Analytik sa pozrel na krízu v Rusku. Je to vraj úplne, úplne inak.

thumbnail

Pedagóg, konzultant a analytik Jan Campbell sa úplne úprimne zasmial nad množiacimi sa správami o blížiacom sa krachu Ruskej federácie. Výkyvy rubľa sú podľa neho vyvolávané umelo, a to americkou kolónou pôsobiacou na menovej burze v Moskve. Devalváciou rubľa sa vraj totiž Američania snažia zabrániť krachu vlastnej meny.

Campbell hneď skraja upozorňuje, že sa najneskôr od roku 2011 nachádzame v ,, tretej svetovej vojne ", ktorej hlavnými aktérmi sú Spojené štáty americké a Ruská federácia. Bojiskom medzi týmito dvoma entitami sa podľa neho na konci tohto roka stala najmä menová burza v Moskve, na ktorej zvádza urputné boje ruská centrálna banka a s ňou spojená šiesta kolóna pracujúca v záujme USA. Práve tá podľa analytika stojí za devalváciou rubľa, ktorá podľa západných médií vyvoláva medzi ruskými občanmi paniku a má viesť ku krachu Ruskej federácie.

Campbell je ale presvedčený, že sa jedná o umelé výkyvy kurzu rubľa.

Do diania okolo ruskej meny sa podľa Campbella výrazne premieta ešte jedna komodita svetového trhu - a to zlato. V posledných mesiacoch sa vraj totiž špekuluje, že Ruská federácia plánuje skupovať zlato od svojich producentov, a tým ich podporovať. Čo je krok, ktorý údajne s nevôľou sledujú USA. Analytik mieni, že ak by k tomuto opatreniu ruská administratíva naozaj siahla, dostal by sa americký dolár do kúta, z ktorého by nemal šancu uniknúť. Zvýšilo by sa totiž pokrytie rubľa zlatom, čo by z ruskej meny robilo platidlo nielen atraktívnejšie, ale tiež nezávislé na doláru. Američania to vraj dobre vedia, a preto robia všetko pre devalváciu rubľa, pretože devalvovaná mena môže ovplyvniť úlohu ruskej centrálnej banky ako regulátora a podporovateľa vlastnej výroby zlata a jeho vykupovanie.

Čo presne píše Jan Campbell v rozsiahlom komentári:

Javí sa mi celkom zábavné čítať niektoré správy z ČR o panike v Rusku a blížiacim sa krachu Ruskej federácie a konci Putinovej moci na základe sankcií USA - EÚ a porovnať ich so správami západných susedov ČR a dlhými rozhovormi po skypu so starými a mladými známymi na východe od ČR.
Chcem sa podeliť s touto zábavou nasledujúcimi niekoľkých komentármi a pozorovaniami a ponúknuť tým možnosť na obohatenie diskusie a hľadania pravdy, ktorá to má vždy ťažké, hlavne v časoch vojny.

Po prvé: predpokladám, že existuje väčšina vzdelaných a profesionálnych osobností čitateľov v ČR, ktorá vie, že sa nachádzame najneskôr už od roku 2011 v 3. svetovej vojne. K tomuto tvrdeniu nie je potreba opísať tony papiera a tlačiť nič nehovoriace grafy. Táto 3. Svetová vojna má jedného spoločného menovateľa. Tým je prerozdeľovanie energetických zdrojov vrátane plynu po nepretržitej vojne o naftu začatej po roku 1918 a 1945. USA v tomto období oslabili Veľkú Britániu a posilnili Izrael ako hviezdu na juhu od Európy. Všetko išlo podľa plánu Pentagon papers a dokumentu CFR až do roku 2008. V tomto roku USA pocítili svoju slabosť a začali konať.

Po druhé: v roku 2010, keď začala korektúra ceny ropy, Geologická služba USA pustila do éteru správu o ložiskách ropy v objeme 223,5 mil ton a ložiskách plynu v objeme 3,45 trilióna m3. To všetko vo východnej časti Stredozemného mora. Vláda v Bejrúte sa čoskoro po zverejnení informácie dostala do stresu. Libanonské zásoby ropy boli v tej dobe 113,7 milióna ton a zásoby plynu 2,7 trilióna m3. Britská spoločnosť Spectrum môže oznámiť viac, ak bude chcieť, alebo bude môcť. V každom prípade predpokladám, že informácia ministra energetiky Libanonu pána Bassila je stále pravdivá.

Po tretie: predpokladám, že informácia Oil & Gas Journal je tiež pravdivá. Informácie tvrdia, že dokázané zásoby ropy a plynu v Sýrii sú väčšie ako v Libanone. K 1. 1. 2014 zásoby ropy boli 2,4 miliardy barelov a zásoby plynu boli 8,5 trilióna m3. Kto pochybuje, môže si dáta preveriť v Syria Business Law Handbook 2010. Takmer presne rok po zverejnení Geologickej služby USA z roku 2010 informácia zmizne z verejnej domény a 2011 začínajú nové búrky v krajinách severnej Afriky vrátane tých, ktoré majú alebo môžu mať funkciu alebo vplyv na transport ropy a plynu. Preto menujem 2011 rokom začiatku 3. svetovej vojny. Tento dátum vojny nie je podstatný. Podstatné je, kto a s kým bojuje.

Po štvrté: Bojuje USA a Ruská federácia. Vojna medzi USA a Ruskou federáciou sa dnes, ku koncu roka 2014 odohráva na oveľa vyššej úrovni, než ktorú predstavuje občianska vojna na Ukrajine, nezmyselné urážky prezidenta Putina a škodoradostné očakávanie krachu Ruskej federácie, sprevádzaného panikou ruského ľudu a špekulantskými zárobkami okolo 1.000 percent. Túto úroveň vojny a bojové polia predstavujú menová burza v Moskve, na ktorej sa točí CBRF (centrálna banka Ruskej federácie), a s ňou spojená šiesta kolóna pracujúca v záujme USA. Pritom sa súčasne a často zabúda pripomenúť dianie okolo zlata. Zlato patrí podľa mojej skúsenosti tiež do kategórie, ktorá má blízko prerozdeľovania zdrojov. Rotchildova investičná aktivita v Ruskej federácii sankcie-sem sankcie-tam určite znamená viac ako obdiv k Rusku alebo ruským ženám.

Po piate: dnes, 16. 12. 2014, cena unce zlata je 1,210,2 USD, včera 1,192,4 USD. To jest cena zlata sa zvýšila počas jedného dňa o 1,49%. To tiež znamená, že cena USD rastie s cenou zlata. Prosím ekonómov a analytikov, aby sa zamysleli a vysvetlili tento zázrak protirečiaci ekonomickej logike verejnosti. Podľa toho, čo sa učí na univerzitách v českej kotline a inde na Západe, minimálne jedna cena by mala mať protichodný smer.

Za šieste: zlato by nebolo zlatom, keby nebolo tak cenné v krízových časoch. Len od júla do septembra 2014 svetové centrálne banky zakúpili 92,8 ton zlata. Podiel Ruskej federácie na tomto objeme bol 59%. K Ruskej federácii sa pridal Azerbajdžan (28 ton) a Kazachstan (7 ton) zlata. Ruská federácia má ku dnešnému dňu podľa oficiálnych informácií podložené zlatom 10,6% valutních rezerv. A to hovorím len o zlate registrovanom CBR a nie o druhých neverejných zásobách. Problém so zlatom nielen pre Ruskú federáciu je tiež ale v tom, že prvá štvorka vlastníkov - USA, Nemecko, Taliansko a Francúzsko - sa jednak stali hlavnými exekútormi sankcií, na druhej strane musia čakať, koľko im bude vrátené zlata uschovaného v USA a kedy. Podľa mojich informácií napríklad Nemecko dostane svoje zlato od USA počas nasledujúcich 20 rokov. To znamená nikdy.

Za siedme: v novembri 2014 písal Reuters a Forbes o nákupe 115 ton zlata Ruskou federáciou. Súčasne sú v obehu špekulácie o tom, že Ruská federácia bude kupovať všetko zlato ruských producentov zlata, a tým ich podporovať. Táto špekulácia sa môže v najbližších dňoch a týždňoch potvrdiť ako pravda. V takom prípade však ruská politika výkupu zlata nemôže nikdy byť v záujme USA a EÚ. V tomto vidím jeden z vážnych dôvodov útoku na rubeľ a jeho devalváciu. Hystériu a hyperaktivitu špekulantov. Devalvovaný rubeľ môže totiž ovplyvniť úlohu CBRF ako regulátora a podpory vlastnej výroby zlata a tým koniec koncov obmedziť možnosti platenia západného importu do Ruska zlatom. Ak dôjde k plnohodnotnému výkupu zlata produkovaného v Ruskej federácii, dostane sa USD do kúta, z ktorého nebude úniku. Preto tá panika, hystéria a novinárska hyperaktivita. USA to vedia veľmi dobre. Po rozpade ZSSR sa podarilo USD dostať do organizmu najväčšej krajine na svete, čo sa týka rozlohy a prírodného bohatstva, a tam žiť ako parazit. Tak ako každá oddelená bunka v organizme sa stáva parazitom, ktorý požiera organizmus, a tým koniec koncov aj seba, tak je to aj s USD. Celý svet sa stal dolárovým a súčasne i obeťou USD. Putin to vie, a preto začal konať okamžite po tom, čo konsolidoval moc a Ruskú federáciu. Tým, ktorí to chcú vedieť inak a odinakiaľ, ponúkam lekciu neomarxistu - Francúza Braudela, ktorý napísal, že trh a demokracia sú dvaja sa vzájomne vylučujúce sa pojmy, pretože aby trhový mechanizmus mohol potvrdiť sám seba, musí byť monopolom. Preto nebude v Ruskej federácii a s Putinom žiadna demokracia USA, menej a menej USD a žiadny bankrot. Kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie.

Za ôsme: Je potrebné porozumieť principiálnemu signálu vyslanému Putinom, Lavrovom a pred niekoľkými dňami aj Medvedevom. Signálu o tom, že Ruská federácia nemieni platiť za rekonštrukciu Donbasu, vyťahovať Donbas a Luhansk z hospodárskej priepasti. Naozajstný boj USA - Ruská federácia sa odohráva na vyššej úrovni, o ktorej som sa zmieňoval. Preto ide reč o územnej celistvosti. Tento signál znamená súčasne aj ochotu Kremľa ku kompromisu. V žiadnom prípade signál ale neznamená koniec rečí o nezávislosti Donbasu. Nebudem rozvíjať možnosti vyplývajúce zo súhlasu alebo nesúhlasu Kyjeva a EÚ. Obaja nemajú potrebné finančné prostriedky na rekonštrukciu. Skutočnosťou v prípade nesúhlasu Kyjeva a EÚ sa pravdepodobne stane zväčšenie manévrovacieho priestoru pre Kremeľ a z toho vyplývajúcej výhody. Napriek tomu zostane Ukrajina dlhodobým provokatérom Ruskej federácie v širokom slova zmysle. Od terorizmu, sabotáže, cez informačnú vojnu až k pokusom blokovania Podnesterska. To všetko nehľadiac na možné tlaky ulice, ktorá už ale nemá silu k novému Majdanu, ktorý by zmenil vzťah Ukrajiny k Ruskej federácii k lepšiemu. Rusofóbia a fanatizmus ukrajinskej vládnucej elity budú škodiť záujme Ukrajiny isto už preto, aby si udržala priazeň USA.

Za deviate: neuškodí sa zamyslieť nad štruktúrou informácií týkajúcich sa osláv 25 rokov od pádu Berlínskeho múru a v neposlednom rade nad ignorovaním 120 ročného výročia narodenia Chruščova i s oboma udalosťami spojenými reparačnými platbami Nemeckej spolkovej republiky Ruskej federácii. S reparáciami Nemeckej spolkovej republiky je totiž spojená myšlienka zjednotenia. Tá nevznikla v 80. rokoch, ako si mnohí mladí môžu myslieť, ale podľa historických dokladov už 10. marca 1952. V tom čase ZSSR navrhol víťazným krajinám druhej svetovej vojny - USA, Veľkej Británii, Francúzsku - zjednotenie Nemecka. Zjednotené Nemecko sa malo podľa Beriju stať nárazovou a vojensky neutrálnou oblasťou medzi USA a ZSSR. S týmto zjednotením boli spojené reparácie, ktoré Berija ohodnotil v tú dobu na 20 miliárd USD. Žiadna malá suma v porovnaní s Marshallovým plánom vo výške 13 miliárd USD. Nebudem sa ďalej zaoberať hľadaním odpovedí, prečo návrh ZSSR na zjednotenie Nemecka nebol vtedy prijatý, prečo ani Gorbačov nekonal o reparáciu a odškodnenie za investície v NDR pri zjednotení, keď ZSSR postavil na nohy NDR, a Nemecká spolková republika platila až do roku 2010 (! ) reparácie za 1. svetovú vojnu. Gorbačov sa uspokojil so 4,5 miliardami DM - podľa slov vtedajšieho veľvyslanca ZSSR v Nemecku VM Falin, kedy vtedajšia hodnota investícií ZSSR v NDR bola hodnotená takmer 1 trilión DM. Pretože sa rúca význam všetkých dohôd vrátane Helsinskej dohody z roku 1975, praktická okupácia Nemecka armádou USA neskončila, Balkán sa atomizoval pomocou bombardovania s následným prepisovaním hraníc, viem si predstaviť, že v blízkej budúcnosti, ak sa to už nestalo, pripomenie prezident Putin alebo jeho nástupca kancelárke Merkelovej alebo jeho nástupcovi kolosálny dlh Nemecka k Ruskej federácii. Otázka reparácií sa stane otázkou nacionálnej hrdosti a tým aj rokovacím prvkom po boji medzi USA, EÚ a Ruskou federáciou v prípade, že Ruská federácia zostane neporazená a suverénnym štátom.

Za desiate: V tomto kontexte sa objavia opäť histórie ešte staršie. Bude tomu tak aj buď úmyselnou alebo jednoducho chybou vecnou alebo s nedorozumením Premiéra Medvedeva, ktorý vo svojom poslednom článku, 15. 12. 2014 zabúda, že Donbas, Krym a mnohé ďalšie regióny súčasnej Ukrajiny sa stali časťou Ukrajiny až v čase ZSSR a nie v 19. storočí. V Ruskom impériu by ani na mol opitého nenapadlo vyhlasovať Juzovku (dnešný Donbas) alebo Luhanské krajiny za územie Ukrajiny. Prezidentovi Putinovi bude potrebné odpovedať na otázku, prečo sa zatvárali oči pred vzrastajúcou Rusofóbiou ihneď po rozpade ZSSR, prečo sa dovolilo kradnúť Ukrajinským oligarchom trilióny m3 plynu od roku 2000 a čo je, alebo čo bolo, príčinou takej nelogickej trpezlivosti vedenia Ruskej federácie voči Ukrajinskej elite . Ukrajina nedostala nezávislosť od pravice alebo Majdanu, ale od Jeľcina, ktorý konal nezákonne z pohľadu platných ústav a zákonov. Korunu tomu dala tzv. Budapeštianska dohoda z roku 994, ktorá hovorí o teritoriálnej integrite Ukrajiny, ktorá ale ani dnes nemá OSN priznané štátne hranice. Týmto bodom končím. Pretože z neho sa dá pozrieť aj na hranice ČR a iných krajín a problematiku, ktorá v mierových časoch nehrá žiadnu úlohu, ale v čase vojnovej sa transformuje v nebezpečenstve, ktoré môže mať fatálne následky.

zdroj: parlamentnilisty.cz

Zdieľaj tento článok

Páči sa Vám Pán Občan?


Chceme MIER, pridaj sa >

Čo si o tom myslíte? komentujte :)