Pozrite si ukážku najdrahšieho a najkrajšieho dokumentu všetkých čias. Zvieratám v ňom hrá Hans Zimmer

Fascinujúci pohľad do sveta zvierat, podčiarknutý podmanivou hudbou od Hansa Zimmera sľubuje taký nevšedný zážitok, aký môže poskytnúť azda len pokračovanie cyklu Zázračná planéta 2, v origináli Planet Earth II. Teraz sa tvorcovia dostali ešte oveľa bližšie ako kedykoľvek predtým, pod čo sa podpísal aj pokrok v technológiách. Pozrite si trailer úžasného dokumentu, ktorý premiérovala britská BBC.

Keď pred 10 rokmi uzrel svetlo sveta dokumentárny cyklus Zázračná planéta, všetci boli uchvátení. Aktuálne si vyslúžil veľkú pozornosť aj medveď, ktorý tancuje pri strome, uchváti vás však aj pohľad do života tučniakov a oveľa, oveľa viac. Napokon, natáčanie trvalo 3 roky v 40 krajinách sveta. Dokopy sa diváci môžu tešiť na 6 hodinových epizód, za ktorými stoja milióny eur. Treba však povedať, že to neboli peniaze vyhodené do vzduchu, pretože svet uvidíte doslova z pohľadu zvierat tak, ako ste ich ešte nikdy predtým nevideli. To všetko spolu s hudbou, ktorú zložil Hans Zimmer.

zdroj: dobrenoviny.sk

Video

Obrovský keltský kríž sa záhadne vynoril uprostred lesa v Írsku

Priamo uprostred Donegalského lesa v Írsku vyrastá podivuhodný emblém. Má tvar keltského kríža, je 100 metrov dlhý a 70 metrov široký. Pri prechádzke lesom ho však neobjavíte. Jeho skrytú krásu možno odhaliť len z výšky.

Obrí keltský kríž v Dongalskom lese spozorovali pasažieri lietadla prvýkrát na začiatku tohtoročnej jesene a niektorí z nich potom zdieľali svoje snímky na sociálnych sieťach. Nikto však netušil, kde sa mystický symbol v lese vzal. Až reporér írskej televízie pricestoval priamo do Donegal a zistil, že obrí keltský kríž bol dielom miestneho lesníka Liama Emmeryho, ktorý zomrel pred šiestimi rokmi vo veku 51 rokov na následky poškodenia mozgu pri autonehode. Jeho rodina už takmer zabudla, čo v lese roky pred svojou smrťou tvoril. „Keby žil, bol by na to teraz pyšný,“ nechala sa počuť jeho manželka.

Liam kríž vytvoril starostlivým vysádzaním tisícov rôznych stromov. Symbol je viditeľný len na jeseň, keď sa začne lístie farbiť – žltý kríž potom vynikne na pozadí tmavej smrekovej zelene. Podľa írskeho hortikulturistu Garetha Austina ide o mimoriadny počin hodný záhradníckeho inžiniera. Niečo také vytvoriť nie je ľahké a vyžaduje to dôkladné plánovanie. „Liam to vytvoril a dal nám to ako darček, z ktorého sa budeme tešiť ďalších šesťdesiat až sedemdesiat rokov,“ povedal Austin pre The Irish Post.

zdroj: extrastory.cz

Video

Najobľúbenejší šéf: Miliardár dal zamestnancom autá, byty aj šperky

Kto by nebol rád, keď ho šéf ocenil za tvrdú prácu pochvalou a navyše napríklad finančným alebo dovolenkovým bonusom. Aby ale zamestnávateľ za odmenu rozdával autá, byty a ešte šperky, to sa len tak nevidí. Pracovníci indickej firmy Hari Krishna Exports sa takej odmeny dočkali.

Zakladateľ firmy Hari Krishna Exports zamestnáva 5500 ľudí, ktorým chce dokázať, ako si váži ich vernosti a zručností. V nasledujúcich piatich rokoch preto Savji Dholakia daruje všetkým svojim zamestnancom vlastné auto a byt.

Len tento rok už Dholakia rozdal 1260 vozov, 400 bytov a obrovské množstvo šperkov. Dary pritom dosahujú neuveriteľnej hodnoty 7,7 milióna dolárov, informuje CNN.

V porovnaní s obrovskými obratmi, ktoré jeho firma s diamantmi má, sa mu však zdá táto suma primeraná. Uvedomuje si totiž, že bez svojich zamestnancov by takých výsledkov nedosiahol.

„Nič nie je drahocennejšieho než naši zamestnanci,“ hlása Dholakia. „Keď budeme udržiavať našich pracovníkov šťastných, Boh bude robiť šťastných nás,“ dodáva.

zdroj: tn.nova.cz

To, čo sa nepodarilo policajtom a úradom za celé roky, vyriešili študenti ako čarovným prútikom

To, čo sa nepodarilo policajtom a úradom za celé roky, vyriešili študenti ako čarovným prútikom

Problém pri vchode do Hlavnej stanice v Bratislave sa podarilo vyriešiť pomocou nápadu mladej študentky. Experiment ukázal, čo funguje omnoho lepšie ako pokuty a zákazy.

BRATISLAVA 26. októbra – Bratislavská hlavná stanica sa stala pojmom, o ktorom nekolujú práve najlichotivejšie názory. Jedným z jej problémov je aj to, že hneď pri vstupe postávajú desiatky fajčiarov na miestach, na ktorých by fajčiť nemali. Prvým opatrením, ktoré sa kvôli tomu urobilo, bolo rozmiestnenie zákazov a rozdávanie pokút. Táto cesta však nikam neviedla. S efektívnejším riešením však prišli študenti.

Namiesto pokút a nátlaku urobili študenti z Univerzity Komenského v Bratislave v spolupráci s Matejom Šuchom, behaviorálnym odborníkom z firmy Mindworks, experiment, ktorý čoskoro priniesol svoje výsledky. „Poznatky z behaviorálnych vied ukázali, že pokiaľ chceme meniť správanie ľudí, často nám stačí akoby malé postrčenie,“ vysvetlila študentka Nikola Bobčíková z Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK, ktorá do veľkej miery stojí za zrodom tohto nápadu. Môže ísť o malé pripomenutie alebo zmenu prostredia, čo v rámci ich experimentu otestovali.

V rámci experimentu namaľovali na zem farbou stopy, ktoré viedli k fajčiarskej zóne.

V rámci experimentu namaľovali na zem farbou stopy, ktoré viedli k fajčiarskej zóne.

Experiment spočíval v tom, že študenti pred schody nastriekali žltozelené stopy, ktoré viedli do vyhradenej fajčiarskej zóny. Práve tam chceli nasmerovať kroky fajčiarov. Nešli na to cestou zákazov a príkazov, iba chceli ľuďom ukázať, čo môžu. Nikola Bobčíková sa práve tejto téme venuje aj vo svojej diplomovej práci, a tak jej napadlo vyskúšať toto riešenie v praxi priamo tu v Bratislave. Išlo o to „postrčiť“ ľudí k niečomu, čo je dobré pre nich aj pre spoločnosť.

Prinieslo to želané ovocie

Zatiaľ čo pred experimentom fajčilo na zakázaných miestach pred stanicou v priemere 16 ľudí za hodinu, po nainštalovaní stôp už tam fajčili iba štyria ľudia za hodinu. Situáciu sa podarilo zlepšiť o 74%, a to sa ľudia prispôsobili celkom dobrovoľne, nebolo potrebné ich trestať pokutami ani hroziť im zákazmi.

Viac o tomto experimente si môžete pozrieť v nasledujúcom videu:

zdroj: dobrenoviny.sk

VIDEO: Ruskí vedci našli nacistickú vojenskú základňu v Arktíde

Ruským vedcom sa podaril vskutku husársky kúsok. Na ostrove Alexandrina krajiny v Arktíde, zhruba 1000 kilometrov od Severného pólu sa nachádzala tajná vojenská základňa, ktorú tu nacisti postavili v roku 1942, teda rok po tom, čo Nemecko napadlo Sovietsky zväz.

Základňa mala kódové označenie ,, Schatzgräber“ (hľadač pokladov) a primárne slúžila ako taktická meteorologická stanica v oblasti. Zároveň jej poloha nacistom pomáhala aj pri rôznych vojenských operáciách.

Základňa bola v roku 1944 opustená po tom, čo sa osádka základne otrávila mäsom polárneho medveďa.

O 72 rokov neskôr ju však ruskí vedci znovu objavili a okrem iného našli aj súpravu veľmi dobre zachovaných dokumentov a 500 ďalších predmetov vzťahujúcich sa k samotnej základni. Na mieste potom vedci ešte našli fragmenty munície, petrolejových kanistrov a najrôznejších dokumentov.

Ruskí vedci teraz na mieste všetko starostlivo dokumentujú a zároveň dúfajú, že sa im podarí nájsť aj ďalšie nacistické vzácne predmety.

Video

zdroj: securitymagazin.cz

Koniec nedos­tatku vody? Tento veterný vyná­lez dokáže zo vzdu­chu vyro­biť vyše 40 lit­rov vody za deň

Vedci vyvi­nuli novú metódu výroby vody zo vzdu­chu. Obrov­skou výho­dou je nízka cena, nená­roč­nosť obsluhy a pomerne veľké množ­stvo vyro­be­nej vody. Toto zaria­de­nie tak posky­tuje nádej množ­stvu ľudí po celom svete, ktorí stále nemajú prí­stup k pit­nej vode.

Aj keď u nás prob­lém s nedos­tat­kom vody nie je, práve naopak, inde vo svete je situ­ácia iná. Kým nám stačí oto­čiť kohú­ti­kom a môžeme si dopriať v pod­state aké­koľ­vek množ­stvo čis­tej pit­nej vody, vo via­ce­rých roz­vo­jo­vých kra­ji­nách je zaob­sta­ra­nie si prí­delu vody na deň priam až exis­tenč­ným posla­ním. Preto vedci po celom svete hľa­dajú spô­soby, ako do takýchto regi­ó­nov dostať vodu, ktorá by pokryla spot­rebu miest­nych oby­va­te­ľov. A vyzerá to tak, že sa konečne našlo uspo­ko­jivé rie­še­nie, ktoré by tento prob­lém vyrie­šilo.

Water­Seer je rela­tívne jed­no­du­ché zaria­de­nie vyvi­nuté spo­loč­nos­ťou Vici-Labs v spo­lu­práci s uni­ver­zi­tou v Ber­ke­ley. Cie­ľom spo­lu­práce bolo vytvo­riť finančne nená­ročné zaria­de­nie, ktoré by doká­zalo zabez­pe­čiť zdroj čis­tej pit­nej vody aj v oblas­tiach, kde je zís­ka­nie vody sku­točne prob­lé­mom. Takéto zaria­de­nie by v koneč­nom dôsledku doká­zalo zmier­niť chu­dobu a pod­po­riť roz­voj aj odľah­lých regi­ó­nov.

Obrov­skou, ba až naj­väč­šou výho­dou tohto zaria­de­nia je to, že nepot­re­buje externé napá­ja­nie ener­giou, a takisto to, že neob­sa­huje žiadne che­mi­ká­lie potrebné pre jeho chod. Prí­stroj má svoju nadzemnú a pod­zemnú časť. V nadzem­nej časti veterná tur­bína pohá­ňaná oko­li­tým vet­rom vháňa vzduch do pod­zem­nej časti, kde voda obsia­hnutá vo vzdu­chu skon­den­zuje a odte­čie do zásob­níka. Následne môže byť voda zo zásob­níka dopra­vená na povrch pomo­cou hadice či čer­padla.

Podobné pro­jekty však často stros­ko­tali na ich vyso­kej obsta­rá­va­cej cene. To však v prí­pade Water­Seer nehrozí. Keďže zaria­de­nie je jed­no­du­ché a nevy­ža­duje zlo­žité tech­no­ló­gie, jeho obsta­rá­va­cia cena by mala byť iba 134 dolá­rov (120 eur).

Vedecký tím sa v súčas­nosti snaží zís­kať pod­po­ro­va­te­ľov, ktorí by do pro­jektu inves­to­vali a následne by chceli v rámci tes­to­va­nia inšta­lo­vať toto zaria­de­nie priamo do domov vybra­ných rodín v roz­vo­jo­vých kra­ji­nách, kde majú prob­lém so záso­bo­va­ním pit­nou vodou.

Tento pro­jekt sa nám veľmi páči a pevne veríme, že nena­stanú tech­nické či iné prob­lémy a zaria­de­nia sa začnú čoskoro vyrá­bať a využí­vať. Vďaka nie­čomu takému by konečne mili­óny ľudí na svete nemu­seli každý deň rie­šiť zásadný exis­tenčný prob­lém – kde nájsť vodu pre seba a pre svoju rodinu. A to by bolo úžasné.

zdroj: startitup.sk