Ohrozená voda: Chemikálie zo skládky sa šíria na Žitný ostrov, úrady nevedia, kto má problém riešiť!

Ohrozená voda: Chemikálie zo skládky sa šíria na Žitný ostrov, úrady nevedia, kto má problém riešiť!

O vodu sa možno v budúcnosti rozpútajú vojny, no na Slovensku si sami nečinnosťou ohrozujeme chemikáliami z bývalej skládky CHZJD v Bratislave ten najväčší zdroj – Žitný ostrov. A začína to byť vážne.

Bývalá skládka Chemických závodov Juraja Dimitrova vo Vrakuni ani nevyzerá ako skládka. Je to na niektorých miestach lúka zarastená burinou, hneď vedľa je administratívna budova, nejaký predajný objekt či areál nocľahárne pre bezdomovcov Mea Culpa. Skládku totiž zaviezli trojmetrovou vrstvou zeminy, a tak ju nevidieť. Vznikla v roku 1966, keď začali do vyschnutého koryta dunajského Mlynského ramena nákladné autá vyvážať chemické svinstvo z Dimitrovky v sudoch, ale aj kartónových krabiciach. Nič horšie vtedajším zodpovedným nemohlo napadnúť, hlúpejší nápad, ako dať to do koryta ramena rieky a zasypať zeminou asi neexistoval. S vozením skončili v roku 1978, čiže 12 rokov tam tisícky nákladných áut vysýpali najhorší chemický odpad, aký sa v Československu produkoval, možno aj vrátane bojových chemikálií určených pre vtedajšie vojská Varšavskej zmluvy. Plechové sudy však časom prehrdzaveli, chemikálie začali vytekať, spodné vody ich šíria smerom cez Žitný ostrov a sú už najmenej 5 kilometrov od skládky.

Skládka je zatrávnená, v jej dotyku sú postavené administratívne budovy. Zdroj: Miro Miklas

Skládka je zatrávnená, v jej dotyku sú postavené administratívne budovy.
Zdroj: Miro Miklas

Ani krt

Vrakunčan Juraj Štubniak dlhodobo bije na poplach, že nikto nič so skládkou nerobí, hoci riziko je také veľké, že už od roku 2002 majú vo Vrakuni zákaz používať vodu zo studní. Lebo je plná chemikálií. A onedlho možno pribudnú zákazy v ďalších a ďalších oblastiach. Keď začal kričať ešte viac, vyvešal bilbordy, upozorňoval motorkárskou „jazdou za pitnou vodou“, pridali sa ďalší a až potom sa zobudilo aj príslušné ministerstvo.

„Takúto skládku by nebolo zodpovedné nechať na prírodu a nesmieme dopustiť ďalšie znečistenie,“ hovorí šéf Bratislavskej vodárenskej spoločnosti Zsolt Lukáč.

„Odrazu sa niekoľko politických subjektov pokúša robiť kariéru na tom, že treba skládku riešiť, aj keď ani netušia, čo je to za skládku, ako vznikla, prečo je problematická. Lenže nik sa k nej nepostavil systémom – poďme niečo urobiť. Ja som neustále chodil po úradoch, na ministerstvo životného prostredia a celkom úspešne sa už s niektorými úradníkmi nemáme radi. Keď som už kričal príliš, tak zorganizovali pred jeden a pol rokom okrúhle stoly. Prišiel aj vtedajší štátny tajomník ministerstva životného prostredia, svätosväte sľúbil, že tento rok na jar sa už začne kopať, že už sa začne robiť. A nekope tam nikto, ani krt,“ hovorí Juraj Štubniak.

„Ľudia si neuvedomujú, čím sú ohrození,“ hovorí Juraj Štubniak. Zdroj: Miro Miklas

„Ľudia si neuvedomujú, čím sú ohrození,“ hovorí Juraj Štubniak.
Zdroj: Miro Miklas

Úrady dobre vedia o časovanej bombe vo Vrakuni. Dali preto spraviť prieskum, ktorý potvrdil slová Juraja Štubniaka, že toxické chemikálie zo skládky naozaj prúdia spodnou vodou smerom na Žitný ostrov.

Hľadá sa…

Hovorkyňa ministerstva životného prostredia Petra Stano Maťašovská vraví, že podľa geologického prieskumu skládka „nateraz neohrozuje vody Žitného ostrova, no potvrdilo sa postupné šírenie znečistenia a nutnosť sanácie“. Podľa hovorkyne však Okresný úrad Bratislava vydal rozhodnutie o zastavení konania, lebo nie je možné určiť povinnú osobu zodpovednú za sanáciu. Čo to znamená? Že sa hľadá, kto má skládku riešiť.

Mapa širšieho okolia skládky pre matematický model transportu znečistenia. Zdroj: Správa firmy Dekonta Slovensko

Mapa širšieho okolia skládky pre matematický model transportu znečistenia.
Zdroj: Správa firmy Dekonta Slovensko

Juraj Štubniak sa na tom smeje, hovorí, že je to idiotská rozprávka, lebo už rok a pol sa hľadá „povinná osoba“. Tvrdí, že povinná osoba je mesto Bratislava, ktoré v roku 1988 od CHZJD prevzalo skládku situovanú na svojich pozemkoch. Lenže ak by malo skládku sanovať mesto, finančne by skolabovalo. „To je magistrátu jasné, no mohol by prejaviť aspoň snahu o riešenie problému. Povinnosť teda musí prevziať štát a nebude to predsa robiť ministerstvo kultúry alebo ministerstvo spravodlivosti. Je jasné, že skládku bude sanovať ministerstvo životného prostredia, že ono bude povinná osoba. Napriek tomu povinnú osobu stále hľadajú. Asi pátrajú, skúmajú, že kde asi tak môže povinná osoba byť. Keď som sa ich vlani pýtal, že čo hľadajú, povedali, že to je proces,“ hovorí Juraj Štubniak.

Takto sa šíria podzemnou vodou herbicídy. Skládku vidíte hore vľavo, má tvar banána. Zdroj: Správa firmy Dekonta Slovensko

Takto sa šíria podzemnou vodou herbicídy. Skládku vidíte hore vľavo, má tvar banána.
Zdroj: Správa firmy Dekonta Slovensko

Šírenie tetrachlóretylénu podzemnou vodou. Zdroj: Správa firmy Dekonta Slovensko

Šírenie tetrachlóretylénu podzemnou vodou.
Zdroj: Správa firmy Dekonta Slovensko

Podľa hovorkyne ministerstva rozhodne vláda o určení ministerstva, ktoré bude skládku sanovať, pravdepodobne na jeseň tohto roka. „V prípade, že bude povinnou osobou ministerstvo životného prostredia, sanáciu bude financovať najmä z európskych peňazí. Použitá by mala byť metóda kapsulizácie, ktorou sa obsah skládky zaizoluje od okolitého prostredia. Odhadovaná suma nákladov pri zvolenej forme sanácie skládky je 20 až 24 miliónov eur.“

Kapsulizácia by znamenala, že vykopú hlboké zákopy a zeminou, ktorá neprepúšťa látky, izolačnými materiálmi a možno aj betónom by vytvorili akýsi bazén, aby spodné vody neprenikali ku skládke a nerozširovali chemikálie ďalej po prúde.

Postupovanie chloridazonu pod zemou. Zdroj: Správa firmy Dekonta Slovensko

Postupovanie chloridazonu pod zemou.
Zdroj: Správa firmy Dekonta Slovensko

Takto unášajú prúdy spodnej vody prometrín. Zdroj: Správa firmy Dekonta Slovensko

Takto unášajú prúdy spodnej vody prometrín.
Zdroj: Správa firmy Dekonta Slovensko

Juraj Štubniak však naznačuje, že aj kapsulizácia môže byť problém. „Nie som odborník a nebudem spochybňovať profesionalitu ľudí, čo navrhujú riešenia, lebo by som vyzeral ako chrobák Truhlík. No stále rozmýšľam, aké hlboké základy by to museli byť a ako by chceli výkop zaistiť, aby sa nerúcal. Lebo ak chcú odizolovať skládku od spodnej vody, museli by sa dostať až na podložie, ktoré je 20 metrov hlboko. Neviem, akými technológiami sú schopní takto hlboko kopať v navezenej hline a toxickom odpade, aby sa im to nezosypávalo,“ hovorí. Podľa neho je jediná možnosť úplného vyriešenia problému v odvezení zeminy a toxického odpadu preč na zneutralizovanie, resp. zrecyklovanie.

„No keby začali robiť kapsulizáciu, videli by sme, že sa aspoň niečo deje. Lenže oni stále nič, len prekladajú papiere a hľadajú povinnú osobu a medzi tým možno tretine Bratislavy tečie pod nohami svinstvo. Jediným vysvetlením pre mňa je, že sú vystrašení ako malé deti, lebo nevedia, čo s tým a čakajú v teple, kým uplynie ich volebné obdobie,“ tvrdí Juraj Štubniak a dodáva: „Že nás naši volení predstavitelia okrádajú a inak nám znepríjemňujú život, na to si občan už zvykol, ale, že ho svojou laxnosťou a ignoranciou vystavia ohrozeniu zdravia a života, na to si zrejme zvykne len ťažko. Trápi ma tiež nezáujem širšej skupiny občanov, ktorí si neuvedomujú, čím sú ohrození. To neplatí len pre ľudí v pásme prúdenia toxických látok. Veď koľko ľudí kupuje ovocie a zeleninu zo Žitného ostrova na trhoviskách a vôbec pritom netuší, že konzumuje aj odkaz z vrakunskej skládky.“

Nad znečisteným územím je aj záhradkárska oblasť, kde ľudia polievajú vodou zo studní. Zdroj: Miro Miklas

Nad znečisteným územím je aj záhradkárska oblasť, kde ľudia polievajú vodou zo studní.
Zdroj: Miro MiklasToxická

Čo vyplynulo z geologického prieskumu

Výsledky vlaňajšieho prieskumu sú prezentované na 170 stranách odborného textu, a keď sú závery štúdie prečítané laickým okom redaktora, dajú sa v skratke popísať takto: je preukázané riziko, niektoré látky ohrozujú vodu v oblasti Vrakune, Podunajských Biskupíc a prenikajú ďalej na Žitný ostrov – sú vo vzdialenosti 5 kilometrov od skládky. Pri súčasnej hladine Dunaja a súčasnom odbere vody nie sú ohrozené vodné zdroje Kalinkovo, Šamorín a Jelka. V prípade väčšieho odberu vody z týchto zdrojov by sa situácia mohla zmeniť, lebo by sa zmenili hydraulické pomery. Postupujúce znečistenie ohrozuje na desiatky rokov obrovské objemy pitnej vody v chránenej oblasti, navyše v ceste prúdenia sú osídlené oblasti. Pre severozápadnú oblasť skládky bolo vypočítané potenciálne riziko pri dermálnom kontakte so zeminou, pre juhovýchodnú oblasť skládky vyplynuli riziká nekarcinogénneho, no najmä karcinogénneho charakteru pri používaní vody – arzén, BTEX, chlórbenzén, 1,4-dichlórbenzén, PCB, herbicídy, pesticídy. Treba dôsledne dodržiavať zákaz používania vody zo studní vo Vrakuni, zvážiť by sa malo oplotenie priestoru skládky, aby k nej nik nechodil. Je nevyhnutná sanácia skládky.

zdroj: zivot.cas.sk

Nočné kluby v Berlíne ovládli arabské rodinné klany. Podsvetie riadia nebezpeční Libanonci.

Nočné kluby v Berlíne ovládli arabské rodinné klany. Podsvetie riadia nebezpeční Libanonci.

Nemecká polícia sa potýka s kriminalitou, za ktorou stoja veľké rodinné klany. Upozorňuje na to agentúra DPA. Na obchode s drogami alebo v oblasti prostitúcie sa tieto klany podieľajú najmä v Berlíne, ale aj v Dolnom Sasku a Severnom Porýní-Vestfálsku. Najnebezpečnejšie sú tie libanonské, ktorých členov sa nepodarilo efektívne integrovať do spoločnosti. Mnoho Libanončanov do Nemecka dorazila v 80. rokoch. „Boli úmyselne vytlačený na okraj spoločnosti,“ tvrdí berlínsky odborník na islam Ralph Ghadban. Najnovšie sa klany podieľajú aj na obchode s utečencami.

Berlín – Neobyčajná lúpež šperkov v luxusnom berlínskom obchodnom dome KaDeWe. Prepadnutia medzinárodného pokrového turnaja, rovnako v Berlíne. Oblasti Porúria, do ktorých sa takmer neodváži ani polícia.

Všetky tieto prípady majú podľa nemeckej agentúry DPA jedno spoločné: mnoho podozrivých pochádza z rodinných klanov, ktoré polícia považuje za ťažko integrovateľné.

Najmä v Berlíne, Severnom Porýní-Vestfálsku (kde leží aj Kolín, kde došlo na Silvestra k masívnemu útoku cudzincov na ženy) a v Dolnom Sasku sú členovia klanov podozrievaní, že sa podieľajú na ilegálnej činnosti v prostredí prostitúcie alebo obchodu s drogami.

Kriminalita v prostredí hazardu

Z hľadiska „erózie právneho štátu“ patria k najnebezpečnejším skupinám organizovanej kriminality libanonské klany, tvrdí odborový zväz nemeckej polície (GDP). Bezpočet trestných činov sa podľa neho odohráva v prostredí vyhadzovačov, nočných podnikov a hazardu.

„Tiež Brémy majú zhruba desať rokov problémy s jedným rodinným klanom, najmä pokiaľ ide o obchodovanie s drogami v nemalom množstve, a políciu stavia pred veľkú výzvu,“ hovorí Brémsky šéf GDP Jochen Kopelke, ktorého DPA cituje.

Ako vyplýva z internej situačnej správy policajného prezídia v Duisburgu, udávajú vo štvrti Marxloh tón dve veľké libanonské rodiny. Marxloh je povestná mestská časť, do ktorej ulíc sa polícia odvažuje len s posilami. Obchod s drogami, výpalné, vlámanie, výtržnosti – až od posilnenia polície vlani v lete sa násilia v duisburských uliciach pomaly upokojujú.

Berlínske podsvetie

Na vrchole berlínskeho podsvetia sú nesporne veľké arabské klany, povedal vlani denníku Bild starosta mestskej časti Neukölln Heinz Buschkowsky. „Určujú pravidlá, najbrutálnejším spôsobom ich presadzujú, a keď to musí byť, tak aj zbraňami,“ uviedol Buschkowsky.

Zločinecké klany bývajú označované ako kurdsko-libanonské klany, arabskej rodiny alebo takzvaní mhallamíjskí Kurdi. Do tejto skupiny v Nemecku patrí podľa odhadov okolo 15 000 ľudí. Ale prečo práve jej príslušníci sú tak často v ohnisku policajného vyšetrovania? Podľa názoru expertov na islam a migráciu možno ich kriminálne štruktúry vysvetliť ich negatívnymi utečeneckými skúsenosťami v uplynulých takmer 100 rokoch.

Migráciou arabskojazyčnej etnickej skupiny mhallamíjských Kurdov sa zaoberal berlínsky odborník na islam Ralph Ghadban. V prvých desaťročiach minulého storočia ich ušli tisíce z ekonomických dôvodov z dedín v juhovýchodnej časti Turecka do libanonského hlavného mesta Bejrútu, vysvetľuje Ghadban.

Namiesto toho, aby si našli prácu a novú vlasť, sa s nimi zaobchádzalo ako s malomocnými. Dospelí neboli prijatí do žiadneho zamestnania, deti nesmeli navštevovať školy. V getách boli odkázaní sami na seba, čo ešte dnes vysvetľuje ich tesnú súdržnosť.

Vojna v Libanone

Keď v Libanone vypukla občianska vojna, nastala druhá utečenecká vlna. Mnohí v 80. rokoch odišli do Nemecka, väčšina sa usadila v Berlíne, Essene a Brémach. V určitom ohľade sa ich osud opakoval. Reštriktívnou integračnou politikou sa mhallamíjskí Kurdi v Nemecku opäť cítili vylúčení, hovorí Ghadban.

Žiadosti o azyl boli odmietané, kvôli často chýbajúcim dokladom však mhallamíjskí Kurdi nemohli byť vyhostení. „Boli úmyselne vytlačení na okraj spoločnosti s cieľom prinútiť ich k návratu,“ tvrdí Ghadban.

„Zásadným problémom bol rozšírený názor, že mnoho prisťahovalcov v Nemecku natrvalo nezostane,“ hovorí ďalší expert na islam Mathias Rohe z univerzity v Erlangene. Preto vraj nebol podniknutý žiadny pokus je rýchlo začleniť do systému. „Tí ľudia namiesto toho hľadali zastanie v rodinnom prostredí, a tak boli opäť vybudované známe klanové štruktúry s prastarými mechanizmami,“ hovorí Rohe.

Ghadban dodáva, že títo ľudia majú nepriateľský postoj ku všetkému, čo je im cudzie. „Nerešpektujú naše zákony, ale vnímajú Nemecko ako vykorisťovateľskú krajinu.“
Podľa vedcov sú klanovými štruktúrami zasiahnuté hlavne Berlín, Brémy, Lüneburg, Hildesheim, Essen a Duisburg.

V kriminalite deviaty

Nemecká polícia vlani v oblasti organizovaného zločinu vyšetrovala 13 libanonských skupín. Išlo o pranie špinavých peňazí či násilnú kriminalitu, ale hlavne o pašovanie drog a obchodovanie s omamnými látkami.

Podľa štatistiky Nemeckého kriminálneho úradu (BKA) sa libanonské skupiny pri páchaní organizovaného zločinu radia na deviate miesto, a sú tak pred Rumunmi a Rusmi.

Dohromady pritom v Nemecku žije len 35 000 Libanončanov, čo je 0,04 percenta populácie.

Najnovšie sa klany podieľajú aj na obchode s utečencami. V Essene polícia začiatkom novembra rozbila medzinárodne pôsobiaci gang kompresných staníc. Pätnásť obvinených vraj Libanončanom a Sýrčanom vystavovalo falošné cestovné doklady a víza.

Podľa vyšetrovateľov si za svoje služby účtovali 10 000 eur za každého človeka. Ide vraj o príslušníkov jedného libanonsko-kurdského rodinného klanu z národnostnej skupiny takzvaných mhallamíjských Kurdov. Polícia o nich dobre vie a sú aj mediálne známi.

zdroj: zpravy.aktualne.cz