Profesor Peter Staněk: Chystá sa totálna premena nášho sveta. V réžii nadnárodných korporácií a boháčov. Chudoba a sledovanie úplne všetkého.

Takmer nepredstaviteľne zmení ľudskú spoločnosť štvrtá priemyselná revolúcia. Profesor Peter Staněk z Ekonomického ústavu slovenskej akadémie vied varuje nielen pred tým, ako obrovský počet pracovných miest zanikne, ale vykresľuje budúcnosť vo výrobe, ktorá sa čím ďalej viac zaobíde bez zásahu človeka. Zvláštnosťou štvrtej priemyselnej revolúcie sa stane, že kontrola sa prenesie na umelú inteligenciu a vládnuce elity tak už nebudú potrebovať ani medzičlánok sprostredkujúci výsledky kontroly spoločnosti.

O štvrtej priemyselnej revolúcii ste sa vyjadril, že nie je prostým spojením technologických zmien, ale zásadným skokovým kvalitatívnym posunom, ktorý posúva spoločnosť niekam úplne inam. Kam to bude?

Základnou otázkou je, že sa pravdepodobne zmení celý systém subkontraktingu, aký bol doteraz. To znamená, že veľká moc transnacionálov vyplývajúca z toho, že vlastné informácie o zákazníkoch a finalizácia výroby, z nich urobilo kľúčových hráčov. Tí najímajú subkontraktorov, ktorí pre nich robia za podmienok, aké tí veľkí definujú. To sa môže zmeniť, pretože práve pomocou 4D tlače si môžete sami vytlačiť akúkoľvek súčiastku alebo výrobok v dokonalej kvalite. A čo je veľmi dôležité vzhľadom na materiály a ostatné predpoklady, môžete ich vytlačiť vo veľmi nízkej cene. Môžete teda vyrábať individuálne produkciu presne podľa želania zákazníka za prijateľné ceny v dostatočnej kvalite, ale kľúčovým sa stane poznanie predstáv zákazníka. To bude vyžadovať veľmi zložité informačné systémy, databázy a tak ďalej, na čo jednotliví malí výrobcovia sily mať nebudú. Pozícia moci sa u transnacionálov presunie do oblasti informácií o poznatkoch a predstavách spoločnosti.

Druhá vec je, že technický vývoj a inovácie budú navrhnuté tak, aby sa vytvárali modulárne systémy, z ktorých bude možné vytvoriť skladačku, puzzle. A práve celá technológia prípravy týchto modulárnych systémov zostane v rukách veľkých transnacionálov, ktorí len zapožičajú vlastné know-how na výrobu jednotlivých častí. Zmení sa tak celá podoba výrobného reťazca, spolupráca služieb a tak ďalej. Ďalšou zvláštnosťou je, že sa stále viac a viac rozširujú služby spojené s konkrétnym výrobkom, ktoré už dnes tvoria približne 40 až 50 percent ceny. A služby, keď sa spoja s tým, že je výrobok šitý presne na konkrétnu požiadavku, budú špecifikované a budú tvoriť čoraz väčšiu časť ceny finálneho výrobku. Toto zmení celkový charakter vzťahov vo výrobnej sfére, inováciách, v rozmiestnení po planéte a podobne. Predstava, že na jednom kontinente vyrobíte jednu súčiastku, na druhom kontinente druhú, na treťom kontinente to zmontujete, dostane zásadné trhliny. To potom znamená, že klasická podoba presunu výroby za lacnou pracovnou silou na iné miesta po planéte zmizne a zmení sa priestorové rozloženie výrobných systémov. Toto dohromady úplne zmení celý výrobný systém, ako ho poznáme dnes.

Človek by očakával, že bude ubúdať pracovných miest, ale doterajšie skúsenosti zo zahraničia vraj ukazujú, že na jedno stratené miesto by malo pribudnúť 2,5 nové. Ste v tomto smere tiež optimista, alebo skôr očakávate od „priemyslu 4.0“ dramatický vplyv na trh práce?

Práve naopak. Rád by som vedel, odkiaľ sa tento optimizmus berie, pretože si stačí len premietnuť skúsenosti z minulosti. Podstatou je, že teraz budú zanikať miesta nielen v samotnej výrobe nekvalifikované a málo kvalifikované, ale začnú radikálne zanikať aj miesta v oblasti konštrukcie, dizajnu, výroby a nebudú nahradzované. A vidíme už prvé náznaky, kam to smeruje. Veľké nadnárodné koncerny, ktoré mali montážne plošiny, na ktorých montovali autá, kde jedna montážna plošina vyžadovala 1200 až 1400 ľudí, teraz rozbiehajú montážne plošiny, ktoré sa pripravujú vďaka priemyslu 4.0, ale potrebujú len 200 až 220 ľudí.

Vôbec teda nemôžeme povedať, že zaniknú miesta vo výrobe a vzniknú inde. Budú totiž zanikať vo všetkých oblastiach aj vďaka umelej inteligencii. To potom znamená jednu zásadnú vec. Najväčší vplyv štvrtej priemyselnej revolúcie bude v radikálnom znížení potreby práce vo všetkých oblastiach. A na toto reagovali aj niektoré prognózy a materiály, ktoré vydal Massachusettský technologický inštitút, kde im vychádza, že do roku 2030 zanikne 40 až 55 percent všetkých pracovných miest súčasnosti, avšak zaniknú bez náhrady. Dôjde tak k radikálnej redukcii potreby práce v celej spoločnosti. A nie som si istý, či na toto sú pripravení ľudia ako takí.

Základnou víziou tzv. štvrtej priemyselnej revolúcie je to, že vzniknú „chytré továrne“, ktoré budú využívať kyberneticko-fyzikálne systémy. O prácu tak predovšetkým prídu ľudia, ktorí vykonávajú opakujúce sa a jednoduché činnosti. Čo čaká masu ľudí s nízkou kvalifikáciou, pre ktorú na trhu práce nebude vplyvom štvrtej priemyselnej revolúcie uplatnenie?

To je fundamentálna otázka, pretože naozaj budú zanikať miesta naprieč celou škálou profesií a zamestnania, lebo umelá inteligencia bude nahrádzať ďalšie a ďalšie oblasti práce, ktoré sú dnes vykonávané tzv. vysoko kvalifikovanou prácou. V podstate bude existovať jediná požiadavka: absolútna kreativita myslenie, úplne netradičné prístupy, ale tam existuje mentálna bariéra. Veľká časť populácie nie je mentálne nastavená na takýto systém uvažovania, myslenie či chápanie súvislostí. Tá skutočne nenájde žiadne uplatnenie. Práve preto, aj vo väzbe na otázku tzv. nepodmienečného príjmu, je pomerne zrejmé, že obnovené diskusie o nepodmienenom príjme reagujú v predstihu na skutočnosť, čo s tými ľuďmi, ktorí nebudú potrební. Ale táto spoločnosť je založená na masovej spotrebe. Ak tí ľudia nebudú potrební, nebudú mať príjem a spoločnosť nebude mať masovú spotrebu, tak nastane špirála zostupnej potreby práce, kde ďalšia fáza špirály ešte zmenší celkovú spotrebu práce v spoločnosti. Práve preto sa na to snažia reagovať niektorí autori rozvíjaním téz nepodmienečného príjmu, keď každý dostane nejaký obolus a na základe toho sa musí prispôsobiť a z toho žiť.

Druhá alternatíva u niektorých autorov je prejsť na podstatné rozšírenie „part time“, ktorý by dopĺňal ten nepodmienečný príjem. To znamená, že by človek pracoval napríklad tri dni v týždni po dvoch až štyroch hodinách, tým by si doplnil nepodmienečný príjem, ale zároveň by v ňom ostal určitý pocit užitočnosti, zmysluplnosti pre spoločnosť. Lebo ak tým ľuďom dáme peniaze – a na to by bolo možné úplne pokojne využiť dokonca len časti tokov, ktoré sú v šedej a čiernej ekonomike, tak fundamentálnou otázkou sa stane otázka, čo je náplňou a zmyslom života. Pretože keď dostanete päťsto, šesťsto eur a fungujete bez potreby práce, tak to môže byť na nejakú dobu zaujímavé. Ale tá zmysluplnosť života sa môže stať fundamentálnou otázkou do budúcnosti.

V súvislosti so štvrtou priemyselnou revolúciou zaznela informácia, že vďaka nej o tretinu vzrastie produktivita práce. Dá sa z toho usudzovať, že sa ešte zvýši výroba, keď už teraz sú veľké objemy zbytočné produkcie, ktorá nenájde svojho kupca?

Nie je to absurdná situácia stále hovoriť o zvyšovaní veľkosti HDP, keď už spotreba nerastie, ale stále sa zvyšuje počet výrobkov, o ktoré nikto nejaví záujem? Tak HDP zvýšite tým, že opravujete škody po katastrofách. Spomeňte, že najväčší rast slovenského HDP bol po katastrofálnych povodniach v rokoch 2003-4, akú to má logiku? A ďalšia skutočnosť: ekonómovia by sa mali veľmi intenzívne zaoberať tým, aká časť produkcie je zbytočná, čo nikdy nenájde odbyt. Vezmite si len informáciu, ktorú publikovala samotná Európska únia. Ročne sa v EÚ zničí 90 miliónov ton potravín. Nechcete ich predať pod cenu, ani nemôžete podľa kvót, ale zároveň to jednoducho nechcete dať niekam, kde sú hladomory, a tak tých 90 miliónov ton potravín zničíte. Predstavte si, aká časť produkcie napríklad spotrebnej elektroniky nikdy nenájde odbyt. Ale vy to zahrniete do hrubého domáceho produktu, pretože predsa hrubý domáci produkt je najlepším ukazovateľom vyjadrujúcim rast HDP a bohatstva.

Ďalšia vec, celý systém makra je založený na priemerných ukazovateľoch. Priemerná mzda, priemerný dôchodok, priemerný príjem. Ale veď to nie je realita, kľúčom je polarizácia bohatstva. Keď má 70-80 percent ľudí mzdu, ktorá je podstatne nižšia ako priemerný príjem, k čomu je priemerný príjem ako ukazovateľ spotreby? A ďalšia vec: musíme si uvedomiť, že už minimálne sedem, osem rokov trvá stav, keď v skutočnosti mzdy nerastú. Úvahy o priemernom raste miezd vyplývajú z toho, že sa kombinuje stagnujúca mzda u väčšiny ľudí s rastúcou mzdou manažérov a špičkových odborníkov. Ale keď nerastú mzdy a vy chcete udržiavať stále väčšiu a väčšiu spotrebu, tak zostáva jediná vec – nárast úverovania obyvateľstva, zadlžovanie. To je to, čo sa dnes stáva fundamentálnym limitom ďalšieho vývoja a všetkých diskusií o raste, pretože nemožno donekonečna brať spotrebu na úver. A keď sa vezme miera zadlženosti obyvateľstva v jednotlivých krajinách, tak väčšina európskych krajín dosahuje hodnoty, ktoré sa pohybujú na 90 až 100 percentách HDP. Dokedy je možné zvyšovať objem zadlženosti obyvateľstva pri stagnujúcich mzdách a okresávaní sociálneho systému? Veď to je najlepšia cesta do pekla.

Neodporúčame teda, aby sme sa nechali ukolísať pomerne priaznivými ekonomickými údajmi v Európe a v Spojených štátoch?

Všimnite si teraz hory analýz, čo sa vyrojili vo väzbe na štvrtú priemyselnú revolúciu, ale aj vo väzbe na rozvoj, ktoré hovoria o tom, že to je dobré. Americká ekonomika rastie, rastie tam zamestnanosť. Európska ekonomika síce rastie dychčivejšie, ale rastie, rastie zamestnanosť, avšak napriek kvantitatívnemu uvoľňovaniu sa nič nedeje, nedochádza k masovému oživeniu, ľudia si neberú úvery. No logicky, keď vám stagnuje mzda, tak si budete brať ďalší úver? Veď to by bola hlúposť. Nikto sa nechce do ničoho púšťať v dôsledku reálnych dôvodov príjmovej polarizácie a toho, na čo upozornil Oxfam, že počet ľudí, ktorí ovládajú drvivú väčšinu bohatstva na planéte, sa stále znižuje. A keď sa zmenšuje, tak tí ľudia nepotrebujú zvyšovať kapacity, len zhodnotiť svoj finančný majetok. A práve preto máte obraz taký, aký je. A mne skutočne pripadá zvláštne, že drvivá väčšina ekonómov si nechce spojiť tieto veci dohromady.

Samozrejme možno to riešiť aj tak, že HDP zvýšite tým, že do neho zahrniete šedú a čiernu ekonomiku, čo urobila ESA 2010, no a máte rast HDP. Dlh zostal obrovský, dokonca sa zvyšuje, ale percento dlhu na HDP sa zmenší, pretože HDP rastie. A naopak pravdepodobne majú pravdu japonskí autori ako profesor Ishikawa a ďalší, ktorí uvažujú o tom, že je potrebné začať rozvíjať novú ekonomickú teóriu zmenšujúcej sa ekonomiky. Pretože keď nebude dostatočná spotreba a nebude nikde na planéte, tak budú prebytočné kapacity a potom sa začne stávať to, čo sa dnes deje, tzv. optimalizácia výrobných kapacít, čo sa rovná zníženiu zamestnanosti a zvýšenie tlaku na zvyšných pracovníkov.

Je reálne, že v horizonte desiatich, dvadsiatich rokov nájde odbyt aspoň ten súčasný objem produkcie, keď je u tzv. miléniovej generácie pozorovateľné, že nechce nič vlastniť, ale len to užívať či zdieľať?

Práve tu je jeden veľmi vážny psychologický moment. Doteraz príslušníci všetkých generácií, hippies a podobne, revoltovali, revoltovali, ale keď sa dostali do stredného veku a začali mať deti, tak sa prispôsobili existujúcemu systému a karavána išla ďalej. Teraz sa však ukazuje, že táto charakteristika novej generácie je trvalým javom. Oni sa nechcú zaviazať majetkom, vlastnením, splácaním úveru na tento majetok – oni si chcú len užívať. Hneď, okamžite. To znamená, na jednej strane sa znižuje tlak na to, aby si vzali druhý, tretí, štvrtý úver a potom splácali všetky úvery, ale na druhej strane, keď nechcú vlastniť, a na to nadväzuje aj zdieľaná ekonomika ako úplne nový fenomén, tak môžeme naozaj veľmi reálne uvažovať o tom, že dôjde k výrazným zmenám v spotrebe. A teraz si predstavte súbeh týchto skutočností, Na jednej strane obrovský pokles potreby práce vedúcej k prepúšťaniu a na to, že ľudí nepotrebujete, a nepotrební ľudia nemôžu mať spotrebu.

Druhý súbeh: Narastá počet chudobných dôchodcov, a ten sa bude do budúcnosti prehlbovať, čo znamená, že pilier domácej spotreby ako v Nemecku, kde spotreba ľudí nad 65 rokov tvorí 48 percent vnútronemeckej spotreby, sa bude zmenšovať, lebo tí chudobní dôchodcovia budú zvažovať každé euro, každý cent.

Tretí súbeh: Mladá generácia, miléniová, tiež nechce vlastniť, nechce sa zaviazať obrovským majetkom, spotrebou a tak ďalej.

A ďalší faktor: štvrtá priemyselná revolúcia, ktorá radikálne zmení výrobné systémy. Ale na druhej strane nezabúdajme, že jedna z hlavných vlastností tých „chytrých tovární“ je to, že môžete jedného dňa zastaviť výrobu, druhý deň ju rozbehnúť, tretí deň znovu zastaviť, štvrtý deň zasa rozbehnúť výrobu. To znamená, že faktor času vo väzbe na celkovú realizovanú výrobu začne hrať obrovskú úlohu. Nielen v zmysle toho, ako rýchlo dodáte výrobok, ale ako rýchlo môžete meniť alebo zastavovať výrobnú kapacitu celého systému. A týmto sa opäť nikto nezaoberá. Dnes, keď máte menší problém s odbytom, tak zamestnanca neprepustíte, ale necháte ho doma mesiac, dva za šesťdesiat percent mzdy a čakáte, až sa zvýši dopyt. Toto ale nebude nutné u chytrých tovární, pretože toho robota odstavíte z minúty na minútu. A celý ten proces očakávania obnovenia spotreby bude teda v úplne inej dimenzii. A toto všetko v tých kumulatívnych efektoch bude úplne meniť celý obraz vzťahu produkcie, spotreby, príjmov, bohatstva spoločnosti a tak ďalej.

Priemysel 4.0 vraj bude znamenať koniec fordismu ako systému, vyznačujúceho sa hromadnou produkciou, ktorá bola schopná dať na trh veľký objem štandardných a pomerne lacných výrobkov, aj keď nie vždy najvyššej kvality. Ako by sa mohla presadiť výroba personalizovaných produktov na úkor výroby masových produktov pre milióny zákazníkov?

Doteraz bolo cieľom znížiť cenu výrobku pre zákazníka masovou produkciou, nazvime to ešte primeranou kvalitou, ale vcelku kľúčom bola čo najmasovejšia výroba, ktorá by vydržala určitú dobu. Dnes sme svedkami zaujímavého javu: kvalita výroby klesá, takže čisto „náhodou“ výrobok prestane fungovať presne po uplynutí dvoch rokov, čo má záručnú lehotu. To bola jedna z ciest. Ale druhá závažnejšia cesta je systém agregátov a modulárnych prvkov, z ktorých sa skladajú výrobky, ktoré sú odlišné, pretože univerzálnosť sa presunula do roviny jednotlivých komponentov. A teraz si predstavte, že tento robotický systém bude ešte intenzívnejší a ešte rýchlejšie bude kombinovať v nových množstvách kombinácií podobu finálneho výrobku. Ale pretože robotický systém je nastavený aj na iných systémoch ekonomického fungovania, tak už nepotrebujete masovú výrobu s nízkou cenou pre milióny zákazníkov. Vytvárate individuálny výrobok, modulárne poskladaný robotickým systémom pre konkrétneho zákazníka, pričom toto všetko umožní znížiť cenu.

Tým sa zmení jeden z hlavných postulátov ekonómie, že cenu môžete znižovať len pri dostatočnom náraste výroby. V konečnom dôsledku to bude znamenať, že budete mať výrobok presne podľa vašich predstáv, ten automobil bude mať žltú strechu s červenými hviezdičkami, z boku bude mať oranžové pruhy, bude mať také a také svetlá, bude hybridný s týmto a týmto výkonom a tak ďalej . Na špičke tohto vývoja je automobilový priemysel, ktorý prvý prešiel na modulárny systém. Po ňom nasleduje spotrebná elektronika a ďalšie výrobné odvetvia. Ale toto všetko úplne zmení charakter toho výrobku. No a samozrejme ďalšie veci, ktoré sa objavia, je otázka luxusných a tzv. štandardných výrobkov. Luxusné výrobky sa doteraz odlišovali prevedením, cenou a boli čo najrýchlejšie obmieňané. Hlavným parametrom luxusných výrobkov do budúcnosti sa stane dlhodobá užívateľnosť výrobkov a vysoká cena a luxusnosť bude dokladovaná práve tým, že výrobok je tak superkvalitný, že vám bude robiť službu roky a roky. To znamená, že sa zmení aj vlastná produkcia priemerných výrobkov a zmení sa aj produkcia luxusných výrobkov. A čo je najhoršie, toto bude pravdepodobne prebiehať v intervale piatich až desiatich rokov, nie dlhšie.

S tým súvisí skutočnosť, že stále sa zdokonaľujúce technológie sa síce zaslúžili o štvrtú priemyselnú revolúciu, ale zároveň umožňujú čoraz väčšiu kontrolu spoločnosti a jej členov. Dá sa tomu nejako brániť, alebo v mene „pokroku“ nám neostáva nič iné ako takú obeť priniesť a nechať sa sledovať, poťažmo aj ovládať?

Po prvé, možno si to dnes niekto neuvedomuje, ale dnes už existuje softvér, ktorý na základe toho, keď platíte kreditnou kartou a platíte určité druhy tovaru, na určitom území, na určitej trase, v určitých obchodoch, s určitou frekvenciou, v určitých cenových hladinách, s čím súvisí aj kvalita, vytvorí pomocou týchto údajov váš psychologický profil ako spotrebiteľa. Na druhej strane viete, že iPhony každých desať sekúnd poskytujú informácie o vašej polohe a vyhodnocovanie týchto systémov umožňuje zistiť, kadiaľ jazdíte do práce, kde sa zdržujete, kam ste si zašiel na večeru, ako ste platil a podobne.

Vzniká teda systém kontroly spoločnosti, aj keď si možno niekto povie – kto by také množstvo informácií spracovával. Problém je v tom, že práve umelá inteligencia umožňuje spracovať aj tieto terabajty informácií. To znamená, že kontrola spoločnosti prestáva byť doménou ľudí, ktorí sedia pri kamerách a kontrolujú pohyb, ktorý kamery zaznamenávajú. Toto všetko sa presúva do sféry umelej inteligencie, ktorá vyhodnocuje majoritné procesy, ich charakter, spôsoby, časovanie, priestorové rozloženie a tak ďalej. A tým vlastne vzniká úplne nová podoba, že kontrolu spoločnosti už nebude uskutočňovať nejaký kontrolujúci človek, mechanizmus, organizácie, ale umelá inteligencia, ktorá dostane presné zadanie, aké procesy, nazvime ich rizikové, by v spoločnosti prebiehať nemali.

Môžete uviesť príklad toho, ako tá nová kontrola spoločnosti môže vyzerať?

Už dnes sú v niektorých amerických mestách sledovacie systémy, ktoré sledujú zhromažďovanie obyvateľov. Keď to zhromaždenie vykáže určité parametre rizikového vývoja, automaticky nasleduje nasadenie policajných jednotiek. Ako by ste nazval takýto spôsob kontroly spoločnosti? Na druhej strane ste možno zachytil diskusiu okolo výrobkov Samsungu, rozumný, múdry televízor, ktorý zapínate hlasom, ale on zase doslova sleduje všetko to, čo sa deje pred obrazovkou a hlási to späť svojmu výrobcovi. To je predsa to isté ako softvér v niektorých počítačových firmách, ktorý bez vášho vedomia niektoré kľúčové dáta posiela výrobcom. To znamená, že už dnes sme vo fáze úplnej kontroly spoločnosti. Len rozdiel je v tom, že jednotlivé systémy zostávali oddelené a kľúčovým prvkom kontroly zostával sledujúci človek, ľudský faktor.

Zvláštnosťou štvrtej priemyselnej revolúcie je to, že už ani kontrola nezostáva vo sfére človeka, ale prenáša sa na umelú inteligenciu a vládnucej elity tak už nepotrebujú ani medzičlánok sprostredkujúci výsledky kontroly spoločnosti. Systémy Big Data naozaj umožňujú spracovávať terabajty informácií o všetkých spôsoboch rokovania a fungovania spoločnosti, jej jednotlivcov i firiem a dokážu ich sledovať až do posledného detailu teritoriálneho rozloženia. Takže keď sa to vezme do dôsledkov, jeden z hlavných fenoménov je to, že aj kontrola prešla z človeka na umelú inteligenciu a robotické systémy. Samozrejme niekto môže byť šťastný z toho, že mu chladnička oznámi, že mlieko v nej je po dobe trvanlivosti, považuje sa to za geniálny výtvor inteligencie, ale nie som si istý, či tí, ktorí to oslavujú, si uvedomujú, k čomu to povedie.

Tak, ako to hovoríte, to znie celkom aj zlovestne. Máme v tomto ohľade vidieť budúcnosť v čiernych farbách?

Zatiaľ vždy, bohužiaľ, sa v histórii akákoľvek technika obrátila proti človeku. A moja obava spočíva v tom, že tieto sledovacie, kontrolné logistické systémy k tomu povedú. A vezmite si poslednú otázku, ktorá je mojou obľúbenou. Keď vytvoríte umelú inteligenciu, ktorá má odľahčiť človeku od opakujúcich sa činností tak, aby sa mohol venovať tvorivej práci – odmyslím od toho, koľko ľudí je schopných takejto práce, tak vzniká zásadná otázka. Keď umelá inteligencia prevezme väčšinu funkcií riadenia spoločnosti a my sme ju naladili logicky a v prospech človeka, tak prvé, čo umelá inteligencia urobí, že začne porovnávať logiku spoločnosti a logiku ekonomiky. Keď si urobíte analýzu logiky spoločnosti a ekonomiky, tak dospejete k záveru, že ako spoločnosť, tak aj ekonomika, je v podstate nelogická, uskutočňuje sa nelogickým spôsobom, jedná nelogicky, ciele sú nelogické. A tá umelá inteligencia nebude chcieť ovládnuť človeka, vzbúriť sa ako terminátor a podobne, ale bude len chcieť dať logiku ľudskej spoločnosti, jej rokovaniu, jej systémom, jej službám a tak ďalej.

Čo taká situácia ľudstvu prinesie?

Akonáhle k tomu dôjde, tak potom nastane kľúčová konfrontácia schopností človeka kreatívne myslieť, logicky myslieť a toho, čo umelá inteligencia pri kontrole spoločnosti zistí. A ste si naozaj istý, že deväťdesiat päť percent spoločnosti je nastavené na kreatívne, inteligentné, logické myslenie, chápanie súvislostí, architektúru vzťahov a všetkých ostatných skutočností? Alebo platí to, čo zistili výskumy sociológov, politológov, etológov a ďalších, že tvorivo a nezávisle je schopných myslieť štyri, päť percent ľudí. Pätnásť percent je schopných rozvíjať tieto myšlienky tej skupiny. A tí zostávajúci sa vezú a základom civilizácie je skutočnosť, že väčšina ľudí používa výsledky technickej revolúcie bez toho, aby im rozumela, len ich používa. V takom prípade potom charakter spoločnosti, kreatívnosť myslenie jednotlivcov, kontrolovaný systém spoločnosti a technické zázemie, ktoré toto všetko dovoľuje, je práve tá kľúčová kvalitatívna zmena, ktorú ja nazývam piaty civilizačný zlom. A keď toto sa môže diať na celej planéte, tak máte odpoveď, že ide o planetárny proces.

Ale dá sa vôbec očakávať, že vývoj bude všade vo svete úplne rovnaký?

Doteraz všetky úvahy o budúcnosti vychádzali z toho, ako keby spoločnosť bola homogénna. Všetci jedia popcorn, majú doma tablet, komunikujú cez net a všetci sú rovnakí. Ale uvedomme si, že dokonca väčšina ľudí na planéte nehovorí ani anglicky, to maximálne jedna miliarda, že väčšina ľudí funguje v iných historicko-kultúrnych zázemiach.

A keby som chcel uvažovať o výskume, tak sú to dve zásadné veci. Akým spôsobom kreatívne zmení priemyselná revolúcia spôsob jednania a uvažovania ľudí a ako je vlastne heterogenizovaná spoločnosť na planéte, keď vezmeme do úvahy civilizačné modely, európsky i americký, pretože ani tie nie sú rovnaké, ázijský, juhoamerický, arabský a ďalšie. A uvedomme si, že toto sú modely, ktoré majú za sebou stovky a tisíce rokov histórie. Amerika tvrdí, že jej výhodou je to, že jej história siaha dvestopäťdesiat rokov späť, nemajú historické zázemie. Ale všetky ostatné oblasti majú svoje tisícročné historické zázemie.

A keď sa vrátime k Európskej únii a spojíme to so štvrtou priemyselnou revolúciou, tak hlavný problém Európy je v tom, že my sme predbehli v integrácii a v ostatných veciach jednu zásadnú skutočnosť – obrovskú mieru historickej heterogenity Európy. A z Nemcov neurobíte Európana, rovnako tak zo Španiela. Každý má svoje historické korene a historické zázemie. A práve to zázemie by bolo možné využiť vo väzbe na umelú inteligenciu a robotické systémy, že práve tú zvláštnosť každého civilizačného okruhu, každého národného modelu môžete kombinovať s technickým zázemím. A to by mohlo vytvoriť úplne iný obraz sveta. Ale samozrejme otázka je, či to chcú elity, či to chcú nadnárodné korporácie, ktoré majú obrovský vplyv a jediné dnes využívajú všetky dôsledky štvrtej priemyselnej revolúcie, a či je na to pripravené obyvateľstvo na planéte. Nie som si istý, že odpovede na tieto otázky znejú áno.

Aké sú v procese štvrtej priemyselnej revolúcie role vlád, ako by do neho česká alebo slovenská vláda mohli vstupovať, alebo ani nie je šanca exekutívy do neho zasahovať?

Odpoveď je taká. Čo vám garantuje štát? Garantuje vám bezpečnosť, zdravie, vzdelanie a stále sa tvárime, že v Európe i zamestnanosť. Keď garantuje tieto štyri východiská a všetky sa radikálne zmenia štvrtou priemyselnou revolúciou, tak si ľudia začnú klásť otázku, na čo im štát je, keď ich neochráni pred ťaživými dôsledkami týchto štyroch zmien. V takom prípade by celkom logicky štát mohol vstupovať do tohto procesu. Samozrejme štvrtú priemyselnú revolúciu realizujú predovšetkým obrovské nadnárodné koncerny, ako je Volkswagen, Siemens a tak ďalej. Na ne sú i vlády krátke. Ale je tu jedna zo zásadných oblastí, ktorú by bolo možné použiť a je aj v kompetencii vlád a samospráv, systémy Smart – Smart Cities, Smart Transport, Smart Education a tak ďalej. Inteligentné mestá by mohla radikálne zmeniť tlak na energiu, dopravu, emisie, zdravotníctvo i vzdelávanie a samozrejme vzdelávanie patrí medzi fundamentálne. A tu je nezastupiteľná úloha vlády. Ale vychováva vzdelávací systém ľudí ku kreativite, netradičnému mysleniu, chápania architektúry súvislostí, k práci s informáciami, alebo z nich skôr vytvára opakujúce papagáje, ktorí len opakujú len tzv. pravdy a dogmy?

Na druhej strane systém inteligentného zdravotníctva znamená systém predchádzaniu chorobám a znamená tiež zvláštne skutočnosti, ktoré by mohol stimulovať štát. Predstavte si, že vďaka tomu, že dnes hnojíme umelými hnojivami, v zelenine, v obilí, vo všetkom, radikálne klesol počet minerálnych látok, ktoré pôvodne boli podmienkou fungovania nášho imunitného systému. Šľachtenie ovocia viedlo k obrovským jablkám, hruškám či broskyniam, k odolným ovociam, ale znížilo stav stopových prvkov na desať percent pôvodnej úrovne. Ale bez stopových prvkov náš systém nie je schopný identifikovať onkologické bunky aj iné ochorenia. Preto sa nemožno čudovať, že onkológovia do budúcnosti odhaľujú nárast onkologických ochorení o 60 až 70 percent. Otázka znie: nezmeníme štruktúru poľnohospodárstva z hľadiska poľnohospodárskej a potravinárskej výroby tak, aby sme predchádzali ochoreniam, doplnené o skríningové programy vďaka novým technológiám, predchádzajúcim samotnému ochoreniu, čím významne znížite náklady na celý systém zdravotnej starostlivosti a každému občanovi zaistíte kvalitný život bez choroby, ale aj kvalitný život v čase choroby.

A tu by mala nastúpiť úloha štátu?

Toto nebude zabezpečovať žiadny výrobca, žiadna súkromná Penta ani nikto iný – to je vec, ktorá by mala jednoznačne patriť medzi funkcie štátu. Štát by mal na tomto základe formovať centrá, odborníkov, smerovať tam financie a mohol by tým získať vďaku občanov za to, že platia dane a za to dostanú superkvalitné služby v oblasti zdravotníctva aj inde.

Predstavte si inteligentné mesto, v ktorom obsluhu dopravy v aglomerácii obstarávajú auta bez vodičov. Žiadne havárie, žiadne straty, žiadne riziko, keď sa potrebujete presunúť z bodu A do bodu B rýchlo, optimálne a bezpečne. Zase podpora tohto systému dopravných štruktúr je priamou záležitosťou štátu. Spojenie medzi aglomeráciami rýchlostnými železnicami umožňujúcimi pohodlné a rýchle presunutie, aj ďalšia veľká oblasť infraštruktúrnych projektov, by mali byť kľúčovou úlohou štátu. A takto sa dostávame k tomu, čo by štát mal robiť v tejto fáze, a to je to, čomu ja hovorím inteligentná infraštruktúra spoločnosti tak, aby ekonomika vytvárala predpoklady pre kvalitný a plný život každého člena spoločnosti, ale zároveň aby spoločnosť optimalizovala fungovanie všetkých dopravných a výrobných systémov, čo patrí do pôsobnosti štátu a municipalít.

Na to by sa dalo nadviazať ďalšou otázkou, ako bude pôsobiť štvrtá priemyselná revolúcia na tzv. premiestnenie a návrat k lokálnemu vývoju. Ale to už by bola ďalšia sústava zložitých otázok.

zdroj: parlamentnilisty.cz

Do krajiny mu nevlezie ani jeden migrant. A svetový politik nám radí: Zastavte ich. Máte na to právo

Ako vyriešiť masovú imigráciu vysvetľuje bývalý austrálsky premiér Tony Abbott v rozhovore s politológom Petrom Sokolom. Ukážku z neho poskytol týždenník Reflex ParlamentnímListům.cz. Práve austrálsky konzervatívny politik totiž pred niekoľkými rokmi presadil politický model na nelegálne prisťahovalectvo, ktorý sa stal príkladom pre rad ďalších krajín.

Podľa Abbotta, tvorca úspešnej austrálskej imigračnej politiky, známej pod označením Stop the boats (Zastavme lode), je pre Európu hlavnou výzvou dokázať sa rozhodnúť. „Musíte prijať morálne rozhodnutie, že máte väčšie právo kontrolovať, kto príde do vašej krajiny, než aké právo majú ostatní, aby požadovali vstup do vašej krajiny. „Keď sa štát rozhodne, že vstup do neho bude možný iba na hraničnom priechode a s pasom, musia to ostatní ľudia akceptovať. Keď sa niekto bude pokúšať do takého štátu rovnako vstúpiť iným spôsobom, nie je to už vstup, ale je to invázia. Štáty alebo celý kontinent na to potom ale musia ako na inváziu reagovať, „hovorí v rozhovore austrálsky expremiér. Podľa neho dobré úmysly doviedli Európu do katastrofickej situácie. „Povedal by som, že kým budú lode s migrantmi prichádzať, budú sa tisíce ľudí topiť. A je morálnou povinnosťou, ak máte zľutovanie, lode zastaviť, pretože tým zastavíte umieranie, „uviedol, ako by mala Európa reagovať na nekončiaci príval imigrantov cez Stredozemné more.

Žiadna vláda nemá podľahnúť morálnemu vydieraniu

Podľa politológa Petra Sokola jeden z najvýraznejších konzervatívnych politikov planéty, politická osobnosť, ktorá súčasnej Európe chýba, Tony Abbott, odmieta kritiku niektorých európskych médií, ktoré popisujú problémy v detenčných centrách mimo Austrálie, kam sú prevážaní tí, ktorí sa pokúsia o ilegálny vstup do Austrálie – na ostrov Nauru alebo na ostrov Manus. „Ale ja som bol ako na Nauru, tak v Papue Novej Guiney. Detenčné centrá sú v oboch prípadoch otvorené tábory a ľudia v nich majú ubytovanie, dostanú najesť a sú pod ochranou. Je pravda, že niektorí ľudia sa pokúsili o sebapoškodzovanie. Urobili to, aby morálne zastrašili austrálsku vládu. Ale ja si nemyslím, že austrálska vláda, ani žiadna iná vláda má podľahnúť podobnému morálnemu vydieraniu, „vysvetlil a poukázal na príklad aktivistov Parise Aristotle, ktorý je v Austrálii veľmi známou osobnosťou v oblasti práv utečencov. „Ten sa práve vrátil z návštevy detenčných centier na Nauru a v Papue Novej Guinei a situáciu tam komentoval slovami: Áno, došlo tam k niektorým nešťastným incidentom, ale nedochádza tam k nejakému systematickému porušovaniu práv, nie sú tam problémy vychádzajúce z nastaveného systému. To povedal niekto, kto bol roky jedným z hlavných obrancov utečencov a je ako taký rešpektovaný a uznávaný. “

Za viac ako dva roky neprišiel do Austrálie žiadny ilegálny migrant

Bývalý austrálsky premiér v rozhovore pre týždenník Reflex zdôraznil, že jeho migračná politika bola veľmi úspešná, pretože za posledné dva a pol roka neprišiel do Austrálie žiadny ilegálny migrant, takže túto politiku akceptovala aj opozícia. Organizácie bojujúce za práva utečencov sa snažili proti tejto migračnej politike bojovať aj právnymi prostriedkami, avšak neuspeli. „Politická korektnosť je silná vo všetkých západných krajinách, a to vrátane Austrálie. Čeliť tejto politickej korektnosti, či už o to usiloval Ronald Reagan, Margareth Thatcherová, alebo bývalý austrálsky premiér John Howard, je vždy naozaj ťažké, ale musíme to skúšať. Ako politik sa snažím robiť to, čo je nutné urobiť, či už to je menej, či viac populárne, „vysvetlil svoj postoj Abbott.

Keď začne vo svete prevládať odmietanie západných hodnôt, prichádza úpadok

Západná civilizácia, a obzvlášť jej anglicky hovoriace verzie, prekonáva podľa expremiéra Austrálie všetky ostatné v tom, koľko slobody, spravodlivosti a prosperity prináša ľuďom a národom, ktorí v nej žijú. „Keď sa pozriete na moderný svet, je to predsa vo veľkej miere produkt západnej civilizácie. Myslím si, že moderný svet bol dokonca stvorený v angličtine, pretože zastupiteľská demokracia, sloboda a právny štát, politický, náboženský a kultúrny pluralizmus, úcta k právam jednotlivca vo vzťahu s jeho zodpovednosťou – to sú práve charakteristiky západného sveta, a špecificky jej anglickojazyčné podoby . Keď sú tieto hodnoty prijímané, potom svet prekvitá. Zatiaľ čo vo svete začne prevládať odmietanie takýchto západných hodnôt, prichádza úpadok, „konštatoval politik.

Ako píše týždenník Reflex, austrálsky prístup k imigrácii je častým terčom kritiky ľudskoprávnych organizácií a k jeho vlastnostiam patrí tiež veľmi vysoká finančná nákladnosť. Drvivá väčšina Austrálčanov je však presvedčená, že plní svoj hlavný cieľ – zabrániť tomu, aby sa utečenci nahnalní pašerákmi ľudí do člnov a lodí topili vo vlnách Pacifiku.

To v austrálskych očiach vyvažuje niektoré problémy so správou utečeneckých táborov a možnosťami tamojších utečencov presídlovať do tretích krajín. „Politika, Stop the Boats ‚má podporu aj súčasnej vlády a je všeobecne považovaná za veľmi úspešnú. Občasná opozičná kritika sa tak venuje skôr konkrétnym podmienkam v záchytných táboroch umiestnených mimo územia Austrálie, ale aj sami labouristi ich existenciu pred tohtoročnými voľbami podporili, „okomentoval v Reflexe súčasnú pozíciu Abbottovej migračnej politiky Čech žijúci v Austrálii Adam Hejl. Architekt systému Tony Abbott sa počas vrcholiacej migračnej vlny v Európe pokúšal svoje európske náprotivky presvedčiť, aby sa tiež vydali austrálskou cestou, ale nebol vypočutý.

zdroj: parlamentnilisty.cz

Kanada porazila Tím Európy a získala Svetový pohár

Kanada porazila Tím Európy a získala Svetový pohár

Chárov gól v prvej tretine ani Halákov najlepší výkon Tímu Európy nestačili. Kľúčová bola tretia tretina, keď Kanada najskôr vyrovnala a napokon v poslednej minúte zápasu strelila víťazný gól na 2:1.

Toronto 30. septembra (TASR) – Hokejisti domácej Kanady sa stali víťazmi Svetového pohára 2016. V druhom súboji o titul v noci na piatok SELČ otočili skóre až v samom závere, vyhrali v Toronte nad Tímom Európa 2:1 a vo finálovej sérii triumfovali 2:0.

Výber „starého kontinentu“ nadviazal na sympatický výkon z prvého finále (Kanaďania vyhrali 3:1), hral discplinovane, dokázal otupiť útočné ostrie favorita a v ofenzíve predviedol viacero nápaditých akcií. V prvej tretine sa ujal vedenia zásluhou gólu slovenského obrancu Zdena Cháru po prihrávke krajana Andreja Sekeru a tento stav vydržal až do samého záveru. V ňom domáci vygradovali svoj nápor, v 58. minúte vyrovnal v presilovke Patrice Bergeron a 44 sekúnd pred koncom rozhodol v oslabení Brad Marchand. Európskemu tímu nestačil ani excelentný výkon slovenského brankára Jaroslava Haláka.

Slovenský brankár Tímu Európa Jaroslav Haláj zachraňuje vo finálovom zápase SP puk vypálený od Sidneyho Crosbyho, 30. septembra 2016.

Slovenský brankár Tímu Európa Jaroslav Haláj zachraňuje vo finálovom zápase SP puk vypálený od Sidneyho Crosbyho, 30. septembra 2016.

Kanaďania vyhrali všetkých šesť zápasov na turnaji, keď na vyrovnaného súpera narazili až vo finále. Obhájili tak titul spred 12 rokov, v histórii Kanadských a Svetových pohárov získali už šiestu trofej. Podčiarkli tak svoju súčasnú dominanciu na medzinárodnej scéne, keď predtým ovládli aj olympijské turnaje vo Vancouveri 2010 a Soči 2015 a získali i zlato na MS 2015 a 2016.

Svetový pohár 2016 – druhý finálový zápas:

Tím Európa – Kanada 1:2 (1:0, 0:0, 0:2)

Góly: 7. CHÁRA (SEKERA, Nielsen) – 58. Bergeron (Burns, Crosby), 60. Marchand (Toews, Pietrangelo). Strely na bránku: 33:34. Rozhodcovia: O’Rourke, O’Halloran – Amell, Murray (všetci Kan.), vylúčení: 5:2 na 2 min., presilovky: 0:1, oslabenia: 0:1, 19.080 divákov.

Konečný stav série: 0:2

Zostavy

Tím Európa: HALÁK – Josi, Seidenberg, SEKERA, CHÁRA, Streit, Ehrhoff – HOSSA, Kopitar, TATAR – Zuccarello, Nielsen, Rieder – Hansen, Bellemare, Vanek – Niederreiter, Draisaitl, Bödker

Kanada: Price – Weber, Vlasic, Doughty, Bouwmeester, Burns, Pietrangelo – Bergeron, Crosby, Marchand – Stamkos, Getzlaf, Tavares – Perry, Toews, Couture – Duchene, O’Reilly, Thornton

Druhé finále sa začalo opäť v úžasnom tempe, oproti prvému duelu však hrali tímy vzadu opatrnejšie, najmä obrancovia európskeho tímu si dávali pozor, aby nespravili zbytočné hrúbky. Výber „starého kontinentu“ bol v úvode aktívnejší, po piatich minútach viedol na strely 5:1, keď favoritovi toho veľa nedovolil. Halák si pripísal prvý zákrok až na začiatku 6. minúty, následne musel po ľahkovážnom striedaní spoluhráčov skrotiť tečovanú delovku Webera. Európania hýrili pohybom a v 7. min. sa dočkali úvodného zásahu.

Po pravom krídle sa vrútil do útočného pásma Nielsen, prihral na stred Sekerovi, ten namiesto očakávanej strely ešte podržal puk a vyzval Cháru, ktorý z ľavého kruhu zamieril presne do vzdialenejšieho rohu na Priceovu vyrážačku – 1:0. Následne pohrozila aj Kopitarova formácia a Price zlikvidoval dva pokusy Hossu. Kanaďania sa nevedeli dostať do súvislého tlaku, hrozili zväčša strelami z diaľky, ktoré sa snažili pred Halákom tečovať. V 11. min. si Crosby vypýtal faul a domáci si prvýkrát zahrali presilovku, no bol to súper, kto mohol skórovať.

Zdeno Chára (33) z Tímu Európy oslavuje svoj gól proti Kanade so spoluhráčmi Andrejom Sekerom (2) a Fransom Nielsenom (51) počas prvej tretiny finálového zápasu SP proti Kanade. Toronto, 29. septembra 2016.

Zdeno Chára (33) z Tímu Európy oslavuje svoj gól proti Kanade so spoluhráčmi Andrejom Sekerom (2) a Fransom Nielsenom (51) počas prvej tretiny finálového zápasu SP proti Kanade. Toronto, 29. septembra 2016.

Najprv Riedera vychytal v nájazde Price a následne unikol Hossa s Hansenom, slovenského krídelníka v brejku fauloval Burns, rozhodcovia však nenariadili trestné strieľanie, ale iba dve minúty za hákovanie pre kanadského beka. Aj v hre 4 na 4 bol výber Európy živší. Kanaďania sa herne hľadali, na vyšší stupeň prehodili až v ďalšej presilovke, no súperovi obrancovia hrali v oslabení obetavo a Halák musel riešiť iba pokus Thorntona.

Druhú tretinu odštartovalo prísne vylúčenie Hossu, Kanaďania pri početnej výhode roztočili v útočnom pásme kolotoč prihrávok a Halák mal dvakrát šťastie. Najprv keď ho Crosbyho strela zasiahla do masky a potom Tavares trafil žŕdku v momente, keď pred ním zívala prázdna bránka. Potom však prebral opraty zápasu opäť výber „starého kontinentu“.

Kanadská brankár Carey Price chytá strelu Mikkela Boedkera (89) počas druhej série finálového zápasu Svetového pohára v Toronte 29. septembra 2016.

Kanadská brankár Carey Price chytá strelu Mikkela Boedkera (89) počas druhej série finálového zápasu Svetového pohára v Toronte 29. septembra 2016.

V 24. min. sa drzo natlačil pred Pricea agilný Bödker a bekhendovým blafákom minul ľavú žŕdku. Kanaďania zaskočení vývojom iba sledovali, ako ich brankár s námahou vyrazil Ehrhoffovu jedovku a po výbornej práci Tatara prefrčala delovka Kopitara tesne vedľa hornej žŕdky. Kanaďania sa snažili dostať k svojej typickej hre s viacnásobnými výmenami puku v útočnom pásme, no súperovi hráči ich umne vytláčali do rohov a nepúšťali do väčších šancí. Naopak, sami vyčkávali na možné brejky a prečíslenia, ako ukázali v 33. min, keď v situácii 2 na 1 Vanek hľadal Hansena, ten ale osamotený ťažkú prihrávku nespracoval.

Video

Pred Priceom nepochodil ani Rakúšan Vanek po pase Kopitara. Pokračoval hokej v obrovskom nasadení, sľubné možnosti na vyrovnanie mali na domácej strane Doughty, Perry a Crosby, ale Halák opäť odolal. Menšia šarvátka sa strhla pred kanadskou bránkou, keď Hossa natlačený Pietrangelom vrazil do Pricea a strhol mu masku, rozhodcovia ale nevylučovali.

Hráči z kolísky hokeja zvýšili v treťom dejstve svoje úsilie a blízko k vyrovnaniu bol Tavares, z dorážky však trafil stále bezchybného Haláka. „Európania“ sa s pribúdajúcim časom čoraz viac spoliehali na brejky, výraznejšie dokázala súperovej obrane „podkúriť“ len Kopitarova formácia so skvelým Hossom, v 45. min. mohol zvýšiť náskok Tatar, ale Price jeho pokus zneškodnil. Vzápätí tutovku zahodil Nielsen, ktorého vysunul Rieder.

VIDEO: Víťazný gól Kanaďana Brada Marchanda na 2:1 proti Tímu Európa

Kanaďania chvíľami zatlačili súpera, no nevedeli si vytvoriť súvislý nápor, ktorým by donútili protivníka k chybám. Halák exceloval aj pri strelách Tavaresa, Pietrangela či dorážke Toewsa. V ďalších minútach pokračovalo márne kanadské dobýjanie európskej bránky, Halák podržal svoj tím aj pri nebezpečnej strele Crosbyho. Domáci v závere vygradovali svoj tlak, Halák vytiahol ďalší neskutočný zákrok na kanadského kapitána, Perry v šanci mieril nepresne. Tri minúty pred koncom putoval na trestnú Kopitar a domáci už ďalšiu presilovku využili, keď Burnsovu delovku tečoval vo vzduchu Bergeron – 1:1.

Kanadské "javorové listy" na čele s Sidneym Crosbym sa tešia z víťazstva nad Tímom Európa. Vo finálovej sérii napokon triumfovali 2:0. Toronto, 29. septembra 2016.

Kanadské „javorové listy“ na čele s Sidneym Crosbym sa tešia z víťazstva nad Tímom Európa. Vo finálovej sérii napokon triumfovali 2:0. Toronto, 29. septembra 2016.

Gól uznali arbitri až po porade s videorozhodcom, domáci útočník trafil letiaci puk pod úrovňou hornej žŕdky. V samom závere mal európsky výber šancu rozhodnúť duel vo svoj prospech, keď fauloval Doughty. V početnej výhode Josi delovkou rozozvučal žŕdku Priceovej bránky a vzápätí Price čaroval pri šanciach Kopitara a Hossu. Platilo okrídlené „nedáš, dostaneš“. V oslabení vymanévroval s pukom Toews, prenechal ho Marchandovi, ktorý 44 sekúnd pred treťou sirénou namieril presne k pravej žŕdke a rozhodol. Európanom už nepomohla k vyrovnaniu ani záverečná power play.

Crosby sa stal najužitočnejším a najproduktívnejším hráčom turnaja, Marchand je top strelec

Kapitán hokejistov Kanady Sidney Crosby sa stal najužitočnejším hráčom Svetového pohára 2016 v Toronte. Okrem titulu MVP ovládol aj produktivitu turnaja, keď v šiestich zápasoch nazbieral desať bodov za tri góly a sedem asistencií.

Najužitočnejší a najproduktívnejší hráč turnaja Sidney Crosby radostne drží nad hlavou trofej. Kanada vo finálovom zápase vo Svetovom pohári v ľadovom hokeji porazila Tím Európy 2:1. Toronto, 29. septembra 2016.

Najužitočnejší a najproduktívnejší hráč turnaja Sidney Crosby radostne drží nad hlavou trofej. Kanada vo finálovom zápase vo Svetovom pohári v ľadovom hokeji porazila Tím Európy 2:1. Toronto, 29. septembra 2016.

Crosby bol hlavným motorom domáceho tímu, už v príprave našiel v prvom útoku chémiu s Bostončanmi Patriceom Bergeronom a Bradom Marchandom a ich spolupráca kulminovala aj na samotnom turnaji a výrazne sa podpísala pod kanadský titul. Preukázalo sa to aj v bodovaní, v ktorom bol Marchand druhý s ôsmimi bodmi (5+3) a Bergeron tretí (4+3). Najlepším strelcom SP sa stal Marchand s piatimi gólmi.

Produktivita SP:

1. Sidney Crosby 10 bodov (3 góly + 7 asistencií),
2. Brad Marchand 8 (5+3),
3. Patrice Bergeron 7 (4+3),
4. Jonathan Toews 5 (3+2),
5. Matt Duchene (všetci Kan.), Nicklas Bäckström (Švéd.) a Jonathan Gaudreau (S. Amerika) zhodne 4 (2+2), …, 15. Tomáš TATAR (Európa) 3 (3+0)

Najlepší strelci:

1. Marchand 5 gólov,
2. Bergeron 4,
3. Crosby, Toews a TATAR po 3 góly

Hlasy po zápase:

Matt Duchene, útočník Kanady: „Bolo to dramatické vyvrcholenie turnaja. Európsky tím hral úžasne, odviedol výbornú prácu a dokázal, že si finále zaslúžil. Je to pre nás skvelý začiatok sezóny. Pre toto sme sem prišli, je to fantastický pocit. Teraz sa začnú oslavy. Po triumfe na zimnej olympiáde v Soči je to môj druhý najväčší úspech v kariére.“

Brad Marchand, autor víťazného gólu Kanady: „Je to neuveriteľná pocta, trumfovali sme na najvrcholnejšom hokejovom podujatí na svete.“

Sidney Crosby, MVP turnaja: „Je bláznivé, ako sa to v závere všetko rozuzlilo. Keď v záverečných minútach za vyrovnaného stavu inkasujete dvojminútový trest, snažíte sa to väčšinou iba ubrániť a doviesť zápas do predĺženia. Je to niečo výnimočné vyhrať 16 zápasov v rade.“

Ralph Krueger, tréner Tímu Európa: „Je veľmi bolestivé, ako sa veci v závere vyvinuli. No treba si otvoriť oči, aby sme videli celý obraz o našej hre a celú našu parádnu jazdu. Bolo veľkolepé, ako sme si tu počínali. Obrátili sme naruby všetky papierové predpoklady a postarali sme sa o pekelné finále, ktoré nikto neočakával.“

Zdeno Chára, obranca Tímu Európa: „Je to tvrdá prehra, pretože sme ich dokázali naháňať a tlačili sme ich celý zápas až na okraj. Bol to veľmi vyrovnaný zápas.“

Miroslav Šatan, generálny manažér Tímu Európa: „Myslím si, že Jaro Halák sa zlepšuje s vekom. Na tomto turnaji hral najlepšie, ako som kedy videl. Je jednoznačne jeden zo základných kameňov nášho úspechu.“

Anže Kopitar, kapitán a útočník Tímu Európa: „Užili sme si veľa zábavy. Zišli sme sa tu špeciálna skupina hráčov a som si istý, že ostaneme v kontakte ešte veľmi, veľmi dlho.“

(zdroj: TV Dajto)

Ohlasy zahraničných médií na víťazstvo Kanady:

hokej.cz: „Svetový pohár ostáva doma! Kanada rozhodla v neskutočnom závere. To bol boj! Ešte lepšiu partiu, ako na prvý pokus, zohral Tím Európy s Kanadou. V druhom finále dlho viedol po góle Zdena Cháru, nervózneho favorita držal v úzkych a siahal po vyrovnaní série. Lenže nakoniec bolo všetko inak.“

idens.cz: „Svetový pohár patrí Kanade! Dramatické finále rozhodol v oslabení Marchand. Malo ísť o jasnú záležitosť. Namiesto toho boli diváci v Air Canada Centre svedkami nádhernej bitky, v ktorej hokejisti Európy dlho viedli. Obrat prišiel až v strhujúcom finiši tretej tretiny.“

nhl.com: „Bolo to oveľa ťažšie, ako si mnohí predstavovali, no tím Kanady je nakoniec šampión Svetového pohára 2016. Brad Marchand rozhodol gólom v oslabení 44 sekúnd pred koncom.“

tsn.ca: „Kanada sa zobudila neskoro, no nakoniec získala Svetový pohár. Marchand skóroval v oslabení a Kanada zdolala veľmi ťažkého súpera – Tím Európa.“

espn.com: „Bolo to oveľa dramatickejšie, ako by chceli domáci fanúšikovia, no obdivuhodná kanadská séria dominancie v medzinárodnom hokeji trvá aj ďalej. ‚Javorové listy‘ vyhrali aj 16. zápas v rade v konkurencii najlepších z najlepších.“

Göteborgs-Posten: „Pred turnajom im dávali najmenšie šance, no po ňom zistili, že sa mýlili. Tím Európy skončil hneď za víťaznou Kanadou, pričom o všetko prišiel až v záverečných minútach.“

Prehľad víťazov a výsledkov finálových zápasov Kanadského a Svetového pohára v hokeji:

Kanadský pohár 1976 – víťaz: Kanada
Finále: Kanada – ČSSR 6:0 a 5:4 po predĺžení

Kanadský pohár 1981 – víťaz: ZSSR
Finále: ZSSR – Kanada 8:1

Kanadský pohár 1984 – víťaz: Kanada
Finále: Kanada – Švédsko 5:2, 6:5

Kanadský pohár 1987 – víťaz: Kanada
Finále: Kanada – ZSSR 5:6 po predĺžení, 6:5 po predĺžení, 6:5

Kanadský pohár 1991 – víťaz: Kanada
Finále: Kanada – USA 4:1 a 4:2

Svetový pohár 1996 – víťaz: USA
Finále: USA – Kanada 3:4 po predĺžení, 5:2 a 5:2

Svetový pohár 2004 – víťaz: Kanada
Finále: Kanada – Fínsko 3:2

Svetový pohár 2016 – víťaz: Kanada
Finále: Kanada – Tím Európa 3:1, 2:1

Prehľad najužitočnejších hráčov Svetového pohára/Kanadského pohára:

2016 (SP) – Sidney Crosby, Kanada
2004 (SP) – Vincent Lecavalier, Kanada
1996 (SP) – Mike Richter, USA
1991 (KP) – Wayne Gretzky, Kanada
1987 (KP) – Wayne Gretzky, Kanada
1984 (KP) – John Tonelli, Kanada
1981 (KP) – Vladislav Tretiak, ZSSR
1976 (KP) – Bobby Orr, Kanada

zdroj: teraz.sk

Slovensko opäť medzi najhoršími! Zahanbujúci zoznam najskorumpovanejších krajín sveta, to je trapas

NEW YORK – Svetové ekonomické fórum zverejnilo svoj každoročný index korupcie ako súčasť správy o globálnej konkurencieschopnosti. Jeho závery sú založené na prieskume, ktorý sa uskutočnil takmer medzi 15-tisíc vedúcimi pracovníkmi zo 141 ekonomík od februára do júna. Slovensko v ňom dosiahlo katastrofálny výsledok.

Krajiny v indexe korupcie sú zoradené podľa odpovedí v prieskume na nasledujúce tri otázky:

1. Aké časté je vo vašej krajine nezákonné zneužívanie verejných prostriedkov spoločnosťami, jednotlivcami alebo skupinami?

2. Ako vo vašej krajine hodnotíte etické štandardy politikov?

3. Aké obvyklé je pre firmy vo vašej krajine, aby nedokladovali platby alebo poskytovali úplatky?

Numerické odpovede sa pohybujú v rozmedzí od jeden po sedem, pričom jednotka znamená najväčšiu korupciu, sedmička najmenšiu.

Portál Business Insider sa zameral na bohaté krajiny z radov členov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), medzivládnej skupiny vyspelých ekonomík, a zoradil ich do zoznamu podľa miery korupcie. Slovensko si v ňom vyslúžilo druhé miesto, hneď za Mexikom.

Zoznam najskorumpovanejších

11. Slovinsko
Skóre: 3,7

Politická korupcia a zneužívanie verejných prostriedkov sú v Slovinsku závažným problémom. V januári 2013 sa tisíce obyvateľov pripojil ku Komisii pre prevenciu korupcie a vyšli do ulíc. O mesiac neskôr slovinský premiér v úrade skončil a po usvedčení z brania úplatkov mu naparili pobyt vo väzení.

10. Poľsko
Skóre: 3,7

Korupcia v Poľsku bola rozšírená od pádu komunizmu v roku 1989. Zatiaľ čo protikorupčné snahy majú určitý vplyv, medzi obyvateľmi rastú obavy, že neexistuje ozajstná politická vôľa pre kompletné reformy.

9. Južná Kórea
Skóre: 3,5

Korupcia je tu natoľko vnímaná ako veľký problém, že krajina práve zaviedla zákon zakazujúci ľuďom nákup jedla v hodnote viac ako 30-tisíc wonov (cca 24 eur) pre úradníkov verejnej správy, štátnych zamestnancov, novinárov a učiteľov. Tým, ktorí porušujú zákon, by mohli hroziť až tri roky väzenia.

8. Lotyšsko
Skóre: 3,5

Existuje rozšírená obava, že obchod a politika sú v Lotyšsku príliš úzko späté. Tamojší úrad pre prevenciu korupcie vyšetruje prezidenta Lotyšskej banky kvôli nezrovnalostiam vo výkaze ziskov a strát.

7. Španielsko
Skóre: 3,4

Drobná korupcia, ako napríklad úplatky úradníkom, je v krajine pomerne vysoká. V indexe úplatkárstva dosiahla 4,7 bodu. Väčšie znepokojenie však vyvoláva korupcia na vládnej úrovni kvôli zneužívaniu verejných prostriedkov.

6. Česká republika
Skóre: 3,3

Aj tu je korupcia rozšírená. Český expremiér Petr Nečas, ktorý si hovoril „Pán čisté ruky,“ bol nútený odstúpiť v roku 2013 po korupčnom škandále, v ktorom si pre seba nahonobil v prepočte vyše päť miliónov eur a 10 kilogramov zlatých prútov.

5. Grécko
Skóre: 3,2

Hlavným problémom v Grécku je politická korupcia. Deväťdesiat percent domácností verí, že ich politici sú skorumpovaní. Ďalším problémom sú daňové úniky, opisované ako „národný šport“ gréckych politikov, ktoré ročne činia až 30 miliárd eur.

4. Maďarsko
Skóre: 3,1

Korupcia je rozšírená v Maďarsku od pádu komunizmu v roku 1989. Podľa prieskumu prvé slovo, ktoré napadne mladým Maďarom, keď sú o to požiadaní, je práve korupcia.

3. Taliansko
Skóre: 3,1

Politická korupcia zostáva vážnym problémom najmä na juhu krajiny. Politické strany sú hodnotené ako najviac skorumpované inštitúcie v Taliansku, tesne nasledované parlamentom a verejnými činiteľmi.

2. Slovensko
Skóre: 2.7

Veľkým problémom na Slovensku zostáva politická korupcia. Podľa Business Insider „kauza Gorila“ otriasla krajinou v roku 2011 a poukázala na to, že politici, manažéri a úradníci bežne berú úplatky výmenou za súkromné zákazky.

1. Mexiko
Skóre: 2.5

Krajina má na rováši najmä organizovaný zločin, úplatkárske škandály a mediálnu manipuláciu, ktoré značne znížili jej kredit v očiach vlastných obyvateľov, rovnako ako aj sveta.

zdroj: topky.sk

10 vecí, ktorými štát zabíja kvalitné reštaurácie. Ak chcú podávať kvalitné domáce jedlo, buď ich čaká byrokracia alebo riskujú pokutu.

Pre reštaurácie a vývarovne je oveľa bezpečnejšie variť z polotovarov.

Moderná svetová gastronómia používa postupy, ktoré umožňujú lepšie zachovať chuť, farbu a vôňu jedla. Domáce, teda na mieste vyrábané jedlo od základu je celosvetovým trendom. Naše zákony sa do tohto bodu zatiaľ nedostali. Za domáce cestoviny či lesné huby môže reštaurácia dostať mastnú pokutu.

Pre reštaurácie je legislatívne najjednoduchším riešením variť z polotovarov. Ak chcú podávať domáce jedlo, buď ich čaká byrokratická tortúra, alebo riskujú pokutu.

Vybrali sme desať slovenských špecifík, ktoré dobrému jedlu neprajú. Všetky vychádzajú zo zákonov platných v Slovenskej republike.

1. Stravné lístky a denné menu

Náklady reštaurácie sú pri denných menu asi 60 percent z ceny jedla. Suroviny v menu za 3,15 eur (minimálna hodnota lístka) tak stoja menej ako dve eurá. Marža, teda zisk reštaurácie pri takomto druhu obeda končí niekde pri piatich až siedmich percentách, niekde sa menu podáva „s nulou“ a zisk prinášajú až večere.

Denné menu sa v reštauráciách objavilo s príchodom gastrolístkov. Podniky sa preto snažia, aby cena menu približne kopírovala hodnoty lístkov. Podľa kuchárov je problémom najmä kvalita.

„Dnes sa dá kúpiť mrazené kuracie za pár centov. Nikto v tej reštaurácii sa nepýta na kvalitu toho mäsa. V takýchto reštauráciách sa rieši len cena,“ konštatuje šéfkuchár Gabo Kocák.

Slováci tak denne môžu mať teplé jedlo, jeho kvalita a výživná hodnota však je viac než otázna. Zatiaľ čo podnikové kantíny majú predpísané kalorie, pre reštaurácie takéto pravidlá neexistujú.

2. Účty, bločky, faktúry

Každý kus mäsa, každý jogurt a každá rajčina musí mať svoj pokladničný blok. Inak si ju podnik nesmie započítať do nákladov a už vôbec ju nesmie ďalej predávať.

Z dodávateľského reťazca tak vypadávajú produkty od malých lokálnych farmárov, ktorí predávajú na základe predaja z dvora a nemajú registračnú pokladňu. Z hry je vonku aj lesné ovocie alebo nazbierané huby.

3. Zelenina len tri hodiny vopred

Zelenina určená na ďalšie spracovanie vydrží podľa zákona až 12 hodín v chladničke. Tá, ktorá je určená na priamy konzum, už len tri hodiny. Problém s tým majú najmä majitelia hotelov, ktorí potrebujú mať o šiestej ráno pokrájané uhorky, rajčiny či šalát.

„Čo mám spraviť, ak potrebujem zeleninu na raňajky pre celý hotel? Pýtal som sa hygieničky na kontrole, že kto to dodržiava. Iba pokrčila plecami s tým, že toto nedodržiava asi nikto,“ hovorí šéfkuchár Gabo Kocák pre Bratilicious.

4. Stop domácej zmrzline

Môže si podnik vyrobiť svoju zmrzlinu, gelato alebo sorbet? Môže, ale tento výrobok nesmie opustiť brány reštaurácie. Zákon totiž pozná iba jeden spôsob výroby zmrzliny, ktorý sa nezmenil už roky. Ten zakazuje používať všetko, okrem čerstvého ovocia a zmrzlinovej zmesi. Keď teda budete opúšťať zmrzlináreň s kornútkom sorbetu, podľa zákona ohrozujete svoj život.

Do zmrzliny sa smú pridávať len zmrzlinové zmesi, voda, čerstvé ovocie a, samozrejme, aj arómy a príchute. Poctivá smotanová alebo jogurtová zmrzlina je tabu, všetky zložky v zmrzline totiž musia byť tepelne opracované.

Napríklad orieškovú zmrzlinu je legislatívne jednoduchšie vyrobiť z prášku, ako z ozajstných orechov.

5. Žiadne surové vajcia

Vajcia sa smú v kuchyni používať len po tepelnej úprave. Prípadne vo forme sušenej a pasterizovanej vaječnej hmoty. Kôpka tataráku so surovým vajíčkom je nočná mora hygienikov.

Reštaurácia si tak nesmie napríklad vyrobiť ani vlastné cestoviny z čerstvých (nedajbože domácich) vajec. A ak by ste náhodou chceli volské oko s tekutým žĺtkom, máte smolu.

6. Prípad guláš

Uvarené jedlo sa nesmie skladovať viac ako 12 hodín. Taký guláš či kapustnica teda môžu chutiť lepšie až na druhý deň, no v reštaurácii také jedlo nedostanete, lebo predstavuje nebezpečenstvo.

Zákon zrejme nevie, že na druhý deň sa chute prepoja. Navyše, dôkladné ohriatie gulášu by zabilo všetky nebezpečné baktérie.

7. Domáce polotovary? Nikdy!

Ak reštaurácia vyrobí slivkové knedle, musí ich ihneď uvariť a podávať. Neexistuje nič také, ako urobiť si zásobu na celý deň. Tobôž nie do mrazničky.

Podľa vyhlášky reštaurácia nesmie zmrazovať niečo, čo nedorazilo do prevádzky v zmrazenom stave.

Podľa zákona sa tiež mrazené výrobky nesmú vyrábať tam, kde sa robí teplá kuchyňa. Kuchár si nesmie urobiť domáce polotovary vopred a dať ich do mrazničky. Buď ich predá, alebo vyhodí.

8. Zákon nepozná suši

Podľa platnej vyhlášky rybacie mäso nie je mäso, ale potravina živočíšneho pôvodu. Suši zo surovej ryby je teda úplne v poriadku, no hovädzí tatarák je hrozba.

„Nekvalitné rybie mäso často hrozí oveľa väčšími problémami ako hovädzie – napríklad maslová ryba, veľmi obľúbená v suši, môže obsahovať toxické látky,“ vysvetľuje Peter Horváth z Foodcultu.

Na kvalitne a hygienicky pripravenom suši nie je nič zlé. Žiaľ, niektoré prevádzky by si zaslúžili akurát paličkami po prstoch. Ryba pochybného pôvodu môže obsahovať toxické látky, ťažké kovy alebo dokonca parazity. Rybacie mäso sa navyše kazí oveľa rýchlejšie, ako iné druhy mäsa.

9. Steaky len prepečené

Zákon velí, že steak musí mať vo vnútri 70 stupňov. Lenže pri takejto teplote sa mení štruktúra proteínov a z buniek sa vytláča voda. Inak povedané, mäso sa vysuší.

Mäso sa podľa zákona smie podávať iba tepelne upravené. Damoklov meč pokuty tak visí nad každým podnikom, ktorý ponúka tatarák, carpaccio, alebo krvavý steak.

10. Žiadny nakladaný syr

Obľúbená pochúťka k pivu môže byť tiež dôvodom na pokutu. Aby sa syr odležal, potrebuje zrieť v ochutenom oleji pár dní pri izbovej teplote. Zákon však povoľuje uchovávanie takéhoto syra len 24 hodín, a to v chladničke pri teplote 0-4 stupne.

zdroj: aktuality.sk