EXKLUZÍVNE: Americká misia kapitána Širokého

thumbnail

Konzervatívny výber vám ponúka nové poznatky o práci šéfa Váhostavu Juraja Širokého pre komunistickú rozviedku v USA. Exkluzívne pre KV ich napísal český novinár Tomáš Pergler, autor knihy Babiš, příběh oligarchy.

Belan svazek

Začiatky v ŠtB

Je dlhodobo známe, že podnikateľ Juraj Široký bol v 80. rokoch minulého storočia príslušníkom Štátnej bezpečnosti (ŠtB) a tajne pracoval pre komunistickú rozviedku na československej ambasáde vo Washingtone. Pred rokmi zverejnil denník Sme časť z kópie jeho služobného personálneho spisu, ktorú získal od Ústavu pamäti národa (ÚPN). Podrobnejšie informácie o Širokého pôsobení v Spojených štátoch však ostávali neodkryté. Pritom existujú a sú verejnosti prístupné – v českom Archíve bezpečnostných zložiek (ABS) pri Ústave pre štúdium totalitných režimov. Tieto dokumenty prečkali skartácie aj ďalšie zásahy do archívov ŠtB po novembri 1989. Konkrétne ide o kádrový zväzok s registračným číslom 30534, vedený na Širokého krycie meno Juraj Belan.

Širokého prijali do I. správy ZNB (oficiálny názov rozviedky, teda časti tajnej služby pôsobiacej v zahraničí) v roku 1979. Po absolvovaní dôstojníckej školy nastúpil v Prahe do 52. odboru, ktorý sa sústredil na USA a ďalšie americké štáty. Mal na starosti spoluprácu a postupne aj riadenie pracovníkov rozviedky vo Washingtone. Podľa nadriadených si viedol dobre. „V práci prejavuje iniciatívu, presnosť,“ píše sa v návrhu na povýšenie Širokého do funkcie staršieho referenta z decembra 1982. Mladý poručík sa podieľal napríklad na plánoch stiahnutia uruguajského novinára a esejistu Alvara Barros-Lemeza, ktorý pôsobil na univerzitách vo Venezuele a USA a spolupracoval s ŠtB ako agent s krycím menom Bornelux. Do ČSSR sa Barros-Lemez napokon nepresťahoval.

Krycie mená používali aj príslušníci rozviedky. Široký dostal prezývku Belan, zjavne podľa rodného priezviska manželky. V roku 1983 začala rozviedka s prípravami na vyslanie Širokého do Spojených štátov. Ako „kádrový pracovník“ absolvoval teoretickú aj praktickú prípravu – okrem zdokonaľovania v anglickej konverzácii sa učil tiež rozpoznávať, keď ho sledujú. Prešiel celkovo šiestimi cvičnými akciami v teréne. „Možno konštatovať, že s. Belan sa vie kvalifikovane kontrolovať a odhaľovanie sledovania mu nerobí problémy,“ napísal do vyhodnotenia podplukovník z odboru, ktorý pripravoval budúcich špiónov.

Pôsobenie v USA

ŠtB pôvodne rátala s umiestnením J. Širokého na československej misii pri OSN v New Yorku. Nakoniec ale vycestoval ako „legalizant“ na veľvyslanectvo v hlavnom meste USA. Formálne vystupoval ako diplomat, zamestnanec federálneho ministerstva zahraničných vecí. Na ambasáde vykonával funkciu kultúrneho, neskôr tlačového tajomníka. Pre zakrytie skutočnej identity preňho rozviedka vytvorila kryciu identitu (falošné listiny a preukazy), podľa ktorej Široký pracoval pred nástupom do diplomacie v podniku zahraničného obchodu Strojimport. V septembri 1984 Široký nastúpil na ministerstvo a v júli sa premiestnil s manželkou a deťmi do Washingtonu.

Podľa smerníc mal Široký svedomito vykonávať diplomatickú funkciu, jednoznačnú prednosť ale dostala špionáž. „Plneniu týchto úkolov podriaďte všetky svoje možnosti, schopnosti a čas. Ste podriadený výlučne centrále a rezidentovi,“ napísal náčelník 52. odboru rozviedky Stanislav Ulík. Za hlavný “úkol” určil získavanie tajných spolupracovníkov, získavanie informácií a materiálov o plánoch Severoatlantickej aliancie pre eventuálny konflikt so sovietskym blokom a podávanie návrhov a uskutočňovanie tzv. aktívnych opatrení, čo bolo označenie pre akcie a operácie ŠtB. „Pre spojenie s centrálou čs. rozviedky využívajte operatívne šifry a kuriérnu poštu. Všetku agentúrno operatívnu dokumentáciu podpisujte svojím krycím menom,“ nakázal pred odchodom podplukovník Ulík.

Činnosť „Belana“ v USA sa dá zdokumentovať podľa zápisov, ktoré ŠtB vypracovávala z rokovaní s ním pred jeho letnými dovolenkami v ČSSR. Po prílete musel Široký prejsť v centrále rozviedky kolieskom pohovorov a inštruktáží. Podľa jedného zo záznamov zo začiatku júla 1987 podal napríklad námet pre akciu v operácii Sépia, ktorú viedla Štátna bezpečnosť v spolupráci so sovietskou KGB s cieľom oslabiť vojenskú a politickú pozíciu USA. Podieľal sa tiež na rozoslaní falošných materiálov v akciách s označením Grafit a Arba.

Ako nereálne sa ukázali plány, že J. Široký počas prvého roka vo Washingtone získa tajných spolupracovníkov v kategóriách „agent“ alebo „dôverný styk“. Agent (skratka A) bol väčšinou cudzí štátny príslušník, ktorý vedome spolupracoval s rozviedkou. Dôverný styk (DS) bol nižšou kategóriou, kedy vytipovaný objekt nebol ochotný priamo spolupracovať s tajnou službou, ale poskytoval informácie s vedomím, že komunikuje s oficiálnymi československými úradmi. Na veľvyslanectve Široký riadil zdroje v kategórii „ideový spolupracovník“. Ešte pred výjazdom získal spolupracovníka s krycím menom Bonito (bývalý sudca a diplomat, po roku 1989 viedol pražskú advokátsku kanceláriu). Väčšinu Širokého kontaktov, ktorým dával perspektívu do budúcna, tvorili diplomati iných štátov, novinári alebo pracovníci amerických úradov. Zo záznamov nevyplýva, že by riadil nejakého významného agenta. Dokumenty však nezahŕňajú obdobie druhej polovice roku 1988 a rok 1989, kedy už mohol v budovaní agentúrnej siete pokročiť. Teoreticky sa v tomto období mohol stretnúť aj s mladým českým emigrantom Viktorom Koženým, s ktorým po roku 1989 riadil harvardské investičné fondy.

Treba dodať, že plnenie úloh pri získavaní spolupracovníkov Širokému skomplikovalo „prebehnutie“ jedného z jeho nadriadených. Podplukovník Jan Fila (krycie priezvisko Šturma) pracoval do roku 1982 na rezidentúre v New Yorku a po návratu do Prahy sa stal zástupcom náčelníka 52. odboru. V tejto dobe viedol aj časť prípravy Širokého na vysadenie v Amerike. Koncom roka 1985 Fila prekvapivo požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru s odkazom na zložitú rodinnú situáciu a oznámil, že si našiel robotu v Hradci Královej. V lete 1986 však ŠtB zistila, že je nezvestný. Nepomohlo ani celoštátne pátranie a zverejnenie Filovej fotografie v televízii. Vedenie rozviedky bolo presvedčené, že Fila už pred svojím návratom začal spolupracovať so CIA a po odchode z ŠtB utiekol na Západ. To hrozilo katastrofálnymi následkami – všetky akcie a kontakty, na ktorých Fila pracoval, mohli byť prezradené. Vzniklo napríklad podozrenie, že Fila stál za odhalením jedného z najznámejších československých agentov v USA, Karla Köchera, ktorý niekoľko rokov pracoval v CIA. Köcher a jeho manželka boli odsúdení americkým súdom k vysokým trestom, v roku 1986 však boli v Berlíne vymenení za sovietskeho disidenta Anatolija Ščaranského. Pre Širokého to znamenalo, že musel obmedziť styk s niektorými podozrivými zdrojmi a naopak udržiavať takzvané krycie styky, ktoré mali protivníka zmiasť.

Hodnotenie Širokého spravodajskej práce

V posielaní informácií a zapojovaní sa do akcií rozviedky plnil Široký úkoly dobre. Napríklad v roku 1986 získal 50 informačných poznatkov, ktorých využiteľnosť centrála ohodnotila na 60 percent. Dobre vychádzal aj v politickom hodnotení. „Vystupuje ako uvedomelý člen KSČ, podriaďuje tomu aj spôsob života v zahraničí,“ napísal kapitán Alois Káňa. Pri ďalšej návšteve Prahy v lete 1988 výsledky ešte zlepšil. Jediná malá výhrada sa týkala vytypovania „vhodných“ osôb zo sledovaných amerických úradov. Nadriadený však v hodnotení sám pripomenul, že Široký bol viacej zaneprázdnený inými úlohami. Medzitým už „Belan“ povýšil na kapitána a od konca roka 1988 bol poverený funkciou zástupcu rezidenta, stal sa teda mužom číslo dva rozviedky v metropole Spojených štátov. V tejto funkcii ostal až do novembrovej revolúcie a návratu z USA v roku 1990.

Ako už skôr napísal denník Sme, Široký sa neúspešne usiloval o to, aby v tajnej službe ostal aj po páde komunistického režimu. Ako vyplýva aj z prezentácie historika Martina Slávika, po novembrovej revolúcii s niektorými kolegami z ŠtB ďalej spolupracoval pri podnikaní.

Tomáš Pergler, autor knihy Babiš, příběh oligarchy

zdroj: www.konzervativnyvyber.sk

Zdieľaj tento článok

Páči sa Vám Pán Občan?


Chceme MIER, pridaj sa >

Čo si o tom myslíte? komentujte :)