Američania bombardovali Prahu za slnečného počasia. Chceli zabiť čo najviac ľudí? Vojna skončila v Prahe 9. mája.

thumbnail

Prečo oslavujeme výročie o deň skôr?

ONDŘEJ Höppner sa zamýšľa nad málo známymi faktami, ktoré znovu dvíhajú otázku, či Američania bombardovali Prahu na konci vojny zámerne, a či legenda o zámene s Drážďanmi nebola vytvorená až dodatočne.

Nemecká armáda, vedomá si už svojej neodvratnej porážky, vyčíňala v Prahe počas povstania od 5. mája 1945 s jediným cieľom: Zanechať za sebou čo najväčšiu spúšť. Praha už ale počítala mŕtvych a upratovala trosky domov po nálete, ktorý bol oveľa ničivejší a zrejme už nikdy nebude horší: Výpad amerických bombardérov.

V archívoch nikde nie je zmienka o tom, že by boli americké alebo nemecké letecké útoky mierené na svetový skvost - Malú Stranu. Malostranské noviny prinášajú dôkaz, že najmenej jedna bomba na Malú Stranu dopadla.

V priamom ohrození tak boli pamiatky nevyčísliteľnej hodnoty, ako je Pražský hrad, chrám svätého Mikuláša a miestne paláce. Záhad, nejasností aj zámerných mystifikácii okolo konca 2. svetovej vojny je však oveľa viac.

Bomba u Čertovky

Malostranským novinám sa v predvečer 70. výročia konca II. svetovej vojny prihlásil svedok, pán Karel Kolář z Malej Strany. Priniesol vzácny dokument, ktorý je unikátnym dôkazom: Pohľadnicu s týmto textom: "7. mája 14.30 h spadla bomba pod oknami u Čertovky. "

Pohľadnicu, ktorej autorom bol profesionálny fotograf Koloušek, je uvedená aj adresa dopadu bomby: Nosticova 469/6, čo je dom (dnes žltý) medzi mostíkmi cez Čertovku k Sokolu (Michnův palác) a do Nosticovej záhrady pri Werichovej vile. Pán Karel Kolář v onom dome býva, má okná priamo nad miestom, kam bomba dopadla. Miesto je dobre viditeľné z parku Kampa.

"Zničená časť domu musela byť postavená znova. Dodnes je v stene oceľová výstuž, "spomína Malostraňák, ktorý sa síce narodil až po vojne, ale o udalosti počul aj od susedov.

Cieľom útoku samozrejme nebol domček pri Čertovke, ale neďaleká žandárska stanica v paláci, v ktorom dnes nájdeme Múzeum hudby (Karmelitská ulica). Napríklad chrám Panny Márie Víťaznej (Jezuliatko) je k spomínanej žandárskej stanici bližšie ako miesto, kam bomba nakoniec dopadla.

Išlo o jeden z posledných náletov Luftwaffe na Prahu pri snahe o potlačenie Pražského povstania. Kroniky o útoku na Malú Stranu doteraz mlčali.

Bezprostredné straty krátkeho, avšak drvivého náletu Američanov zo 14. februára 1945 predstavovali 431 mŕtvych a 1455 ranených; povojnová štatistika uvádza 701 mŕtvych a 1184 ranených. Úplne zničených bolo 93 domov, 190 utrpelo ťažké a 1500 ľahké poškodenie.

Ničivé bombardovanie Prahy spojencami

Praha bola počas vojny bombardovaná niekoľkokrát, do marca 1945 trikrát Američanmi a na samom konci vojny Nemcami. Najničivejší zo všetkých náletov bol ten americký (v poradí druhý) zo 14. februára 1945. Išlo o najhorší jednorazový úder proti Prahe v jej histórii.

Na Prahu zaútočilo 62 amerických lietadiel B-17. Pražania im vraj mávali, pretože považovali USA za spojencov. Bombardovanie trvalo len niekoľko minút.

Výsledok: 250 zvrhnutých bômb, ktoré zabili 701 ľudí, okrem iných dcéru maliara Josefa Lady. Americký nálet zničil Emauzský kláštor, Faustov dom, Vinohradskú synagógu a mnoho ďalších pamiatok ... celkom sa premenilo na trosky takmer 200 domov. Úplne nezmyselne a z vojenského hľadiska úplne zbytočne.

Podľa jednej verzie, ktorá je už preukázateľne len mestskou legendou, išlo o chybu: Američania vraj chceli bombardovať Drážďany, ale pomýlili sa, údajne kvôli zlému počasiu. Drážďany boli v tú dobu takmer zrovnané so zemou. V ich troskách našlo smrť takmer 50 tisíc ľudí (väčšinou civilistov) - podľa mnohých tiež zbytočne.

Krvilačný útok spojencov na mesto plné civilistov a utečencov pripomínal skôr hysterickú snahu získať čo najväčšie zásluhy vo vojne, ktorá už bola rozhodnutá.

Výpovede svedkov a historické skúmanie prinášajú nezvratné dôkazy o tom, že Američania bombardovali Prahu za slnečného počasia a ako "náhradný cieľ" so zámerom zabiť čo najviac ľudí a vyvolať čo najväčší chaos.

Mestská legenda o zlom počasí vznikla hneď po vojne. Česi jednoducho nemohli pochopiť, prečo by Američania zabíjali občanov krajiny za ktorej osbobodenie bojovali.

Viac ako tisíc českých obetí po amerických náletoch

Podľa nezvratných svedectiev (napríklad výpoveď pilota bombardéra) vyplýva, že nešlo o zámenu v žiadnom prípade. Americké lietadlá bombardovali Prahu úplne zámerne, teda na priamy rozkaz.

Prečo, keď v tom čase bola už vojna rozhodnutá? Malo snáď byť cieľom poškodiť čo najviac hlavné mesto krajiny, ktorá podľa jaltských dohôd spadala do sovietskej "sféry vplyvu"? Mnohí historici sa k tomuto vysvetleniu prikláňajú.

Jaltská konferencia sa konala od 4. do 11. februára 1945. Sovietsky zväz, USA a Veľká Británia sa na nej dohodli o povojnovom usporiadaní Európy. K devastujícemu americkému bombardovaniu Prahy došlo len tri dni po jej skončení.

Napokon už v marci 1945 si to Američania zopakovali. Dňa 25. marca bol vykonaný tretí, posledný nálet lietadiel USA na Prahu v niekoľkých vlnách. Aj toto bombardovanie prinieslo peklo i skazu: 235 mŕtvych, 417 zranených, 90 objektov úplne zničených, 1360 vážne poškodených.

Obom veľkým americkým náletom (vo februári a marci) padlo v Prahe za obeť 1118 ľudí. Praha a jej vzdušný priestor pritom už spadala do kompetencie Červenej armády. Podľa výpovede ruského generála Štemenkova usilovali Američania o bombardovanie opakovane.

Pretože patril vzdušný priestor nad Prahou do kompetencie Sovietov, museli spojenci predkladať zoznamy miest, kam by chceli hodiť svoje bomby. Sovieti vždy Prahu zo zoznamov vyšktli. Nakoniec sa však Američanom podarilo dosiahnúť svojho tým, že porušili dohodu.

Unáhlené udalosti ku koncu vojny

V máji 1945 sa udalosti vyvíjali tak prudko, že je dobré si ich aspoň stručne pripomenúť.

1. mája sa Praha rovnako ako celý svet dozvedela o smrti Adolfa Hitlera. Vojna pokračovala ešte ďalší týždeň už bez jeho velenia. Popravy však naďalej pokračovali aj v Terezíne.

2. mája padol pod náporom Červenej armády Berlín. V Čechách na mnohých miestach začalo povstanie. Ľudia vyvesovali československé vlajky, obsadzovali závody, radnice a Nemci začínali utekať na západ k Američanom.

5. mája prepuklo pražské povstanie. Rozhlas začal vysielať výzvy na odpor a k budovaniu barikád, ktorých bolo v Prahe postavených cez 1600. Na Malej Strane bola barikáda v Karmelitskej ulici asi 200 metrov od Malostranského námestia. K Prahe sa valili nemecké tanky a obrnené vozidlá a bombardovali ju nemecké lietadlá.

6. mája sa k Prahe priblížili nemecké jednotky SS a tri tankové divízie. Pilot Heinrich Haffner (Messerschmitt Me 262, prezývaný lastovička) zhodil bombu na budovu rozhlasu. Začala posledná vlna nacistického vraždenia. Napríklad v ulici Obetí 6. mája vnikli Nemci do pivnice domu č. 255 a postrieľali tam 37 obyvateľov z toho 10 malých detí a 13 žien.

8. mája boje vyvrcholili. Nemci prenikli s tankami do vnútornej Prahy a ostreľovali aj Staromestskú radnicu, kde zhorelo mnoho cenného historického materiálu. Na Hybernskej stanici (Masarykovo) povraždili 47 ľudí.

Zakázaný 9. máj?

Bomba, ktorá dopadla 7. mája o 14.30 na Malú Stranu, bola mimo všetku pochybnosť nemecká. V ten istý deň večer nemecké lietadlo zhodilo bombu na palác Kinských na Staromestskom námestí, u ktorého bol štáb povstalcov. Bomba z Malej Strany tak nebola posledná, ktorá dopadla na Prahu, ale je posledná, o ktorej sa doteraz nevedelo.

Prvé sovietske tanky vošli do Prahy 9. mája skoro ráno. Až ten deň vojna v Európe skončila - nie o deň skôr, kedy síce Nemecko podpísalo kapituláciu, ale v Prahe sa ďalej bojovalo a umierali ľudia. Je preto veľmi problematické, keď v poslednom štvrťstoročí (po roku 1989) "lojálne so Západom" slávime oslobodenie našej krajiny už 8. mája.

Merať vojnové zásluhy počtom obetí je trochu vratké, ale napriek tomu je potrebné to spomenúť. V II. svetovej vojne zahynulo vyše 22 miliónov Rusov (8,7 miliónov vojakov a 13, 5 miliónov civilistov). Američanov prišlo o život necelých pol milióna.

Je to samozrejme snaha "umenšit" rozhodujúci podiel sovietskej armády na oslobodení Čiech a Moravy (protektorátu Böhmen und Mähren) z nacistického protektorátu. Snaha, ktorá v aktuálnych súvislostiach s cestou prezidenta Zemana na oslavy konca 2. svetovej vojny 9. mája do Moskvy, dostala hystériou pražskej "kaviarne" opäť nové a doteraz neznáme tragikomické rozmery.

Zmeniť dejiny nie je možné. Iba ich kamuflovať: 40 rokov z jedného, posledných dvadsať päť rokov zase z druhého "ideologického" vrecka.

Skutočnosť však zostane skutočnosťou: Obsadením českých Sudet Hitlerom - po "mníchovskej zrade" 2. svetová vojna začala a v Prahe dňa 9. mája príchodom Červenej Armády fakticky skončila. Čo je nad toto konštatovanie, je samotná mystifikácia a propaganda.

zdroj: protiproud.parlamentnilisty.cz

Zdieľaj tento článok

Páči sa Vám Pán Občan?


Chceme MIER, pridaj sa >

Čo si o tom myslíte? komentujte :)