a ohrozovaná je súčasne z mnohých strán.

Oslobodenie Mosulu sa tak pre Baracka Obamu stáva poslednou príležitosťou, ako na Blízkom východe neskončiť svoje prezidentovanie s "kanárikom". Aj tak je to ale veľmi krkolomná záležitosť - vznik tejto teroristickej organizácie možno doložiť do amerického trestného tábora Camp Bucci v Iraku; ešte v roku 2012 americká armáda považovala Daeš za svoj strategický nástroj proti Asadovu režimu, o dva roky neskôr už ale proti nemu Obama vyhlásil "vojnu" potom, čo Daeš začínal "prerastať cez hlavu" a ostentatívne popravil niekoľko Američanov. Mimochodom, Mosul Daeš obsadil prakticky bez boja, pretože tamojšia sunnitská milícia platených Saudov z mesta povinne vypratala. A dva roky staré hacknuté e-maily Hillary Clintonovej okrem iného dokazujú, že Saudovia a Katar finančne a zbrojne podporovali Daeš; a keď to vedela Hillary - v tom čase "mimo službu" - tak to iste vedel aj Washington ... Mimochodom, dostať sa do situácie, kedy začínam bojovať proti teroristickej organizácii, v ktorej zrode som stála, do ktorej som vkladala mnohé nádeje, ktorú sponzorujú moji teoreticky nejzaviazanejší klienti, a potom čeliť tým aj tým ... Dosiahnuť takýto výsledok počas nejakých piatich šiestich rokov už vyžaduje obrovský kus strategického rozumu, nie?

Pokiaľ ide o Rusko, Putin sa zúčastnil rokovania tzv. Normandskej štvorky, teda seba, Merkelovej, Hollanda a Porošenka. Čo rokovanie prinieslo, ak niečo vlastne mohlo priniesť? Ako veľmi sa teraz ovplyvňujú spojené nádoby Blízky východ - Ukrajina? A čo povedať k politickému rozkolu v Nemecku na tému ďalšie sankcie pre Rusko, kde určitá časť nemeckej scény je za, iná skôr proti.

Neviem, ale mám dojem, že od tohto summitu nikto nečakal nič, a tak sa aj stalo a všetci sú asi spokojní. Rozhovory ani fakticky nič priniesť nemohli. USA a Západ opakujú mantru, podľa ktorej musí Rusko začať plniť Minsk 2, a až potom sa bude jednať o zrušení sankcií. Lenže v onej dohode nie je Rusko vôbec spomenuté, nieto aby malo nejaké povinnosti. Takže je skôr otázkou, prečo Nemecko a Francúzsko kedysi takú dohodu vôbec podpisovali? Alebo ju podpísali práve kvôli nesplniteľnosti? A Putin na druhú stranu pred odletom na summit na otázku, či chce dosiahnuť zrušenie sankcií, skoro rovno ukázal prostredník, pretože sankcie vraj oživili miestnu produkciu. Čiže obe strany sa kasajú, ako sú vlastne zásadové a v pohode, ale niesť, kto sa hrá, nehnevá - namiesto toho vymýšľa akési vágne "cestovnej mapy" k "mieru na Ukrajine". Čiže aspoň sa nebojuje.

Čo sa týka spojenia Blízkeho východu s Ukrajinou, mnohé komentáre o niečom takom hovoria, ale nie som si istá, či jednoznačná väzba naozaj existuje. Možno by Rusko chcelo dosiahnuť dohodu o oboch problémoch naraz, ale pravdepodobnejšie mi aktuálne pripadá, že nemá kam ponáhľať. To my máme na krku skorumpovanú Ukrajinu bez peňazí, to na nás mieri turecká migračná zbraň, to my v šoku sledujeme zánik demokracie a západu v priamom prenose ... tým mám samozrejme na mysli americké prezidentské voľby, náš vzor. Čo sa týka nemeckej politickej scény, lavírovanie je pochopiteľné. Po niekoľkých volebných fackách, ktoré Angela Merkelová utrpela v posledných týždňoch, je jasné, že sa voči nej bude chcieť čo najviac strán vymedziť a k tomu sa hodí akýkoľvek dôvod. Predsa nepôjdu ku dnu spolu s ňou, nie? Čo to má ale spoločné so skutočnou premenou politiky Berlína voči Moskve, na to si počkajme. Ukazovateľom môže byť napríklad vývoj plynového projektu Nord Stream II. Podľa rakúskej OVM ho môže zastaviť už "len politika".

Na Ukrajine zakázali premietanie poľského historického filmu "Volyne". Čo tak strašného film zobrazuje, že z neho ide taká hrôza? Zatiaľ sa zakazovali najmä ruské filmy. Keď sme pri tých zákazoch, čo všetko si vlastne na Ukrajine už nemožno prečítať, na čo sa nedá pozerať, čomu sa nedá počúvať? Ako otvorene tam vlastne prebieha súčasná politická diskusia?

Ten film som nevidela, ale z recenzií vyvodzujem, že ukazuje dobrých Poliakov a krvilačných Ukrajincov čiže ponúka čiernobiely pohľad na dejiny, ktoré sú v skutočnosti čiernobiele málokedy. Hoci sa režisér dušuje, že netočil žiadnu dokudrámu, ale jednoducho len film, vôbec sa nečudujem, že na Ukrajine film zakázali. Tamojší nacionalisti oslavujú svojich dávnych, skoro biblických predkov čoby pionierov všetkej ľudskej civilizácie. A teraz zrazu že by z ľudomila BANDERU a jeho humanitárnych hrdlorezov boli len obyčajní sadistickí vrahovia?

A čo viac, cenzúra na "demokratickej" Ukrajine beztak už ide na plné obrátky. Zatiaľ sa síce zameriavala hlavne na ruskú filmovú, hudobnú a knižnú produkciu - čo však len rozšírilo spektrum zárobkov pašerákov - ale v jej sieti už uviazlo aj veľa západných umelcov, ktorí "nedostatočne chápu" situáciu. A napríklad práve pred pár dňami náckovia z Pravého sektora v Černovciach násilím zarazili premietanie filmu o gejoch a lesbách, ktorí sa aktívne zúčastnili Majdanu. Pretože, viete, ukrajinská revolúcia je len pre pekných, blonďavých, modrookých, hetero ... Nie, robím si srandu. Ak si odmyslím legendárny, okolo hlavy omotaný vrkoč Julie Tymošenkovej a také tie ich "vyšivankové" košele, tak vlastne neviem, ako by mal vyzerať ideálny Ukrajinec. Trebárs Stepan Bandera na poštových známkach robí dojem tmavovlasého asketa ... A tamojšia politická diskusia? Otvorená na môj vkus až moc. Veľa ďaleko za hranicu racionality potrebnej k vedeniu štátu. Ak mám niekedy výhrady voči nášmu parlamentu, tak si občas spomeniem na ten ukrajinský a vždy sa upokojím, že ešte stále môže byť oveľa, oveľa horšie.

Prišiel dalajláma. Hovoril a prednášal, okrem iného aj pre 50 našich poslancov a senátorov. Zádrhel však nastal, keď sa s ním stretol vicepremiér Bělobrádek a minister kultúry Herman. Túto aktivitu ako súkromnú označili Zeman, Sobotka, Hamáček a Štěch ... A je oheň na streche. Priaznivci dalajlámu tvrdia, že sa pred Čínou hrbíme, alebo rovno, že sme sa, s prepáčením posrali. Zástancovia "netibetskej" línie uvádzajú, že tak ako väčšina Západu uznávame územnú jednotu Číny, že Západ s Čínou čulo obchoduje a britská kráľovná čínskeho prezidenta vozí v kočiari. Tak teda, kde je pravda? Aký pocit z tejto "radosti" máte? A to s presahom na spomínané medzinárodné súvislosti ...

Dalajláma. Náš večný hosť. Pre mňa je už dneska zo všetkého najviac niečo ako živá popartová figúrka, ktorá zakaždým hovorí to isté; a tí istí poslucháči úplne rovnako nábožne počúvajú, než sa potom zase vráti k svojmu konzumu, ale zato akosi očistení, alebo tak niečo. Smiešne ale je, aký cirkus okolo neho naši politici zohrali. Daniel Herman, ktorý je z rozhodnutím súdu ešte stále zamestnancom Ústavu pre štúdium totalitných režimov, napríklad posedenie s dalajlámom obhajoval tvrdením, že je predsa "ministrom zvrchovaného a suverénneho štátu", čo by sa však v hlbšej diskusii dalo obhájiť len s odrenýma ušami, ale skôr by skončil úplne bez uší. A vami spomínaná "štvorka najvyšších" bohvie prečo namiesto rozumného mlčania zvolila neuveriteľnú proklamáciu, s ktorou si samozrejme musela nabehnúť. A celú tú proklamáciu o našich vzťahoch s Čínou vraj spísali u ministra zahraničia Zaorálka, ktorý bol ešte pred pár dňami ochotný v rámci EÚ hlasovať pre sankcie proti Rusku, aby sme kolektívne ochránili Al-Kájdu vo východnom Aleppe. Neuveriteľné. Príde jeden dalajláma a nám sa ponúkne otrasný pohľad na našich mocných. Klasik by povedal, že si takto "zásadovú" a rozhádanú vládu zaslúžime. Mimochodom, predvčerom britská kráľovná Alžbeta prijala ruského pravoslávneho patriarchu Kirilla. U nás by z toho "ruského ideového ataku" bol asi prevrat, tam je to viac menej v pokoji. A v Paríži otvorili ruské pravoslávne kultúrne centrum. Divné, že? Západ - a správa sa inak ako my ...

Dalajláma je každopádne celkom iste zaujímavý človek a politické dejiny Tibetu tiež. V čom máme vidieť jeho výnimočnosť a duchovný apel? Ako posudzovať formu, akou Číňania Tibet zabrali? Prezident Zeman tvrdí, že Tibet bol otrokárskym štátom, Číňania zase vyhlasujú, že Tibet modernizovali. Konšpirační teoretici tvrdia, že dalajláma je pod vplyvom CIA ...

Číňania zabrali Tibet asi rovnako ako napríklad Rusi Kaukaz alebo Američania Havajské ostrovy; čiže silou a za cenu hŕby krvi. Ak niekomu demonštratívne leží na srdci osud Tibetu, ale napríklad palestínsku vlajku by vedľa tej tibetskej nikdy nevyvesil, tak je len obyčajný pokrytec.

A áno, "starý" Tibet, teda ten, v ktorom mal dalajláma kedysi vládnuť, naozaj bola otrokárska spoločnosť a osobne dalajlámovi malo slúžiť 17 tisíc nevoľníkov. O jeho väzbách na CIA bolo napísané niekoľko kníh. Dalajláma na konci 50. rokov podľa všetkého býval na výplatnej páske CIA, ktorá navyše v USA v rámci operácie St. Circus cvičila tibetských "partizánov" pre boj proti Číne. Trebárs Süddeutsche Zeitung pred štyrmi rokmi v obsiahlom materiáli konštatoval, že práve po boku bojovníkov vycvičených CIA utiekol dalajláma na jar 1959 cez hory do Indie a neskôr ďakoval prezidentovi Dwight D. Eisenhower "ako za osobnú podporu, tak aj za materiálnu pomoc" a podobné listy dostali potom ešte aj John F. Kennedy a Johnson.

Ale to už je dávno, v časoch najhorúcejšej "studenej vojny", a v roku 1989 získal Nobelovu cenu za mier. Jazdí po svete, deklamuje o mieri a priateľstve a napríklad Karel Gott si s ním teraz urobil selfie a je mu "vďačný za príval novej energie". Takže sa nám síce vláda trochu rozhádala, ale zato Majster je nabitý. Všetko v najlepšom poriadku, nie?

Zverejnené e-maily Hillary Clintonovej naznačujú niektoré problematické väzby, pokiaľ ide o Islamský štát, Katar či Saudskú Arábiu. Aj s finančnými konotáciami. Nebudeme vás zaťažovať americkým volebným divadlom, však čitateľa by určite zaujímalo, čo z toho všetkého usudzujete a čo považujete za pravdivé. A ako, prosím, chápete sviežu informáciu, že Julianovi Assangeovi, "hrdinovi" WikiLeaks, ekvádorská ambasáda obmedzila internetové pripojenie? Odporcovia Putina šíria vtip: O tom, čo bude umiestnené na Wikipédii, rozhodujú jej správcovia. O tom, čo bude umiestnené na WikiLeaks, rozhoduje FSB.

Obsah e-mailov nikto nespochybňuje, takže ich berme za "hotovú vec". Zaujímavejšie je skôr snaha odvrátiť pozornosť od ich obsahu hádzaním viny na Rusko, poťažmo na WikiLeaks a na Trumpa čoby ruských poskokov. Svojím spôsobom je to naozaj maximálna bizarnosť. A k tomu Hillary Clintonová svojich voličov na jednu stranu uisťuje, že je Amerika najmocnejšia na svete, na strane druhej ale viní Rusko z toho, že lozí snáď vo všetkých amerických počítačoch a hrubo ovplyvňuje tamojšie prezidentské voľby. Je ale potrebné si vybrať: buď platí prvé, alebo druhé. Oboje dohromady nedáva zmysel, čo je síce v súčasnej Amerike normou, ale aj tak ...

Majitelia amerických médií v drvivej väčšine podporujú Hillary Clintonovú, a tak sa správy WikiLeaks do všeobecného povedomia Ameriky príliš nedostávajú, predsa však niektoré tie "zjavenia" sú svojím spôsobom neuveriteľné - teda ak je reč stále o "pochodni demokracie," a nie o nejakom zatuchnutom zapadákove s jedným šerifom v meste. Náhodne: je tu úspešná akcia s jednotným mediálnym jasaním nad údajne skvelým zdravotným stavom Hillary, alebo snaha jej ľudí vytvoriť falošnú webovú stránku, na ktorej by Trump ponúkal prácu ženám výmenou za to, že sa nechajú ponižovať, alebo skutočnosť, že Hillary k daňovým únikom používala rovnakú schému, za ktorú teraz pranieruje Trumpa, alebo pokus Demokratickej strany dohodnúť sa s FBI na tom, že "zmazanie" všetkých obvinení z federálnych zločinov, ktorých sa Hillary dopustila, výmenou za budúce prebendy, alebo napríklad tí členovia Hillarynej kampane provokujúci nepokoje na Trumpových zhromaždeniach ...

Ten výpočet špinavosti sa zdá byť nekonečný, a ako hovorím, nikto ho ani nespochybňuje, len sa hádže vina na to Rusko. Trebárs neziskový Project Veritas ale obsiahlo dokladá, že sa voľby v USA falšujú už vyše päťdesiat rokov, takže ... Takže tento rok je to len o niekoľko rádov nechutnejšie - možno len preto, že viditeľnejšie - ako normálne. A pretože do volieb predsa len ešte pár týždňov zostáva, tak ešte stále môže byť horšie. Uf.

A čo sa týka Assangeho e-mailu, podľa niektorých správ si u ekvádorskej vlády zadupal osobne minister zahraničia USA John Kerry a pohrozil bohvie čím, či mu "nezavrú ústa". Hillary totiž musí vyhrať, aby mali Wall Street a vojensko-priemyslový komplex radosť. A čo keď si americkí voliči v informáciách z WikiLeaks fakt začnú čítať? A tak Ekvádor na svojej ambasáde v Londýne odstrihol Assangeho od internetu, ale WikiLeaks idú samozrejme ďalej ... Podivný americký pokus o cenzúru.

Záverom tradičná otázka. Čo ďalšie by sme mali počas budúceho týždňa sledovať?

Osobne budem samozrejme sledovať Irak aj Sýriu, dnes navyše začína ďalší pokus o prímerie v Jemene; a pritom budem trpne čakať, až ten americký cirkus skončí demokratickým víťazstvom Hillary ...

zdroj: parlamentnilisty.cz

Zdieľaj tento článok

Páči sa Vám Pán Občan?


Chceme MIER, pridaj sa >

Čo si o tom myslíte? komentujte :)