Ilona Švihlíková: Prídu zmeny, ktoré vo svete nenechajú kameň na kameni. Znovu opakujem, toto nie je bežná kríza

thumbnail

Ekonómka Ilona Švihlíková si trvá na tom, že vo svetovej ekonomike prídu zásadné zvraty. Pre prípad zrútenia súčasného systému odporúča investovať do pozemkov, nehnuteľností a zdrojov pitnej vody. "Očakávať, že to tak nejako pôjde ďalej ako vždy, je veľká chyba," uvádza pre ParlamentníListy.cz.

Po prasknutí "bubliny" neudržateľného boomu výstavby a krachu realitného trhu v USA došlo v rokoch 2007 až 2009 k finančnej kríze a k následnej hlbokej ekonomickej recesii. Jeden z mála analytikov, ktorí tú krízu predpovedali, profesor londýnskej Kingston University, Steve Keen teraz vyhliada krízu z Východu a tvrdí, že neuveriteľnou bublinou je čínska burza. Čaká teda svetovú ekonomiku niečo podobné ako pred cca ôsmimi rokmi?

Myslím, že niečo podobné nečaká. Hlavným dôvodom je to, že tzv. veľká recesia proste dodnes nebola vyriešená a len sa rôznymi opatreniami ako je napríklad kvantitatívne uvoľňovanie zmierňujú jej príznaky. Koniec koncov prečo inak by sa vo vyspelých krajinách začali objavovať pojmy ako z 30. rokov, napríklad pretrvávajúca stagnácia. Čína a jej ďalší vývoj má bezpochyby svoje riziká, ale ukazovať na ňu ako na výlučnú hrozbu je skôr politická objednávka. Rozvíjajúce sa ekonomiky sa musia potýkať s tým, že vyspelé krajiny vykazujú veľmi slabý rast, resp. stagnáciu, že sa prepadli ceny primárnych komodít a obrátili kapitálové toky v ich neprospech.

Riziká vo svetovej ekonomike teda neplynú z Číny, ale z celkových systémových nerovnováh: dlhodobé oslabovanie práce v prospech kapitálu, z toho plynúca vysoká nerovnosť, financilizácia, nadvýroba ... stručne zhrnuté, "veľká recesia" neskončila, trvá.

Existujú pre súčasnú svetovú ekonomiku väčšie hrozby ako tá spomínaná čínska?

Samozrejme, obmedzovať sa len na jednu krajinu, ktorá notabene neovláda svetový finančný systém, ale je ním skôr ovplyvňovaná, skutočne vyzerá ako politická objednávka. A to nechcem obhajovať či bagatelizovať niektoré znepokojujúce signály z čínskej ekonomiky. Avšak dokonca aj dosť konzervatívne inštitúcie ako MMF či OECD si začínajú uvedomovať šírku problémov napr. Volaním po silnejšom fiškálnom stimule u vyspelých krajín. Keby bol problém len v Číne, ich reakcie by boli iné.

Hrá vôbec v globalizovanej ekonomike úlohu, či takáto bublina vznikne v Spojených štátoch, v Číne, alebo niekde inde?

Rolu to samozrejme hrá, pretože je u krajín rôzna miera prepojenosti a z toho vyplývajúca sila prelievacich efektov. Bubliny sú znakom dominancie finančného sektora nad reálnou ekonomikou, čo je problém minimálne posledné dve dekády. Bubliny navyše často "suplujú" nedostatok rastu v reálnej ekonomike. V minulých dvadsiatich rokoch to bolo vo vyspelých krajinách také putovanie od bubliny k bubline - od Japonska po USA či eurozónu.

Nakoniec samozrejme reálna ekonomika vždy zvíťazí, bohužiaľ za katastrofálnych sociálno-ekonomických dopadov. Bohužiaľ u veľkých aktérov poväčšinou platí "bližšia košeľa než kabát" a neuvedomujú si, že chyby v ich hospodárskej politike sa nielen dotknú ostatných, ale vráti sa im v globalizovanom svete späť ako bumerang.

Ekonomická kríza je braná ako cyklický jav, ale tiež ako stav, na ktorom niektorí ukrutne zarobia. Sú finančné špekulácie "na krízu" záležitosťou až posledných desaťročí, alebo to tak bolo aj skôr?

Krízy síce sú cyklický jav, ale ja si vôbec nemyslím, že "veľká recesia" je cyklický jav. Keby to tak bolo, tak sa nebudeme stretávať s pojmami ako pretrvávajúca stagnácia a centrálne banky by neexperimentovali so zápornými úrokovými sadzbami a v tlači hlavného prúdu, ako sú Financial Times, by sa čím ďalej častejšie nepísalo o peniazoch, vyhadzovania z helikoptéry ako o poslednom možnom riešení . Veľká recesia je kríza iného typu, a preto ju nemožno "riešiť" bežnými ekonomickými nástrojmi. Preto pozorujeme čím ďalej väčšiu bezmocnosť centrálnych bánk a frustráciu z toho, že sa stále nedarí "nakopnúť motor." Špekulovať v takomto prostredí má svoje riziká, pretože poruchy tohto typu vykazujú tak veľkú dynamiku, že si s nejakými jednoduchými modelmi a extrapoláciami nevystačíte ...

Občas býva zmieňovaný aj vplyv neproduktívneho kapitálu. Aký dopad má, že nejaký kapitál leží ladom a nepoužíva sa?

Sme dnes v situácii, keď vo vyspelých krajinách je možné si vypožičiavať za veľmi nízke úroky, ale napriek tomu je miera investícií rekordne nízka. Firmy sedia na peniazoch, alebo preferujú svoje zisky roztáčať vo finančnej ekonomike. Prečo to tak je? O tom sa vedie celý rad sporov, môj názor sa týka čoraz menej atraktívnej miery ziskov, (blokovanú značnú nadvýrobou a slabým dopytom - čo sú zase tie stagnujúce mzdy väčšiny obyvateľstva) vrátane toho, že oveľa lepší "biznis" je dnes vytĺkanie renty prisaním sa na verejné zdroje. Nízka miera investícií, ktorá nie je obnovená ani pri rekordne nízkych úrokových sadzbách, ukazuje na to, že niečo je "veľa inak" a že sú pred nami veľké zmeny. Vo finančnej ekonomike roztáčanie kapitálu destabilizuje reálnu ekonomiku a prispieva k už tak vysokej nerovnosti. Nevyužité kapacity v reálnej ekonomike vedú k nízkemu rastu, stagnácii a samozrejme nezamestnanosti, či pracujúcej chudobe a podobným javom. Nič pekného to nie je.

Je možné sa na krízu pripraviť? Petr Robejšek na besede s občanmi radil hlavne neinvestovať do eura. "To, čo máte, nenechajte elektronicky v banke, ale dajte si to pod slamník, ale musia to byť správne bankovky; alebo ešte lepšie, nakúpiť niečo, čo je stabilnejšie, a to sú pozemky, nehnuteľnosti, sčasti tiež zlato, malé mince, "vyhlásil. Súhlasila by ste s jeho odporúčaniami, alebo ešte lepšie, keby sa "všetci vrhli na to isté", mali by takéto rady význam?

Tak do eura by som tiež neinvestovala. Je rozdiel medzi bežnou cyklickou krízou a je rozdiel medzi tým, čo prežívame teraz. Znovu opakujem, to nie je bežná kríza, ktorá proste niekam odkráča. Hĺbka problémov a reakcie inštitúcií, ktoré dlhodobo podporovali neoliberálny kapitalizmus, svedčí o závažnosti situácie. S odporúčaniami by som všeobecne súhlasila, s tým, že medzi tie rozumné investície podľa mňa patria tiež pozemky a nehnuteľnosti, ideálne zdroj pitnej vody a pod. Všetci sa na to vrhať určite nebudú, pretože prvotnou reakciou na ekonomické problémy býva prudký nárast zlata, ktoré ja osobne považujem za fetiš, ktorý je vám v skutočnej kríze, kedy sa rúca celý finančný systém, k ničomu. Mnoho ľudí sa tiež stále domnieva, že celý ten systém tak nejako "pôjde ďalej", tí sa týmito otázkami nezaoberajú.

O kríze sa ale bavíme zatiaľ ešte v ére ekonomického rastu. Sú oprávnené hlasy, že už je na konci? Alebo sa dá, hoci na nižšej úrovni, ešte niekoľko rokov udržať?

Naozaj rastu? Vyspelé krajiny zažívajú veľmi slabý rast, skôr stagnáciu; a to sme osem rokov (!) od vypuknutia veľkej recesie. Ergo, niečo je veľmi zle. Situácia je tak zlá, že sa znižuje aj potenciál postihnutých krajín - "krátkodobá" porucha má teda svoje dlhodobé vplyvy, ako sa jasne ukazuje.

Je to ono preklínané písmenko L a vyspelé krajiny sú v tejto situácii zaklinené už veľmi dlho napriek rade netradičných hospodárskych politík. Existuje len malé porozumenie pre skutočné korene veľkej recesie, takže sa stále vyhliada nejaké oživenie, a pritom sa prehliada, k akým závažným zmenám dochádza v ekonomike (a našťastie hoci pozvoľna) aj v ekonomickej teórii. Sme v procese, ktorý som vo svojej druhej knihe nazvala veľká transformácia, ktorá je charakterizovaná obrovskou koncentráciou krízy a v ktorej sa rozbiehajú zmeny, ktoré nenechajú v našom svete kameň na kameni. Očakávať, že to tak nejako pôjde ďalej ako vždy, je veľká chyba.

zdroj: parlamentnilisty.cz

Zdieľaj tento článok

Páči sa Vám Pán Občan?


Chceme MIER, pridaj sa >

Čo si o tom myslíte? komentujte :)