Analytik Chelemendik: Európa bez Ruska neprežije. USA ju rozvrátia a okradnú, chystajú peklo vojny. Česko má kľúčovú úlohu, ale tí jeho politici ...

thumbnail

ROZHOVOR: Ruský spisovateľ Sergej Chelemendik, žijúci na Slovensku, patrí k najvýraznejším kritikom konvenčného západného pohľadu na Rusko. V rozhovore pre ParlamentníListy.cz hovorí, že Európa si vôbec neuvedomuje, ako dôležitú úlohu pre ňu veľká krajina na východe má. Ak by vraj boli európske krajiny vystavené iba vplyvu USA, boli by už teraz rozvrátené a okradnuté. Strategického myslenia podľa neho nie sú politici schopní ani v Českej republike.

Ako vidíte vzťahy medzi EÚ a USA? V súvislosti s ukrajinskou krízou sa už pred niekoľkými mesiacmi hovorilo o tom, že Brusel len uskutočňuje politiku USA, ak je reč napríklad o sankciách či ostrej antiruskej rétorike. Môžeme povedať, že EÚ a USA sú rovnocenní partneri, alebo niekto z nich dominuje?

Súčasné Spojené štáty americké nemajú a ani nemôžu mať veľa partnerov. Existujú podriadení, a tých je zatiaľ dosť, a potom nepriatelia, ktorí sa podriadiť odmietajú. Pritom Spojeným štátom pribúda čoraz viac nepriateľov, lebo osud tých, ktorí sa podriadili, vyvoláva hrôzu u všetkých ostatných. To, čo sa deje na Blízkom východe a na Ukrajine, to jasne ilustruje. Európska únia je v súčasnosti kolóniou USA, preto je nesprávne hovoriť o tom, že Brusel má dnes nejakú vlastnú politiku.

Je to len plnenie príkazov Washingtonu, tak ako v minulosti štáty Varšavskej zmluvy plnili príkazy Moskvy. Týka sa to nielen sankcií, ale doslova všetkého. Druhou otázkou je, že Brusel a EÚ nie je treba stotožňovať s Európou mnohých oblastí a národov, ktoré ešte stále žijú svojím národným životom a snažia sa obhajovať svoje národné záujmy. Som presvedčený o tom, že väčšina Európanov dnes nielen, že vie o svojom podriadenom postavení vo vzťahu k USA, ale sú s takýmto postavením veľmi nespokojní.

Odtiaľ pramení v Európe rastúci antiamerikanizmus veľkých más ľudí na pozadí servilnej poslušnosti tzv. Európskych elít. Tu v prvom rade nemám na mysli postkomunistické oblasti, ktoré sa stali kolóniami na druhú EÚ i USA súčasne a sú beznádejne ohlupované médiami. Aj v týchto oblastiach rastie antiamerikanizmus, ale zatiaľ len placho a nesmelo. Mám na mysli kľúčové oblasti, ako Nemecko alebo Francúzsko, kde nespokojnosť s postavením zámorskej kolónie USA rastie úmerne tomu, ako sa stále jasnejšie ukazuje, kam konkrétne vedie USA Európu.

Odpor voči politike USA sa pomaly, ale isto stáva mainstreamom európskej politiky. Pribúda čoraz viac parlamentných európskych strán, ktoré vystupujú proti podrazenému postaveniu ich štátov a národov. Aby sme lepšie pochopili, prečo je to tak, stačí vymenovať ciele americkej politiky v Európe: centralizované zdieranie Európy pomocou početných finančných pyramíd a machinácií, kde hlavnou pyramídou bol a zostáva americký dolár; poštvať proti sebe Európu a Rusko a prebudiť k životu pre USA záchrannú novú veľkú vojnu.

A potom odpísať všetky svoje dlhy, predkladať Marshallove plány, ponoriť vojnou zničenú Európu do novej dlhovej kapsy. Tak sa stalo už dvakrát v minulom storočí a USA vtedy nemali ani štipku ich súčasných síl a možností. Ako sa to podarilo vtedy, keď boli perifériou sveta, prečo by to nevyšlo teraz, keď sú najsilnejší zo všetkých?

Po druhej vlne sankcií proti Rusku boli vzťahy medzi EÚ a Ruskom prakticky zmrazené. Môžeme v poslednej dobe hovoriť, že sa zlepšili? Zo strany NATO znejú hlasy o tom, že vraj Rusko je náš nepriateľ, a to isté je niekedy počuť aj od európskych politikov. Ako sa podľa vás budú vyvíjať vzťahy medzi Európou a Ruskom?

To bude závisieť najmä na USA, ktoré urobia všetko preto, aby postavili proti sebe Európu a Rusko, a na tom, ako efektívne a agresívne budú dosahovať tohto cieľa. Potom to do veľkej miery závisí aj na dominujúcich členoch EÚ, a tu už veci nevyzerajú tak ružovo, ako by si to USA želali. Európania už nechcú byť zruinovaný a ešte menej sa im chce bojovať. Keď by im ukázali tú vojnu, ktorá sa reálne odohráva na Ukrajine, strach a pobúrenie Európanov by boli oveľa silnejšie.

Nemyslím, že väčšina ľudí v Európe považuje Rusko za nepriateľa, napriek obrovskému úsiliu propagandy. Myslím, že takmer vo všetkých európskych oblastiach by v čestných voľbách vyhral prezident Putin, keď by sa ich mohol zúčastniť. Je populárnejší ako mnohí miestni politici. Popularita Ruska sa paradoxne zvyšuje úmerne útokom na jeho lídra. Pretože Európania inštinktívne cítia, že práve Rusko a Putin ich môžu zachrániť pred vojnou a deštrukciou.

Nakoniec Rusko môže jednoducho do vojny s Európou, ktorú tak starostlivo pripravujú USA, neprísť. Ako sa Rusko zatiaľ vyhlo vojne s Ukrajinou aj napriek obludným krvavým provokáciám zo strany amerických marionet v Kyjeve, vojne s Európou sa tiež môže vyhnúť. Prísne vzaté, práve v tom je nádej, nádej na Rusko a nie na kolonizovanú Európu Spojenými štátmi.

Všetko toto bude určovať budúce vzťahy Ruska a Európy, ktoré zase budú určovať budúcnosť sveta - a scenáre sú len dva.

Buď zvonku vnútená konfrontácia, pričom Británia bude nesporne pôsobiť na strane USA - je to jedna Anglosaská civilizácia, ktorá má viac ako tisíc rokov. Alebo strategické spojenectvo Európy a Ruska, ku ktorému sa nevyhnutne pripojí Čína a takmer všetky ostatné štáty sveta.

Takýto scenár znamená koniec dominancie USA, preto USA urobia všetko, aby to neuznali, vrátane svetovej vojny. Chcel by som to podčiarknuť silnou červenou čiarou - USA otvorene a cieľavedome pripravujú svetovú vojnu, je to v súčasnosti ich jediná alternatíva, pričom svetová vojna, aby skutočne bola svetovou, sa môže rozšíriť len v Európe ako zrážka Európy a Ruska. Práve preto pozornosť všetkých mysliacich ľudí na svete bola upriamená na vojnu na Ukrajine, ktorá je koncipovaná ako zápalná šnúra v Európe.

Aj tým najviac antiruským politikom v Európe musí byť jasné, že Rusko nezmizne zo svetovej mapy a bude potrebné s ním v každom prípade mať čo do činenia. Alebo to tak nie je? Európa môže existovať bez Ruska? Alebo naopak, môže Rusko normálne žiť bez spolupráce s Európou?

Storočný sen Anglosasov nespočíva v tom, aby zmizlo Rusko, ale aby bola zlikvidovaná ruská civilizácia a mohli sa zmocniť ich obrovských území a bohatstva. Je to sen banálny, je to koloniálna idyla, ako kedysi sníval aj o Indii, aj o Číne, prakticky o celom svete, ale dokonca ani v Afrike sa to zatiaľ nepodarilo. Chápu to európski politici? Pravdaže, mnohí chápu, ale nevie to zkompurovaná desaťročiami hnilo elita EÚ, ktorá nevedie Európu do svetlej budúcnosti, ale na cintorín dejín, či ako zvláštne to znie dnes na pozadí sýtych miest Holandska alebo Anglicka a zničeného vojnou Donecka.

Ale Doneck vybudujú znovu ruskí ľudia, tak ako mnohokrát v dejinách obnovovali svoje, zničené vojnami, mesta, zatiaľ čo európske mestá, pekné a sýte - mimochodom dokonca aj české mestá - čoskoro obsadia iní, presnejšie už obsadzujú. Pretože Európania budú za 100 rokov tvoriť v Európe mizernú menšinu. Títo aj iní tu budú žiť spolu so zvyškami Európanov, tých z nich, ktorí prežijú po desaťročiach chaosu, vojen a skazy, ktorá nevyhnutne bude predchádzať koncu Európy. A spoliehať sa Európa môže len na Rusko, keď bude mať sily, možnosti a chuť pomáhať. Bez Ruska je Európa sirota, bez Ruska je Európa neživotaschopná, ale je to čisto hypotetická otázka, pretože Rusko bude. Rusko bez Európy prežije - je to viac životaschopná civilizácia.

Na Ukrajine nedávno prebehli voľby do parlamentu a pred niekoľkými dňami prebehli voľby v Donbase a v Luhansku, ktoré sa Kyjev nechystá uznať. Aký vývoj na Ukrajine predpovedáte počas najbližších mesiacov? Môže sa situácia postupne upokojiť, napríklad pod vplyvom zimy a nevyhnutnosti ruského plynu, môže Kyjev uznať autonómiu Donecku a Luhansku? Aký vývoj predpovedáte na Ukrajine?

Vojna na Ukrajine bohužiaľ ešte len začína a nevymysleli ju v Kyjeve a príkazy ukrajinské vojská nedostávajú odtiaľ. Najľahšie prognózovať situáciu na Ukrajine môžu americkí stratégovia, ktorí de facto riadia túto rozpadávajúci sa krajinu, presnejšie riadia jej ničenie. Práve títo stratégovia, ktorí sledujú svoje ciele, používajú svoju technológiu, vytvorili na Ukrajine peklo na zemi pre 40 milionový slovanský národ, ktorého značná časť seba samého identifikovala ako Rusov. Rovnaké peklo ako v Iraku, Líbyi, Sýrii, zoznam môže pokračovať.

Prognóza je nasledujúca: Vojna s Ruskom, ktorú začali Spojené štáty na území Ukrajiny, bude pokračovať a niekto v nej zvíťazí. Keď sa obmedzí len na Ukrajinu, víťaz je jasný dopredu. Ale USA formulujú úlohu vždy široko a rozsiahlo - zatiahnuť do vojny Európu a potom aj celý svet. To je aj hlavná otázka budúcnosti, ale už nielen Ukrajiny - budúcnosti celého sveta. Či prerastie vojna na Ukrajine do vojny svetovej.

Všetci jednohlasne tvrdia a kričia: Nie, to sa nemôže nikdy stať, v žiadnom prípade! Ale veď aj Chamberlain v roku 1938 sa vrátil z Mníchova, kde Hitler dostal ako darček Československo so slovami: "Priviezol som vám mier na večné veky."

Pre Európu teraz nastáva hodina pravdy - buď ju znova poštvú proti Rusku a stane sa znovu arénou a obeťou novej svetovej vojny - to je scenár USA, alebo Európa bude mať vlastné scenáre. Je dôležité chápať, že vlastné scenáre má aj Rusko a vojna s Európou kvôli Ukrajine nie je súčasťou plánov Ruska.

Už dlho robíte geopolitické prognózy. Čo predpovedáte Európe? Bude po skončení vojny na Ukrajine v Európe pokoj, alebo sa môže rozhorieť požiar vojny v nejakej inej európskej oblasti? Táto otázka sa môže zdať nemiestna, ale pred pol druhým rokom by nikto z obyčajných ľudí nepovedal, že na Ukrajine môže začať vojna ...

Pretože obyčajní ľudia vojny obyčajne nezačínajú. Mnohokrát som počas posledných rokov hovoril a písal: Mier v Európe skončil, keď začalo bombardovanie Juhoslávie a došlo k rozpadu tejto ešte nedávno bohatej a úspešnej oblasti. Ale zatiaľ to nie všetci chápu a málokto tomu verí.

Obyčajný Pražák za nič na svete neuverí, že na jeho uliciach môže začať najprv majdan, potom likvidácia civilného obyvateľstva nejakými hrdlorezmi, ktorí sa ktovie odkiaľ zrazu objavia, a je jedno, či sú to fašisti, islamisti, separatisti alebo ešte niekto. Kým obyčajný Barceloňan už dnes tomu uverí, niektorí obyčajní Parížania už to tiež zažili, akurát zatiaľ vo veľmi miernej verzii, kedy náhle islamská mládež spálila celú parížsku štvrť iba preto, aby budúci prezident Francúzska maďarského pôvodu Sarkozy ich mohol exemplárne upokojiť a vyhrať voľby. S týmto javom sa začínajú zoznamovať aj obyčajní Bruselčania, Londýnčania.

Ak očakávate optimistickú odpoveď, radšej sa obráťte na zástupcu politického mainstreamu v Česku, ktorí sú povinní hovoriť o budúcom blahobyte v Európe rovnako úprimne, ako ich otcovia hovorili o nevyhnutnom víťazstve komunizmu. Pravda, veria v to len tí najjednoduchší a najmenej vzdelaní českí politici. Zložitejší a viac rozmýšľajúci prinajmenšom začínajú pochybovať, ale nahlas opakujú zaklínadlá o užitočnosti Európskej únie a všetkých rozprávkových výhodách s ňou spojených.

Prognóza pre Európu môže byť jednoduchá a očividná - čakajú ju otrasy rôzneho druhu, sociálne, medzietnické a mezikonfesné strety chrbát, šiju ako výsledok vnútorných konfliktov a protirečení, ktoré Európania nielen, že neriešia, ale akoby naschvál vytvárajú. Každý tretí obyvateľ Francúzska už v súčasnosti nie je Francúz, ale tí, ktorí Francúzi ešte sú, si ani šeptom na to nemôžu sťažovať ... Európu čaká to, o čom vôbec nikto nehovorí, pretože je to veľké tajomstvo - ale bude to práve tak: Európu určite okradnú, zoberú jej peniaze - s pomocou vynikajúcej meny euro sa to dá spravit ľahko a pohodlne, nato aj bola vytvorená a čoskoro splní svoju historickú misiu. Už teraz hovoria, že euro bude stáť menej ako dolár - a prosím vás, zapamätajte si tieto slová.

Nie náhodou Anglicko nevstúpilo a nikdy nevstúpi do eurozóny, pretože Anglicko sa považuje za Európu, keď je to výhodné, a keď to nie je výhodné, je bližšie k Amerike. Taká je to prefíkaná, zákerná oblasť. A to, že Česi euro nemajú, v priebehu vysávania peňazí z Európy Američanmi Čechom žiaľ nepomôže, pretože česká koruna je k euru fatálne priviazaná.

Prognóza pre Európu môže byť aj zložitá - jej budúcnosť závisí na tom, do akej miery budú aj naďalej za Európu o všetkom rozhodovať USA, či sa podarí USA poštvať proti sebe Európu i Rusko, ak nie - a taká možnosť pre Európu zatiaľ existuje, aké miesto zaujme Európa v novom viacpólovom svete, aké vybuduje vzťahy s Ruskom a Čínou.

Ako viete, v Česku sú také myšlienky zatiaľ prístupné len hŕstke obzvlášť zvedavých, ktoré, ktovie prečo, ešte nazývajú konšpirátormi, hoci v susednom Nemecku to už sú témy strategických polemík, niekedy dokonca verejných. Zatiaľ je však otázka stanovená celkom jednoducho - USA cieľavedome rozsievajú chaos po celom svete. To je ich oficiálna stratégia, ktorá sa nazýva "riadený chaos", a Európa, berúca do úvahy vojnu, ktorá začala na Ukrajine, sa stáva hlavným príjemcom tohto amerického know-how globálneho merítka.

Chaos sa tu rozsieva na stále väčších územiach a to, že v Česku to nikto nevidí a nechápe, vôbec neznamená, že to tak nie je. Ani Beneš, ani Hácha, ani Tiso nevideli a nechápali nič z toho, čo sa dialo s Československom a potom aj s Európou. Ani plány Hitlera, ani plány Stalina, ani plány Angličanov nielen že nepoznali, ale ani nechceli spoznať - čoskoro o tom preložíme do slovenčiny knihu môjho kolegu a priateľa Nikolaja Starcova.

Aj teraz plány USA a Nemecka v súvislosti s Českom českej politiky nezaujímajú, dokonca ani len z čisto akademického hľadiska. Veď by v podstate bolo užitočné vedieť, čo títo veľkí a silní plánujú s nami robiť. Ale vedieť to nechcú, a možno je to tak správne. V Rusku hovoria: Menej vieš, lepšie skôr.

V jednom rozhovore ste hovoril, že USA predovšetkým chce rozpútať bratovražednú vojnu medzi Slovanmi a slovanskými štátmi. Ako vidíte z tohto hľadiska budúcnosť strednej a východnej Európy?

Vojny medzi Slovanmi bohužiaľ už boli rozpútané aj na Balkáne, teraz je situácia oveľa horšia - na Ukrajine poštvali medzi sebou navzájom Rusov a Ukrajinu tak, že už tečú potoky krvi. Najhoršie na tom je to, že my, Slovania, im dovoľujeme štvať nás proti sebe navzájom. Prečo je to tak, to je tá najhlavnejšia otázka, na ktorú sa pokúšali odpovedať mnohí ruskí myslitelia, ale jednoduchá, pochopiteľná a spásonosná odpoveď na to zatiaľ neexistuje. A to je strašné pre nás pre všetkých, Slovanov, vrátane Čechov, časť ktorých sa na svoje slovanstvo pozerá zložito.

Pretože ak nás bude možné proti sebe štvať i naďalej, vyvraždíme sa navzájom a oni budú oslavovať víťazstvo. Existuje jednoduchá odpoveď - je to tak, pretože sme hlúpejší, prostoduchší, ale to je nesprávna odpoveď. Slovania storočiami proti sebe poštvávali predovšetkým Anglosasi prostredníctvom ich fenomenálnej schopnosti infiltrovať sa do vládnucej elity Slovanov, nasadiť tam svojich agentov, zabíjať lídrov. Bude spravodlivé povedať, že Slovania, vrátane Rusov, vždy boli obeťami zákerností, krutostí a cynizmu Anglosasov. V Česku to málokto vie, ale počas posledných tristo rokov mnohí ruskí cári boli zabití tak alebo inak Anglosasmi, dokonca by som povedal, že väčšina z nich.

Česko a Slovensko dohromady majú približne rovnako obyvateľov ako hlavné mesto Číny, teda nejedná sa o veľké štáty a ich možnosti obhajovať svoje záujmy sú obmedzené. Na druhej strane to, že sme malí, neznamená, že sme nezaujímaví pre tak silné veľmoci ako napríklad USA?

Na začiatok podotknem, že za malých sa označujú takmer výhradne sami Česi a Slováci, označujú sa tak často, čo odráža ich hĺbkovú filozofiu, podstata ktorej je v tom, že obhajovať svoje záujmy skutočne nie sú zvyknutí a na tom sa nič nezmení. Tradície štátnosti, patriotizmu a nezávislosti nevznikajú ani počas rokov, ani dokonca počas desaťročí. Počas posledných stoviek rokov tieto národy boli súčasťou rakúsko-uhorského impéria v podriadenej pozícii a tiež tradícii, aj napriek pokusom o odpor, sa jednoducho nemali odkiaľ zbierať. Nečakaný vznik silného Československa v roku 1918 síce silne ovplyvnil postavenie Čechov i Slovákov vo svete, ovplyvnil pozitívne, ale nemohol principiálne zmeniť filozofiu a mentalitu. Česi a Slováci začali sami seba chápať ako národy, ktoré majú vlastné štáty, a nie jednoducho obyvateľstvo provincie impéria Habsburgovcov, aj napriek tomu, že Československo bolo predovšetkým anglosaským projektom upevnenia svojich pozícií v strednej Európe s pomocou takéhoto nového štátu.

Česko a Slovensko zastávajú z hľadiska geopolitiky v Európe mimoriadne dôležitú pozíciu. Vedia to aj vo Washingtone, aj v Moskve a v Berlíne. Je to kľúč k mieru alebo vojne v Európe, najviac si to v súčasnosti uvedomujú USA, ktoré sa intenzívne zaoberajú rozpalováním svetovej vojny, preto aj úsilie USA, ktorých cieľom je kontrola kľúčovej pozície, je značná a viditeľná. Ako aj pokusy slovenských a zvlášť slovenských politikov získať výhody z tejto pozície, pokusy zatiaľ neúspešné, pretože sa uskutočňujú podľa princípu veterníka, rusky sa tomu hovorí nastaviť nos tým smerom, kam fúka vietor (kam vietor, tam plášť).

Problém je len v tom, že politici Česka a Slovenska necítia, aké vetry fúkajú a nakoľko sú silné. Aj napriek hovorenému, niektorí českí politici, napríklad Václav Klaus alebo Miloš Zeman predstavujú vzácny príklad snahy pochopiť, odkiaľ fúka tento rozhodujúci vietor.

Z tohto hľadiska je v súčasnosti Česko svojím spôsobom unikátne pre totálne kolonizovanie postkomunistický priestorový fenomén, kde nielen politici, ale aj veľa autorov, analytikov, verejných činiteľov sa pokúša pochopiť, čo sa deje vo svete, a tak vytvárajú mechanizmy vlastného politického myslenia. Začínajú opatrne hovoriť, že ich médiá sa nachádzajú pod totálnou kontrolou tajných služieb USA - to isté hovoria Nemci a Francúzi už dávno, hovoria otvorene.

Česká skúsenosť vlastného geopolitického videnia sveta je unikátna preto, že nič také sa nedeje ani na Slovensku, ani v Poľsku, ani v Bulharsku alebo v Chorvátsku. A tým viac na vojnou zmietanej Ukrajine. Svoju suverénnu politiku v Európe dnes generuje len Orbán v Maďarsku, ktorý nielen sám rozmýšľa, ale aj koná, pokúšajúc sa nájsť svoju cestou vo svete i Srbov.

Česi začínajú rozmýšľať, a to je zdrojom opatrného optimizmu.

Teraz chcem stručne predstaviť svoje videnie budúcnosti strednej Európy, zatiaľ len formou téz.

Myslím si, že spolu s vývojom vojen v Európe - nielen na Ukrajine, v poradí je Podnestersko, Moldavsko, možno Pobaltie, Poľsko - pozícia strednej Európy sa stane absolútne kľúčovou z hľadiska toho, či bude možno naozaj veľká vojna s vtiahnutím do nej Nemecka a potom aj ďalších členov NATO.

Preto za veľký cieľ geopolitiky pre Európu a Rusko chceme označiť vytvorenie v strednej Európe neutrálneho priestoru, ktorý sa stane reálnou nárazníkovou zónou bezpečnosti ako pre západnú Európu, tak aj pre Rusko. Túto zónu môžu sformovať bývalé časti Rakúska-Uhorska, ktoré majú k sebe blízko historicky, kultúrne i mentálne - Rakúsko, Slovinsko, Maďarsko, Slovensko, Česko - v mene vlastného prežitia - myšlienky prosperity by som dnes odložil na lepšie časy.

Tu nie je až tak podstatné, či tieto oblasti budú aj formálne mať štatút neutrálnych tak, ako ho má dnes Rakúsko. Podstatné je to, aby sa geopoliticky spravovali podľa rakúskeho modelu, teda aby nemali na svojom území základne NATO a nezúčastňovali sa na bojových operáciách na strane NATO, v konfliktoch a vojnách, ktoré USA rozpaľujú po obvode Ruska. Ani v Afganistane, ani na Ukrajine, ani v Moldavsku. Pravda, že ideálne je, aby tieto oblasti vystúpili z agresívneho bloku NATO alebo dostali v rámci neho akýsi nový, zvláštny status. Prečo je obzvlášť dôležité, aby tam neboli základne NATO, ktoré formálne zatiaľ dodnes neexistujú?

Pretože vojenské základne na území NATO sa automaticky stávajú terčom pre úder zo strany Ruska, na ktoré sa dnes útočí a vytvára sa nebezpečná možnosť prvokácie. Predstavme si, z takejto základne na slovensku alebo v Maďarsku naraz odštartovali rakety smerom k Rusku alebo vzlietli americké lietadlá - takáto udalosť by znamenala automatickú vojenskú reakciu Ruska. Odvetný úder na tieto základne stavajú veľkých členov NATO pred nevyhnutnosti zapojiť sa do vojny - zbombardovť nášho spojenca na zatiaľ ešte nie našom území, ale na území "divokých, neplnohodnotných" Slovanov. A je nádej, že táto vojna sa odohráva len na ich území.

To je oveľa nebezpečnejšie, než účasť stoviek poľských vojakov vo vojne na Ukrajine, to je priamy casus belli, a práve to sa snažia vytvoriť USA na území strednej Európy.

Vidím úlohu vytvoriť zo strednej Európy neutrálne pásmo ako realitu, ako Európa a Rusko prejaví pre jej vyriešenie politickú vôľu. A ako vôľa nestať sa nevyhnutnou obeťou v novej vojne prejaví aj oblasti strednej Európy. V neutrálnej status Slovenska a Česka zatiaľ veria málo ľudí, ale Maďarsko sa výrazne hýbe tým smerom a je potrebné si z neho brať príklad.

V EÚ bola vytvorená nová komisia a nový človek sa postavil na jej čelo. Očakávate od "európskej vlády" niečo nové, nejaké kroky vpred alebo viditeľné reformy? Ako bude vyzerať EÚ za päť rokov?

Veľký francúzsky patriot Jean-Marie Le Pen nazýva EÚ kolóniou globalizmu a od tejto kolónie ja osobne očakávam len jedno - EÚ sa bude podieľať na masovom olúpení Európy, čo vlastne už aj robí desiatky rokov, a eurobyrokrati, ktorí spoznajú reálny stav vecí, sa budú snažiť ukradnúť pre seba podľa možnosti čo najviac, pretože predstavenie sa blíži ku koncu a väčšina z nich, aj ich rodiny, budú musieť dožiť svoje životy v USA, budovať tam nový život bez obrovských platov eurokomisárov a europoslancov, takže teraz potrebujú oveľa viac peňazí. Preto musia ešte viac šplhať u svojich patrónov v USA, pretože do Ameriky tiež nevezmú všetkých, ale len tých najaktívnejších. A časť nechajú v Európe, aby okúsili hnev národných más. Aby im potom mohli stavať pomienky. Taká je technológia Anglosasov, má stovky rokov a zatiaľ vo svete dominuje. Ako bude vyzerať EÚ za päť rokov? Je možné, že už nijako. Vojny v Európe sa rozvíjajú veľmi rýchlo a ako to tak bude pokračovať, EÚ bude zhodená zo scény vojnami, tak ako to bolo s Ligou národov.

Keď stratégia USA v Európe nebude úspešná - a to je celkom možné, EÚ sa bude radikálne meniť, bude to Európa národov a suverénnych štátov, nie kolónie USA. Tieto zmeny sa tiež urýchľujú, pozrite sa na Anglicko, ktoré najpravdepodobnejšie vystúpi z EÚ, na Maďarsko, ktoré prestáva poslúchať, aj napriek tomu, že je rovnako "malé a slabé",  a totálne skrachované vďaka vstupu do EÚ Bulharsko a Rumunsko, na Francúzsku , kde je Marine Le Pen najpopulárnejšou političkou, na Katalánsko, na sever Talianska. EÚ vo svojom súčasnom stave je neživotaschopné - veľmi som hovoril a písal o tom v čase našej kampane do Európskeho parlamentu.

Na slávnostiach, venovaných štátnemu sviatku Česka, prezident Miloš Zeman udelil najvyššie štátne ocenenie aj Vášmu premiérovi Robertovi Ficovi. Nie je tajomstvom, že Zeman a Fico sa spoznali už dávno a majú dobrý vzťah. Môže táto ich spolupráca pomôcť v medzinárodnej sfére?

Zeman nielen ocenil Fica, ale ešte ho pomenoval slovenským Churchillom. Po tomto už Ficovi nezostáva nič iné, než pomenovať Zemana českým Napoleonom a tiež mu udeliť významné ocenenie, pravda, geopolitické postavenie Česka a Slovenska tieto historické udalosti nezmenia. Zatiaľ sa Ficovo správanie najviac podobá stratégii Janukovyča, s ktorou sa držal pri moci niekoľko rokov, ale skončilo to zle - slúžiť Amerike i Európe aj Rusku naraz, hľadať kompromis, ktorý je v jeho situácii nemožný, a priori keď veľkí geopolitickí hráči majú protikladné a vzájomne sa vylučujúce záujmy.

Fico s veľkou láskou privítal Porošenka v Bratislave, ponúkol mu to, čo sa nikdy neponúklo ani za čas proamerickeho Dzurindu: uskutočniť spoločné zasadnutie ukrajinskej a slovenské vlády, pomáhať ukrajinskej vláde s eurointegraciou, zaručiť dodávky plynu, nezávisle na pozícii Ruska.

Minister zahraničných vecí SR Lajčák ostro vystúpil proti novému ruskému plynovodu Južný potok. Všetko to sú otvorené protiruské kroky, tým viac, že ​​súčasne s návštevou Porošenka v Bratislave sa objavil jeho senzačný interview, kde vyhlasuje, že pripravuje Ukrajinu na totálnu vojnu s Ruskom. Či to chceme, alebo nie, ale Slovensko pod vedením Ficovej vlády je čím ďalej viac vťahované do prípravy na vojnu proti Rusku. A nedávne Ficovo vyhlásenie o tom, že Slováci nepôjdu ako barani na bitúnok vojny, po tom všetkom nevyzerá o nič viac ako rétorika.

Keď exponenciálne rastie počet ľudí, ktorí sa zaujímajú o budúcnosť svojich oblastí, teda o svoju vlastnú budúcnosť, a Česi a Slováci tu nie sú výnimkou, dovolím si takúto prognózu.

Ak Európu čaká konfrontácia s Ruskom - alebo už ju pomenujem studenou vojnou, hybridnou vojnou alebo jednoduchovou vojnou, Česko a Slovensko nebudú na mape Európe a na ich území sa s nimi najprv bude diať približne to isté, čo sa teraz deje na Ukrajine, akurát nie v tak krutej podobe. Teraz sa tieto krajiny stanú arénou zápasu a je možné, že sa trochu toho zápasu aj zúčastnia. Potom v tejto konfrontácii niekto vyhrá a osudoch týchto dvoch oblastí budú rozhodovať víťazi - tak to bolo po svetových vojnách, tak to bolo aj po prehratej ZSSR studenej vojne, tak to bude znova.
Ak sa fatálne konflikt medzi Európou a Ruskom vyprovokovať nepodarí, Česko a Slovensko budú mať určitý priestor pre manévrovanie, ale kvalita politických "elít" týchto oblasti prakticky vylučuje možnosť využitia tohto priestoru v prospech Čechov a Slovákov. Ak sa u týchto národov neobjavia svoji lídri a svoje idey, budú jednoducho objekty cudzej vôle, aj napriek možnostiam.

Chápem, že to je zlá správa, ktorej mnohí dnes nebudú veriť, ale vidím to takto. Jediné, čo môže potešiť našich čitateľov, je to že väčšina Čechov a Slovákov si toho všetkého ani nevšimne a jednoducho sa zobudí v novej realite - ako to bolo v roku 1914, 1918, 1939, 1945, 1968, 1989. nevšimnú si toho, pretože v supermarketoch budú výpredaje a v televízii ukážu reality show s obzvlášť špinavým, svinským obsahom.
Potom všetci budú prekvapení, potom tí najbystrejší sa znova začnú vrhať hore, podarí sa im zapáčiť novým patrónom a život sa znova dostane do svojich koľají ..

zdroj: parlamentnilisty.cz

Zdieľaj tento článok

Páči sa Vám Pán Občan?


Chceme MIER, pridaj sa >

Čo si o tom myslíte? komentujte :)